Jozef je hráč a je mu to jedno, spory nebudú. Iba ak by boli. Ale nebudú. Stály súd pre šport potrebujeme! NEPREČÍTANÉ 

“Zmena bez zmeny nepríde, inovatívne myslenie nemá základ v dogmách

a záujme na zachovaní aktuálneho hoc zlého stavu .”

Predkladaný príspevok ani nie je príspevkom. Autor nikomu neprispieva, príspevok v podobe hmotného alebo nehmotného statku nemá, a nikomu ani nepomáha. Snáď - snaží sa racionálne a s dávkou praktickosti obhájiť myšlienky a ciele návrhu zákona o športe, na príprave ktorého sa podieľaľ. Autor uvažuje, preto bude namieste, ak povieme, že text nižšie je úvahou, navyše letnou, no pádnou – pretože padá do hrsti všetkým, ktorých sa dotýka návrh zákona o športe, ktorý bol predčasom predložený Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu odbornou pracovnou skupinou. Pracovnou v rýdzom zmysle slova, pretože takmer každý z jej členov mal popri práci na zákone svoju vlastnú prácu, ktorá ho živila, a snáď aj bude živiť naďalej. Návrh zákona o športe tvorili členovia tejto skupiny po nociach, vo voľnom čase na úkor svojich rodín, popri svojich bežných životoch a povinnostiach, návrh zákona sa vlastne na určitý čas stal súčasťou ich bežného života. Skupina by sa mala nazývať dlhá, teda návrh zákona bol predložený dlhou skupinou. Pracovala na návrhu dlho, takmer dva roky. No bez akýchkoľvek patetických úvodov, poďme k veci. Počas “toku myšlienok” v tejto úvahe budeme systematicky vyčleňovať poznatky, ktoré sú nesporné, faktické a nemajú spochybniteľný základ. Tvoria povestnú červenú niť, ktorou pracovnú skupina šila, no ihlou bolo pero a výsledkom nie je šál, ale normatívny text. A možno sme naozaj šili, a možno - nový sveter slovenského športu.

Návrh zákona o športe predložený pracovnou skupinou poverenou jeho prípravou, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania je ideou, ktorá sa na Slovensku zdá v skutku výnimočná. Pracovná skupina sa netají, že je to “ideový návrh - návrh novej spoločenskej dohody o športe”. Buďme vizionári, buďme inovatívni, ale nehľaďme len do zrkadla a na svoje záujmy. Chce to nadhľad, chce to optiku vnímania vývoja vzťahov, ktoré poznáme, chce to kúsok - ideálu. A ten podmieňuje osobitný prístup. Teda aj k tvorbe zákona - a vždy, keď sa ráno zobudíme.

Autor príspevku pripúšťa - je diskutovateľné, či je práve šport oblasťou vzťahov, ktorá si zaslúži zvýšenú pozornosť v rozsahu kreovania nového, štátneho orgánu – orgánu rozhodovania sporov - súdu, ktorý by bol nápomocný a pomáhal riešiť spory zo športu vznikajúce. Zároveň však ako osoba, ktorá 15 rokov aktívne hrávala futbal, a ako osoba, ktorá sa zaoberá otázkami práva a športu už nejeden piatok, na margo tejto diskusie udáva - áno, šport je bezpochýb špecifickou oblasťou vzťahov, ktorá si vyžaduje tu prezentované riešenie. Tento názor autor prezentuje aj ako zástupca subjektov v športe (športovcov, klubov či asociácií) v konaniach na civilných súdoch, ale aj iných súkromnoprávnych - športových orgánoch.

Legitímnou, no praktické problémy agendy riešenia športových sporov zatláčajúcou je taktiež (podľa názoru autora nemiestna a nelogická) polemika, že ak šport a jeho súd, potom aj veda a jej súd, potom aj umenie a jeho súd, možno lesníctvo a jeho súd. Cukrárenstvo a akvaristika - možno.

V tejto spojitosti - podstatným však je, či pripisujeme vede, umeniu, cukrárenstvu a lesníctvu alebo inej oblasti spoločenských vzťahov špecifické postavenie tak a v takej šírke, ako to robíme pri športe. Už aj zakladajúce zmluvy EÚ spomínajú vo svojom čl. 165 špecifickú povahu športu. Táto špecifická povaha športu dovoľuje členským štátom pristupovať k oblasti športu špecificky. Je takáto konštatácia aktuálna aj pri ostatných častiach spoločnosti? Máme na takýto špecifický prístup legitímne zdroje a pramene práva aj v ostatných oblastiach vzťahov? Ak sa zdá, že odpoveď nadobúda negatívnu vlastnosť, potom špecifický prístup športu a jeho odlišná (aj právna) úprava nadobúda na opodstatnenosti a nemusí byť detailnejšie argumentovaná a odôvodňovaná.

POZNATOK I:

• Šport je špecifická oblasť, a vyžaduje si špecifický prístup.
• Pozrime sa na vzťahy, ktoré sa v športe reálne vyskytujú. Bez ohľadu na vážnosť a opodstatnenosť diskusie, kto bol skôr – či športovec alebo športový klub (paralelou je otázka či bolo skôr vajce alebo sliepka) musíme zhodnotiť, že tieto subjekty sú základné bunky organizácie športového odvetvia.

Alebo inak, poďme na to inak.

Ak chce Jozef Mak hrať futbal, musí byť o jeho športové služby - výkony záujem. Ak záujem nie je, Jozef stále môže hrať futbal, stačí malá investícia a herná konzola Playstation s hrou FIFA 2015 ho uspokojí, dokonca v pohodlí domova. A nespotí sa. Spory nebudú.

Kto však môže prejaviť o jeho reálne, fyzické výkony, športovú činnosť - služby záujem? Spravidla športový klub, alebo iná organizácia bez ohľadu na to, či ide o šport kolektívny alebo individuálny. Ak o Jozefove služby prejaví konkrétna športová organizácia záujem, ponúkne mu spoluprácu. Otázkou je, akú. Buď bude Jozefova odmena/ odplata spočívať v pohári oroseného zlatistého moku a 300ml jelenieho guľášu po zápase, alebo to bude profesionálna zmluva znejúca na tisícky eur za jeho vykonané, profesionálne, športové majstrovstvo. V rozsahu návrhu zákona o športe to dokonca môže byť amatérska zmluva, ktorou si Jozef zarobí na spomínanú hernú konzolu, hoc šport nevykonáva ako profesionál a kopačky či korčule si kupoval sám. Či tak alebo onak, Jozef je spokojný, či už najedený, bohatý alebo s hernou konzolou.

POZNATOK II:

• Športový klub v návrhu zákona o športe začlenený pod športové organizácie.
• Športová organizácia je právnická osoba vykonávajúca športovú činnosť.
• Športovec upravený trojprvkovou štruktúrou - ako profesionál, amatér a rekreačný športovec.

V tomto momente sa dostávame na ďalšiu úroveň organizácie športového odvetvia, a to na úroveň zväzov. Návrh zákona o športe diferencuje dva typy zväzov, a to (i) zväzy a (ii) národné športové zväzy. Národné športové zväzy zákon ustanovuje do role národných predstaviteľov konkrétneho športu na Slovensku, aj preto im kladie zvýšené nároky na ich činnosť a dobrú správu športu, ktorý zastrešujú. Autor príspevku na Konferencii „Šport a právo“ 2013 v Poprade, ktorú organizovala Učená právnická spoločnosť povedal, že líderstvo sa nedokazuje, líderstvo sa buduje. Ak platí uvedené sentencia, národné športové zväzy majú mať postavenie lídrov, vzorov, ťahúňov športov naprieč celým športovou obcou.. Ak platí uvedené, súťaže, v ktorých Jozef obdarúva divákov svojimi výkonmi riadi práve tento zväz. Zväz bez klubov, varenie z vody, kluby bez hráča – vyschla studňa. Šport bez športových pravidiel - studňa nikdy nebola postavená.

POZNATOK III:

• Dve úrovne zväzov: zväzy a národné športové zväzy.

Problém nastane v momente, ak sa zamyslíme nad tým, že zväzom a športovým organizáciám je už dnes umožnené zriaďovať si orgány, ktoré budú rozhodovať konkrétne spory. Je to možnosť zriaďovať si predovšetkým rozhodcovské orgány, ale samozrejme aj iné typy orgánov ako komisie, komory a pod.

POZNATOK IV:     

• Športové organizácie môžu zriaďovať súkromnoprávne orgány riešenia sporov, čím odbremenia svojich členov od riešenia sporov na všeobecných súdoch.

Ale aké spory už predsa len môžu byť v športe, opýta sa divák obecnej ligy sledujúc Jozefa ako po heroickom výkone odchádza v 30 minúte striedať a uteká po sľúbené, orosené do neďalekej krčmy. Poďme príkladovo, odborník povie – demonštratívne, zopár ukážok zo života, hoc môžu znieť absurdne, autor príspevku sa zaručuje, že takéto v športe (už) vznikli a aj (nadalej) vznikajú.

Ale, aké spory už v športe môžu vznikať, povedal si spomínaný divák po 5 pol - litry vody.

POZNATOK V:     

• Športový klub podniká, nakoľko divákovi pri sledovaní zápasu predal pol - liter vody. Návrh zákona umožňuje klubu podnikať, čo aktuálny zákon o športe zakazoval.

Opak si povie už spomínaný Jozef – profesionál v najvyššej ligovej súťaži, ak mu klub nevyplatí odplatu, či ak nesúhlasí s rozhodnutím disciplinárnej komisie, ktorá mu udelila za podľa neho nevinný zákrok zákaz činnosti na 10 zápasov. Zranený pritom bol len protihráč, a čo tam po tom, že je to dvojitá zlomenina nohy.

Čo ak sa Jozefovi už nepáči mesto v ktorom hráva, a chce hrať v inom, väčšom a lepšom. Je tam viac kaviarní a nákupných centier. A aj východniarky sú krajšie ako tu, na západe. Jozef nedbá, podpíše zmluvu s iným športovým klubom a hor sa do sťahovania. Zmluva s pôvodným klubom trvá, nová je podpísaná, Jozef presťahovaný. Dotknuté sú oba kluby, zväz ktorý sa musí s uvedenou situáciou registračne vysporiadať, ako aj iní účastníci športovej súťaže, ktorí legitímne očakávali, že Jozef bude vykonávať šport v tejto polsezóne len za materský klub.

Alebo inak, Jozef sa cíti ako profík, dokonca večer pri sledovaní filmov posiluje a robí „strečing“. Klub za ktorý hrával nezvládol sezónu, vypadol do druhej ligy. Ale veď ja som profík, povie si. Druhým dňom adresuje klubu výpoveď zmluvy s tým, že jeho kvalita a herný výkon v druhej lige utrpí a nie je pre neho dostačujúci, s dedinčanmi sa on nebude pasovať a ruvať. Okrem iného, adresuje výpoveď na zväz so žiadosťou o preregistráciu za voľného hráča. Dňom doručenia výzvy podpisuje s úsmevom na tvári zmluvu s novým klubom, prvoligovým klubom. Dňom podpisu Jozefa s novým klubom adresuje zväzu starý klub oznámenie o neuznaní výpovede, nakoľko takýto výpovedný dôvod v zmluve nebol dohodnutý. Bodka. Jozefa považuje za svojho hráča a hrozí, že ak Jozef nastúpi za nový klub, bude požadovať anulovanie zápasov a náhradu škody – samozrejme.

POZNATOK VI:

• V športe vznikajú špecifické spory medzi zúčastnenými subjektmi.

Pre ozrejmenie situácie po právnej stránke – v prípade Jozefa profesionála je vzťah medzi ním ako podnikateľom (samostatne zárobkovo činná oosba) a športovým klubom (spravidla obchodná spoločnosť, občianske združenie) riadený buď obchodným, alebo občianskym zákonníkom. Máme tu teda súkromnoprávny rozsah regulácie tohoto vzťahu. Ale cesta nekončí, ešte nie sme ani v polovici. Na vzťah Jozefa a klubu sú aplikované taktiež predpisy zväzu, ktorého sú členmi, to v rozsahu stanov, , pravidiel hry, pravidiel účasti v súťažiach, prestupových a iných poriadkov. Nie je ich teda málo. Sú zákonnými predpismi? Nie. Sú mimozákonnými predpismi – áno. Okrem toho, samozrejme – platia predpisy medzinárodných asociácií, ktorých predpisy sa vzťahujú na všetkých členov národných zväzov.

POZNATOK VII:     

• Vzťah subjektov v športe nereguluje len zákon, ale podstatným spôsobom aj mimozákonné športové predpisy.
• Počet mimozákonných športových predpisov neustále narastá, detailizujú sa práva a povinnosti dotknutých subjektov. Zákonná regulácia sa odsúva do úzadia.

Pri konaní na súdoch platí stará známa zásada, iura novit curia ("súd pozná právo"). Platí to však aj v prípade športu, ak je vzťah dotknutých subjektov regulovaný predovšetkým mimozákonnými predpismi? Sentencia "súd pozná právo" tu logicky, nestačí.

Bez ohľadu na uvedené, je viac ako zrejmé, že medzi subjektami v športe, z ktorých sme vymenovali doposiaľ len niektoré, vznikajú spory. Špecifické spory, ktorých rozhodovanie pred civilnými súdmi môže nadobúdať problematické črty. Kľúčová otázka celej úvahy znie – aké sú to spory? Aplikuje sa na nich iba platný právny poriadok? Platia pre tieto spory aj iné, mimozákonné predpisy? Musia sa subjekty v športe riadiť iba ustanoveniami zákona, alebo aj inými pravidlami s ktorých im plynú práva a povinnosti? Hore uvedený text dáva na tieto otázky jednoznačnú odpoveď.

Vráťme sa na začiatok tejto úvahy, kde sme uviedli, že zväzy sú oprávnené zriaďovať si orgány, ktoré by rozhodovali spory medzi ich členmi. V podmienkach Slovenskej republiky, a čo je podstatný údaj, má takýto orgán zriadený len niečo cez, aby sme ich spočítali všetky – 1, 2 - 3 zväzy. Číslo sa zdá veľké, až kým nepovieme, že na Slovensku máme zväzov niečo cez – stovku. Ak však platí, že orgány rozhodovania sporov tieto orgány zriadené majú, potom členovia týchto zväzov majú povinnosť akýkoľvek spor vznikajúci zo športu riešiť pred týmito orgánmi. Ak tak neurobia, dopúšťajú sa disciplinárneho previnenia a konajú v rozpore so zväzovými predpismi.

Jozef, profesionál, no športovec – v hore uvedených sporných situáciách potrebuje radu. Vyhľadá teda advokáta, právnika. Jedného mu odporučil spoluhráč, je dobrý, má Mercedes. Jozef prichádza do kancelárie advokáta, podajú si ruky, káva – čaj – mlieko – vodka? Jozef odvetí ďakujem, minerálku. Po opísaní sporných situácií advokát poradí – nie je problém, zažalujeme to na súde a vyhráme, to je nesporná vec, klub bude platiť. V žiadnom prípade nejdeme týmto príspevkom znižovať úroveň advokátskeho stavu, pílili by sme konár, na ktorom píšeme tento príspevok. Pre športovca však situácia dobrá, našiel advokáta, chce ho zastupovať, nebude to ani veľa stáť. Príprava, prevzatie sporu, podanie na súd a jedno pojednávanie, platíte zálohovo dopredu – povie advokát. Suma oznámená Jozefovi, ktorá pokryje právne služby mu spôsobí čiastočné zatmenie, ale budiš (nie tá minerálka), ideme vyhrať. Ale vážne, objektívne, športovec musel vyhľadať advokáta, športovec musel vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby ho advokát zastúpil a jeho vec právne prevzal. Pán doktor, a kedy dostanem peniaze ktoré mi klub dlhuje, pýta sa Jozef. Nuž, to je komplikované, klub svoje záväzky neuzná, budeme dokazovať, ale právne - keď bude právoplatne rozhodnuté, odvetí advokát. Jozef nelení, a pýta sa kedy to bude. Advokát – optimista reaguje – do troch rokov určite.

POZNATOK VIII:     

• Odklon športových sporov do civilného súdnictva evokuje jeho dlhé prejednávanie, oboznamovanie sudcov s predpismi športu, neznalosť špecifickosti športu (česť výnimkám) a pod.

Odbremeňme sa od týchto subjektívnych praktických úvah a uvažujme príkladmo ďalej. Športovec prestúpil z klubu A do klubu B, za klub B začal vykonávať športovú činnosť. Nastupuje za klub B v športových súťažiach, turnajoch, hrá ligu. Súčasne, športový klub A podal žalobu na civilný súd o neplatnosť zmluvy s novým klubom B. Spor sa ťahá, súdy konajú priemernou dĺžkou konania na Slovensku – 18 mesiacov v lepšom prípade. Hráč za klub B hrá, dáva góly, dosahuje body, súťaže plynú. Po 5 rokoch sa spor dostáva na Najvyšší súd Slovenskej republiky (po konaniach na okresnom ako súde prvého stupňa, po krajskom ako súde druhého stupňa), ergo dovolaciu inštanciu. Ten po roku vynáša rozsudok – športovec do klubu B prestúpil neoprávnene. Ale veď, on už medzičasom prestúpil do športového klubu C. Možno skončil s aktívnou kariérou. Áno, autorovi príspevku a každému, kto sa venuje otázkam a prieniku športu a práva práve vyschlo v hrdle. Znamená toto rozhodnutie, že 6 ročníkov športovej súťaže je neregulérnych? Znamená to, že všetky športové výsledky klubu B budeme anulovať? A čo nato povedia ostatné kluby? Budeme odoberať tituly, presúvať konečné tabuľky. Narušíme predsa integritu súťaží. A ako to všetko urobíme - to je otázka, zdá sa komplikovanejšia ako otázka najznámejšia - "byť, či nebyť". Prípadne, kto to urobí? Len veľmi krátko, na Slovensku aktuálne prebieha asi 10 športových sporov pred všeobecnými civilnými súdmi o ktorých ma autor príspevku vedomosť, ktoré trvajú viac ako 5 rokov a ich prípadné následky sú podobné ako v tomto, ilustračnom, hoc reálnom prípade.

POZNATOK IX:     

• Po dlhom rozhodovaní športových sporov všeobecnými súdmi sú vo väčšine prípadov rozhodnutia v športe nevykonateľné. Subjekt v športe nemá motiváciu riešiť tento spor pred všeobecnými súdmi nakoľko po skúsenostiach vie, že po dlhom rozhodovaní bude väčšinu rozhodnutí nemožné vykonať.

Ak platí uvedené, odklon športových sporov do všeobecného súdnictva nadobúda problematické vlastnosti, konštatujeme po druhý raz.

Kritici zriadenia stáleho súdu pre šport hovoria, že dochádza k výraznému zásahu do autonómie riešenia sporov v športe, teda že právo riešiť si vlastné spory pred vlastnými orgánmi bolo rozdupané a pošliapané. Avšak, opak je pravdou – SSpŠ návrh zákon formuluje ako orgán, ktorý v rámci svojej právomoci a pôsobnosti koná len v prípadoch, v ktorých nekoná iný orgán. To teda znamená, že ak má zväz zriadený rozhodcovský alebo iný orgán rozhodovania sporov, bude konať tento. Iba ak by sa subjekty dohodli že má konať SSpŠ, bude konať SSpŠ.

Čo je najpodstatnejšie, priložme si ruku na srdce a spomeňme si, že sme hodnotili, že orgány rozhodovania sporov majú zriadené – hm – 3 zväzy. Bude teda zriadenie SSpŠ prínosom pre ostatné zväzy, ktoré takéto orgány zriadené nemajú? Bezpochyby áno, nakoľko spory vzniknuté medzi ich členmi nebudú prejedávané na všeobecných súdoch, nebudú prejedávané tak zdĺhavo, ako na všeobecných súdoch. A čo je najdôležitejšie, budú prejedávané na základe športových predpisov sudcami so znalosťou otázok športu a práva. Autor sa úprimne teší, že nebude musieť sudcu okresného súdu na pojednávaní oboznamovať so znením športových predpisov, ich súvislostiach, ich význame a ich normatívnom účinku pre zúčastnené strany.

POZNATOK X:

• Zriadenie Stáleho súdu pre šport pomôže takmer všetkým športovým organizáciám riešiť spory plynúce zo športu na orgáne, ktorý zohľadní špecifickosť športu a jeho vlastnosti. Nemusia teda vynakladať finančné a iné úsilie na zriaďovanie orgánov riešenia sporov, iba si nastavia svoje zakladateľské dokumenty tak, že na konanie o sporoch bude príslušný SSpŠ.

Opodstatnenie existencie špeciálneho súdu pre iné oblasti, ktoré kritici tohto riešenie uvádzajú sa zdajú ako neadekvátne. Neprodukujú natoľko špecifické vzťahy, aby museli byť podnetom k vzniku orgánu zo špecifickou právomocou.

POZNATOK XI:     

• Iné oblasti vzťahov neprodukujú natoľko špecifické a rôznymi prameňmi práva povinností (s rôznou právnou silou medzi ktorou je nutné hľadať vzťah vzájomnej podmienenosti) normované vzťahy ako šport, čo by opodstatňovalo vznik iného sektorového súdu.

Argument o zásahoch do autonómie rozhodovania sporov neobstojí taktiež, nakoľko tie športy, ktoré orgány rozhodovania sporov majú, budú aj naďalej môcť konať pred nimi. Naopak, pre tie zväzy, ktoré orgány rozhodovania sporov zriadené nemajú bude zriedenie SSpŠ pomocou, a zjednodušením riešenia ich špecifických sporov vznikajúcich pri športe.

A na záver, vzhľadom na snahu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odbremeniť agendu všeobecných súdov o čo najväčší nápad vecí, uvedomme si, že vytovrením Stáleho súdu pre šport sa tak udeje. Argument nestojí na otázke, že koľko rýdzo športových vecí dnes tvorí nápad všeobecných súdov. Vzťahy v športe dnes majú občianskoprávne, obchodnoprávne vlastnosti, preto spočítať nápad sporov „zo športu“ nie je jednoduché. Kuvičie hlasy však hovoria, že je ich dosť. Navyše nie je málo športovcov ale i klubov, ktorí kvôli dĺžke trvania športových sporov na súdoch ale i výške súdnych poplatkov či neistote ich návratu v dohľadnom priestore a čase obetujú svoju pohľadávku, zmieria sa s krivdou a obetujú pohľadávku času, najmä ak ide o nižšiu pohľadávku a nemá sa kto o ich právne záležitosti postarať, resp. s tým sú spojené ďalšie náklady na právne služby advokáta, čo bolo spomenuté už vyššie..

POZNATOK XII:     

• Zriadením Stáleho súdu pre šport dôjde k zníženiu nápadu na všeobecné civilné súdy.

Autor príspevku zhrnul argumenty, ktoré podľa neho hrajú prím pre zriadenia stáleho súdu pre šport. Stále platí, že ak chceme byť inovatívni, nemôžeme rozmýšľať konzertvatívne. Zmena bez zmeny, nepríde, šport bez sporov nebude, a súdiť sa budeme. Je to ľudská vlastnosť. Ak to bude pri športových sporoch pred týmto Stálym súdom pre šport, tento dokáže tvoriť ustálenú judikatúru a ustálené náhľady na športové kauzy. To celkovo prispeje k posilneniu právnej istoty športovcov, športových klubov a všetkých, ktorí tvoria šport ako celok. 

Viacero kritických hlasov zaznieva (môže sa zdať že účelovo, no zdanie hraničí s rovinou snívania a sníva sa len v noci) v rovine, že sa zriadením stáleho súdu pre šport pomáha futbalu. Dámi a páni, opak je pravdou. Na stály súd pre šport - dá sa povedať a predpovedať aj keď veštecká guľa sa autorovi príspevku stratila - z oblasti futbalu nepôjde mnoho sporov. To pod váhou skutočnosti, že Slovenský futbalový zväz disponuje pomerne prepracovaným systémom a hierarchiou orgánov zabezpečenia spravodlivosti, takže tu platí prezumpcia toho, že spory “prejednáva iný orgán” a nie SSpŠ.

Je potrebné historicky pripomenúť, že to nie je až tak dávno, kedy sa v rovine džentlmenských dohôd medzi stropnými funkcionármi športu na Slovensku ustálila potreba vytvorenia orgánu - súdneho orgánu rozhodovania sporov v športe z dôvodov negatív odklonu športových sporov do všeobecného súdnictva. Táto myšlienka bola zasadená, začala rásť a pretrvala. Bola vo vzduchu, povedal by autor leteckým žargónom. Trvala aj v čase začiatkov prác na návrhu zákona o športe, a cieľovú rovinku absolvuje dnes. V návrhu zákona o športe. Ak džentlmenstvo - potom “pacta sunt servanda” - dohody sa majú dodržiavať. Podporme sa a vytvorme ideu, premeňme ju na skutočnosť a následne hodnoťme, vyhodcujme, analyzujme.

Mimo iného, nikto nehovorí, že ak myšlienka športového súdu ako „špecializovaného sektorového súdu - Stáleho súdu pre šport“ nenájde svoje opodstatnenie, nemôže po čase dôjsť k jeho zrušeniu.

POZNATOK XIII:     

"Zmena bez zmeny nepríde, inovatívne myslenie nemá základ v dogmách."

„Čo neviete dokázať pred súdom, právne neexistuje“

Bod zlomu, Anthony Hopkins