Pojem: právo na informácie

Článok sa zaoberá zákonným rámcom definície a ochrany osobných údajov v procese zákonnej publicity verejnej správy v činnosti správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Článok popisuje rozsah princípu prevažujúceho verejného záujmu ako súčasti práva na informácie v konfrontácií s ochranou osobných údajov fyzických osôb pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov ochrany osobných údajov a práva na informácie a analyzuje postavenie verejne činnej osoby v procese verejnej kontroly štátnych orgánov podieľajúcich sa na výkone verejnej moci.

Článok sa zaoberá analýzou postupu a právnych inštitútov pri sprístupňovaní informácií z trestného konania v rámci zákonnej publicity verejnej správy v činnosti správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Článok popisuje základné princípy práva na informácie v konfrontácií s právnymi možnosťami ich obmedzenia pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem v záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov v konaní o sprístupnenie informácií z trestného konania a analyzuje možnosti využitia súdnych rozhodnutí na konkrétne prípady praktických problémov poskytovania informácií o činnosti a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní.

Článok sa zaoberá problematikou sprístupňovania informácií v rámci zákonnej publicity verejnej správy v štruktúrach Policajného zboru. Článok popisuje základné princípy procesu sprístupňovania informácií, charakteristiku a postavenie orgánov Policajného zboru pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov v konaní o sprístupnenie informácií a poukazuje na konkrétne ustanovenia všeobecných predpisov správneho práva vo vzájomnej nadväznosti na ustanovenia špeciálnej právnej normy upravujúcej sprístupňovanie informácií.

V súčasnej dobe sa neraz stretávame s konfliktom vznikajúcim medzi ochranou individuálnych záujmov jednotlivcov a záujmami štátu. Tieto strety sú vzhľadom ku charakteru daňového práva asi najviac zreteľné pri správe daní, kde prirodzene štátny orgán, ktorým je správca dane chráni záujmy štátu, ktoré sú vzhľadom k sledovaniu odlišných cieľov v priamom strete so záujmami jednotlivcov. Za týmto účelom je snaha jednotlivcov dôsledne uplatňovať vlastné oprávnenia smerujúce k ochrane ich právom chránených záujmov. Takýmto právom je aj vyhotovovanie zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových záznamov z jednotlivých úkonov správcu dane. Na druhej strane v praxi je možné sa stretnúť s neochotou správcu dane umožniť uplatňovať daňovým subjektom toto právo. Preto je nevyhnutné dôkladne analyzovať možnosti uplatnenia tohto práva v širších súvislostiach a vyriešiť v praxi vznikajúci spor ohľadom možnosti vyhotovovania jednotlivých druhov záznamov. 

Prezident podpísal novelu Občianskeho súdneho poriadku a novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré parlament schválil na októbrovej schôdzi.

Od januára 2012 by sa tak na základe zmien v Občianskom súdnom poriadku mali zrýchliť a zefektívniť civilné súdne konania. Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám prináša zrušenie finančného limitu pri zverejňovaní faktúr a objednávok.

Obe úpravy budú účinné od 1. januára 2012.

Skladovanie a uschovávanie elektronických informácií na externých serveroch v rozsiahlych dátových centrách, ktoré sa nazýva aj výpočtové mračno (cloud computing), sa stáva čoraz populárnejším.

Regulátorom však toto riešenie spôsobuje hlavybôl, keďže sú s tvorbou pravidiel pozadu a len pomaly sa im darí dobiehať inovácie v priemysle.

Text  Aarhuského dohovoru, publikovaný pod č 43/2006 Z.z.