Tématická oblasť: Medzinárodné právo verejné

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie myšlienok, otázok, záverov i návrhov konkrétnych riešení z historicky prvej konferencie venovanej téme "Šport a právo", ktorá sa konala v Poprade v dňoch 12. – 13. septembra 2012. Príspevok prináša taktiež úvahy o minulosti a budúcnosti konferencie spoločným, vzájomne sa doplňujúcim pohľadom hlavného garanta celého podujatia (Peter Sepeši), aktívneho prednášajúceho (Ladislav Križan) a účastníka konferencie (Jaroslav Čollák).

V čísle 2/2012 časopisu Magister Officiorum bol uverejnený môj príspevok s názvom „Likvidácia dôkazov zo strany páchateľov trestnej činnosti a princíp nemo tenetur se ipsum accusare“. V tomto príspevku som v podstate argumentoval v prospech trestného stíhania páchateľa pre trestný čin krivej výpovede, ak likviduje dôkazy svedčiace o jeho trestnej činnosti a následne podá vymyslené trestné oznámenie a vypovedá v procesnom postavení svedka - poškodeného k vymyslenému trestnému činu, ktorým mali byť tieto dôkazy zničené/odstránené. Typicky ide o prípad páchateľa, ktorý skráti daň a následne v úmysle zakryť stopy už spáchanej trestnej činnosti finguje krádež účtovných dokladov.

Na stránke www.pravnelisty.sk bola uverejnená reakcia JUDr. Petra Šamka na môj príspevok. Autor v reakcii moje závery označil za nelogické, účelové, nesprávne, neakceptovateľné, atď. Zároveň na tejto stránke bolo uverejnené aj anonymizované rozhodnutie OS Pezinok k tejto problematike, z ktorého vyplývajú obdobné závery.

K týmto reakciám na môj pôvodný príspevok považujem za potrebné sa vyjadriť. Po uverejnení reakcií na môj príspevok som sa snažil o hlbšie naštudovanie problematiky najmä na základe zahraničných prameňov. Myslím si totižto, že právna argumentácia ohľadne uplatňovania princípu nemo tenetur v česko-slovenskom právnom prostredí je len málo rozvinutá a príliš zbytočne posunutá do roviny nadmernej ochrany páchateľov trestnej činnosti, čo iste vyplýva aj zo špecifík a nedostatkov nášho trestného procesu.

Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste z 19. októbra 2011, redakčne spracovaný na portáli UčPS.

V prípade Mikolajová proti Slovenskej republike posudzoval Európsky súd pre ľudské práva  porušenie:
- článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na prezumpciu neviny a
- článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na rešpektovanie súkromného života a ochranu cti, 
ktoré mali byť spôsobené uznesením o odložení trestného stíhania vydaným políciou.

V tomto príspevku naznačíme stručný prierez vybraných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu a pokúsime sa zamyslieť nielen nad ich vplyvom k ďalšiemu rozvoju a smerovaniu športovej činnosti.

Vláda Slovenskej republiky na svojom 4. zasadnutí schválila Programové vyhlásenie vlády na roky 2012 až 2016. Programové vyhlásenie vlády je rozdelené do siedmich oblastí.

V programovom vyhlásení Vlády Slovenskej republiky je okrem iného jasne zadefinované ďalšie smerovanie vývoja Súdnictva a Prokuratúry SR, ktoré je možné tak z pohľadu sudcov, prokurátorov ako aj občanov SR vnímať pozitívne.

Dôležité však bude, aby rozumné tézy boli premietnuté do praxe v podobe fungujúcich inštitútov i primeraných kontrolných mechanizmov.