Pojem: právo nevypovedať

Autor sa v príspevku venuje otázke zákonných možností osoby vystupujúcej v procesnom postavení svedka odoprieť výpoveď v trestnom konaní s prihliadnutím na možnosť svedka odoprieť výpoveď v prípadoch, ak tento pociťuje obavu o svoj život alebo zdravie. V závere autor uvažuje nad možným procesným postupom v nastolených prípadoch, ktoré by zároveň viedli k naplneniu hlavného účelu trestného konania. 

Reakcia JUDr. Petra Šamka na predchádzajúci komentár JUDr. Matúša Harkabusa ku komentáru JUDr. Petra Šamka.

Korektná odborná dišputa - cesta hlbšieho poznania rozvíjanej odbornej témy, diel číslo 4.  

V čísle 2/2012 časopisu Magister Officiorum bol uverejnený môj príspevok s názvom „Likvidácia dôkazov zo strany páchateľov trestnej činnosti a princíp nemo tenetur se ipsum accusare“. V tomto príspevku som v podstate argumentoval v prospech trestného stíhania páchateľa pre trestný čin krivej výpovede, ak likviduje dôkazy svedčiace o jeho trestnej činnosti a následne podá vymyslené trestné oznámenie a vypovedá v procesnom postavení svedka - poškodeného k vymyslenému trestnému činu, ktorým mali byť tieto dôkazy zničené/odstránené. Typicky ide o prípad páchateľa, ktorý skráti daň a následne v úmysle zakryť stopy už spáchanej trestnej činnosti finguje krádež účtovných dokladov.

Na stránke www.pravnelisty.sk bola uverejnená reakcia JUDr. Petra Šamka na môj príspevok. Autor v reakcii moje závery označil za nelogické, účelové, nesprávne, neakceptovateľné, atď. Zároveň na tejto stránke bolo uverejnené aj anonymizované rozhodnutie OS Pezinok k tejto problematike, z ktorého vyplývajú obdobné závery.

K týmto reakciám na môj pôvodný príspevok považujem za potrebné sa vyjadriť. Po uverejnení reakcií na môj príspevok som sa snažil o hlbšie naštudovanie problematiky najmä na základe zahraničných prameňov. Myslím si totižto, že právna argumentácia ohľadne uplatňovania princípu nemo tenetur v česko-slovenskom právnom prostredí je len málo rozvinutá a príliš zbytočne posunutá do roviny nadmernej ochrany páchateľov trestnej činnosti, čo iste vyplýva aj zo špecifík a nedostatkov nášho trestného procesu.

Autor sa v článku zaoberá novelou zákona o cestnej premávke, ktorá týmto zavádza nový inštitút objektívnej zodpovednosti ako správneho deliktu. Autor zároveň poukazuje aj na ďalšie zmeny, ktoré uvedená novela zavádza. V ďalšej časti autor upozorňuje na možné aplikačné problémy konkrétnej právnej úpravy a poukazuje najmä na judikatúru súdov, ktorá osobám v konaní o správnom delikte poskytuje ochranu obdobnú ako v konaní o priestupku ako aj poukazuje na problematiku fixných sadzieb pokút a ďalších problémov, ktoré uvedená novela prináša.