Tématická oblasť: Pracovné právo

Učená právnická spoločnosť, o. z. (UčPS) si uvedomuje vážnosť celkovej situácie spôsobenej v súvislosti so šírením pandémie COVID-19, a to i na slovenský šport. Dnes existujúce zákazy organizovať verejné športové podujatia a prevádzkovať telovýchovno-športové zariadenia v mnohých prípadoch znamenajú i definitívne predčasné ukončenie súťaženia počas športovej sezóny 2019/2020. Vylučuje to aj akúkoľvek individuálnu prípravu športovcov na športoviskách v takýchto zariadeniach.

Táto situácia by nás všetkých mala predovšetkým motivovať združiť sa a spojiť navzájom, tak aby sa koordinovali všetky existujúce sily v prospech športu v SR. Napriek tomu, že šport nie je odvetvím, ktoré má produkovať ekonomické zisky, spoločnosti však prináša iné nevyčísliteľné hodnoty. Športové hnutie bude pre aktuálne zákazy odkázané na pomoc a nevyhnutnú podporu štátu v podobnom rozsahu, ako majú i iné odvetvia hospodárstva. Bude však potrebovať aj dobrovoľnú solidaritu nás všetkých vrátane schopnosti navzájom spolupracovať pre dobro športu v SR.

Rozhodli sme sa preto v UčPS zmapovať dopady mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu v SR formou dvoch krátkych dotazníkov, ktoré boli k dispozícii v období od 31.3.2020 do 8.4.2020. Prvý dotazník bol určený pre FYZICKÉ osoby ako sú športovci či športoví odborníci, druhý dotazník bol určený je pre PRÁVNICKÉ osoby - športové organizácie ako sú kluby či zväzy.

V tomto dokumente vám prinášame sumarizáciu hlavných a najdôležitejších výsledkov, ktoré sme na základe realizácie ankety získali.

Prinášame prvé právne východisko, ktoré je dôvodom, pre ktorý sa na šport nevzťahujú niektoré dôležité všeobecné krízové opatrenia využívajúce úpravu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Ak majú športové organizácie, športoví zamestnanci a športové SZČO v čase "koronakrízy" získať obdobnú podporu zo strany štátu ako porovnateľné subjekty v iných spoločenských oblastiach, osobitosti športu si budú vyžadovať aj špeciálne opatrenia (oproti všeobecným).

O to viac, že šport nie je odvetvím, od ktorého sa očakáva tvorba ekonomického zisku (drvivá väčšina má právnu formu občianskeho združenia a takmer všetky subjekty sú priebežne "dotované" dotáciami, pôžičkami, darmi a príspevkami svojich podporovateľov a členov) a teda nemôžme očakávať ani to, že z lepších čias budú mať športové subjekty "zarobené či našetrené na horšie časy", pretože ich úlohou v spoločnosti je tvoriť úplne iné peniazmi nevyčísliteľné hodnoty.

Po tom, ako prijal Úrad verejného zdravotníctva SR zákaz hromadných podujatí športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy (10. marca 2020), boli prerušené alebo ukončené vrcholové súťaže kolektívnych športov. Reakciou klubov bolo aj ukončovanie zmlúv s profesionálnymi športovcami, či už boli v pozícii zamestnanca alebo SZČO.

V utorok 3. decembra 2019 by sa malo v Národnej rade SR hlasovať v druhom a treťom čítaní o návrhu novely zákona o športe (parlamentná tlač 1716), ktorú predložili do Národnej rady poslanci za stranu SNS bývalí futbaloví hráči Dušan Tittel a Tibor Jančula, ktorí paradoxne v zahraničí hrávali futbal so statusom zamestnanca.

Návrh však nerieši skutočnú príčinu problému slovenských ligových klubov kolektívnych športov - nedostatok prostriedkov v kluboch najmä zo súkromných zdrojov (chýbajú motivačné opatrenia sľubované v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020), ale rieši iba jeden z viacerých dôsledkov tohto problému.

Takýto návrh vonkoncom však nezabezpečí deklarovanú konkurencieschopnosť slovenských klubov v športovej Európe.

Novela zákona o športe (parlamentná tlač 1716) predložená do Národnej rady SR dňa 27.9.2019 poslancami Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom (obaja SNS), postavila predstaviteľov profesionálnych hráčov proti športovým klubom.

Na stranu záujmov klubov sa pridali aj prezidenti viacerých športových zväzov (okrem futbalu).

Podľa tejto novely zákona o športe by „športovci mali mať možnosť rozhodnúť sa, či sa s klubmi dohodnú na zamestnaneckej zmluve o profesionálnom vykonávaní športu, alebo uzavrú zmluvy podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka. Športovci by nemuseli vystupovať len ako zamestnanci, mohli by byť samostatne zárobkovo činné osoby“.

O tomto probléme sa zhovárame s predsedom Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSŠ) Róbertom Janom.

Prinášame Vám ďalší príspevok Róberta Kotiana - "Čím je profesionálny hráč pre kluby a zväzy?"

Osemnásteho októbra o 13.49 podpredseda NR SR Martin Glváč otvoril prvé čítanie o návrhu poslancov Dušana Titela a Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/20105 Z. z. o športe. ...