Pojem: trestný čin

V predkladanom príspevku jeho autori analyzujú v odbornej literatúre menej spracovávanú tému týkajúcu sa zúčastnenej osoby v trestnom konaní. Postupne sa venujú histórii tejto právnej úpravy, definícii pojmu zúčastnená osoba, jej právam, povinnostiam, jej postaveniu v súvislosti s tzv. nepravou trestnou zodpovednosťou právnických osôb a nakoniec tiež kazuistike, na popise ktorej autori poukazujú na zrejme rastúci význam postavenia zúčastnenej osoby v trestnom konaní v budúcnosti.

Cieľom publikácie je poskytnúť výklad tak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych aspektov páchania a dokazovania daňových podvodných konaní, ktoré sú trestnoprávne postihované ako trestný čin skrátenia dane podľa § 276 TZ, resp. ako trestný čin daňového podvodu podľa § 277a TZ, a to najmä na podklade rozhodovacej činnosti súdov.

Publikácia môže byť nápomocná orgánom aplikácie práva (sudcom, vyšším súdnym úradníkom, orgánom činným v trestnom konaní, prokurátorom, advokátom) a slúžiť aj všetkým ostatným záujemcom o problematiku trestného práva, osobitne o problematiku daňovej kriminality. 

V tejto časti predkladaného príspevku autor analyzuje históriu právnej úpravy registra trestov v rokoch 1961 až po súčasnosť. Toto obdobie rozdeľuje na dve etapy, t. j. do a po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Venuje sa ďalším šiestim právnym normám upravujúcim register trestov, vrátane všetkým im novelám. Dochádza k záveru o ďalšej možnej novelizácii zákona o registri trestov v intenciách právnej úpravy EÚ.

V predmetnom príspevku autor analyzuje historické obdobie právnej úpravy registra trestov do roku 1960. Pozornosť venuje celému rozsahu tejto právnej úpravy od roku 1922, spolu piatim základným právnym normám upravujúcim túto problematiku. Zohľadňuje aj ďalšie súvisiace zákony, najmä trestné zákony, trestné poriadky, zákony o priestupkoch, zákony o prokuratúre tohto obdobia, ako aj ďalšie historické súvislosti, vrátane ideologických, spojených s budovaním socializmu.

Právnu zodpovednosť a ukladanie sankcií za jej porušenie môžeme bezpochyby zaradiť medzi základné a zároveň najstaršie právne inštitúty. Či už hovoríme o správnom trestaní alebo o trestaní súdnom, oba systémy spadajú do oblasti verejnoprávneho postihu za deliktuálne správanie, z čoho je pochopiteľné, že hoci sa v ich prípade nedá hovoriť o jednoznačných pravidlách vzájomného pôsobenia, musí medzi „správnym konaním trestným“ a trestným konaním existovať vzájomný vzťah. V článku sa autor snaží tento vzťah preukázať z hľadiska vývoja oboch systémov verejnoprávneho postihu a taktiež porovnaním z hľadiska vymedzenia vybraných pojmov a inštitútov spájajúcich sa s týmito systémami, pričom sa venuje aj oblasti zásad a princípov, ktorých vyžarovanie presahuje celým právnym poriadkom.

Nemecký najvyšší súd rozhodol, že bitky, ktoré organizujú "chuligánske" skupiny, aj keď dobrovoľné a v súkromí, sú trestným činom zločineckých skupín. Rozhodnutie údajne ovplyvní až stovky skupín po celom Nemecku.

Spoločnosť pre trestné právo a kriminológiu, Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci s Fakultou sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka si Vás dovoľujú pozvať na seminár s medzinárodnou účasťou na tému OBETE KRIMINALITY A ICH PRÁVA ktorý sa uskutoční dňa 6. novembra 2014 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, Tomášikova 20 v Bratislave.

Prvému slovenskému teroristovi Ladislavovi K. dnes košický okresný súd za závažný zločin terorizmu a ďalšie trestné činy uložil trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov.

Autor v príspevku analyzuje trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 v znení novely – zákona č. 313/2011 Z.z., pričom polemizuje nad potrebou prijatia takejto zmeny najmä s poukazom na legislatívne nedostatky vyskytujúce sa pri aplikácii daného ustanovenia. Poukazuje najmä na súčasnú neprehľadnosť právnej úpravy, keďže vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je aj naďalej priestupkom, ale už aj trestným činom. Autor v článku zároveň vyjadruje svoj názor s rozpornosťou ust. § 289 ods. 2 Trestného zákona so základnými zásadami trestného konania, najmä na rozpor s prezumpciou neviny a právom osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie na obhajobu. V závere sa autor napokon zamýšľa nad sankciami, ktoré za nastolené protiprávne konanie dotknutej osobe hrozia.