ŠK Slovan Bratislava - futbal proti Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky NEPREČÍTANÉ 

Rozsudok - Najvyšší súd SR z 06.12.1999 - sp.zn. 5 Sž 131/99, 4 Sž 154/99

Rozsudok týkajúci sa futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava z čias, keď existoval ešte v právnej forme občianskeho združenia, môže byť určitým obrazom problémov zo zdaňovania príjmov z (inej) zárobkovej činnosti v športe.

Najvyšší súd SR dňa 6. decembra 1999, sp.zn. 5 Sž 131/99, 4 Sž 154/99 v tomto rozsudku uznal žalobu Slovana vo veci preskúmania a zrušenia rozhodnutí daňových orgánov, ktorými mu bola predpísaná dodatočná daň z pridanej hodnoty vo výške 20 849 511 Sk! a tiež predpísané zvýšenie dane vo výške 10 424 756 Sk!, ako dôvodnú.

O čo vtedy išlo ?!

Skutkový stav veci - vtedajší Slovan ako občianske združenie vznikol podľa vlastných stanov s cieľom zabezpečiť a rozvíjať športovú a telovýchovnú činnosť zameranú na futbal. Za týmto účelom vyvíjal hospodársku činnosť, v rámci ktorej získaval finančné zdroje na zabezpečenie cieľa, pre ktorý vznikol. Získaval tiež príjmy z reklamnej činnosti priamo naviazanej na športovú činnosť, pri ktorej prenajíma plochy na štadióne na umiestnenie reklamných pútačov a mal aj príjmy aj z propagácie firmy záujemcov o reklamu. Podľa tvrdenia Slovana ako žalobcu občianske združenie má zakázané vykonávať takú zárobkovú činnosť, ktorá je vyhradená osobám založeným za účelom podnikania. Slovan tvrdil, že nemá živnostenské oprávnenie a nikdy nevykonával reklamnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a tento ani nikdy nedosiahol. V ďalšej časti žaloby Slovan ako žalobca tvrdil, že sa pôvodne sám domnieval, že pri reklamnej činnosti uskutočňuje zdaniteľné plnenie a nakoľko dosiahol určitú výšku obratu, predložil príslušnému daňovému orgánu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Osvedčenie o registrácii bolo žalobcovi aj vydané, a to s účinnosťou od 1. apríla 1994.

Podľa názoru Slovanu však toto osvedčenie bolo nezákonné a nulitné, pretože odporovalo § 4 vtedajšieho zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 222/1992 Zb."), lebo Slovan ako OZ na základe jeho stanov nikdy nebol osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty. Z vyššie uvedených dôvodov považoval Slovan za nezákonné a neodôvodnené aj žalobou napadnuté rozhodnutia, lebo vychádzajú z nezákonného a nulitného rozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako OZ za platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Právna veta:

„Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pokiaľ jeho činnosti nemajú podnikateľský charakter, teda cieľom nie je dosahovanie zisku, iba zabezpečenie športovej a telovýchovnej činnosti, môže nakladať s vlastným majetkom v záujme dosiahnutia hospodárskeho výsledku zaručujúceho činnosť združenia, nie však zisk."

Ďalšie úvahy súdu:

NS SR navyše dodal, že v ďalšom konaní je žalovaný- príslušné daňové orgány viazaný právnym názorom súdu. Súd zároveň zrušil aj rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu, keďže má pôvod vo vytýkaných nedostatkoch. V nadväznosti na zrušenie rozhodnutí o vyrubení dodatočnej dane stratili zákonné opodstatnenie aj rozhodnutia o jej zvýšení.