Športové kluby vo finančných problémoch - diskusný seriál
Pridaj
Pošli
odkaz na stránku
oznam o chybe
oznam o neetickom
návrh na doplnenie
TlačÚvod k príspevku, jeho cieľom a štruktúre
V predkladanom príspevku sa kolektív autorov zložený z Petra Sepešiho, Marka Majtána, Miroslava Hliváka a Jaroslava Čolláka snaží komplexne zaoberať ekonomickou stránkou fungovania športových klubov v podmienkach Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na záujmy a pôsobenie spomenutých autorov, príspevok sa bude týkať predovšetkým klubov futbalových, ktorých „národným patrónom“ je Slovenský futbalový zväz (ďalej len „SFZ“).
Tento vzťah vytvára zaujímavú konšteláciu vzájomného fungovania subjektov sui generis - športových klubov, teda obchodných spoločností alebo občianskych združení, a na druhej strane spomínaného SFZ ako národného športového zväzu.
Venovať sa ekonomickým otázkam športových klubov, poskytovať návrhy a riešenia je nutné s nevyhnutnou dávkou vedomosti a poznania vnútroorganizačných aktov SFZ, platných právnych predpisov SR a samozrejme medzinárodných dokumentov, ktorými sú jednak SFZ, a jednak všetci jeho členovia viazaní.
Predkladaný príspevok sa všetky tieto elementy snaží spojiť do súhrnného, na prax reagujúceho prínosného príspevku, ktorý predkladá odpovede na jednotlivé okruhy otázok. V neposlednom rade sa snaží diskutovať o doposiaľ neexistujúcich a potrebných mechanizmoch či inštitútoch, ktoré by slovenský futbal potreboval viac, ako povestného fanúšika na futbalovom štadióne.
Štruktúra príspevku hovorí o súvislom texte preberajúcom načrtnutú problematiku, do obsahu ktorého vstupujú hore spomenutí autori živou diskusiou, pričom časť príspevku, ktorá sa stala podnetom na diskusiu je vždy podčiarknutá, čo umožňuje čitateľovi lepšiu prehľadnosť príspevku.
Úvod do problematiky
V poslednom období sa množia prípady, keď sa športové kluby dostávajú do finančných problémov, platobnej neschopnosti, či dokonca do stavu predĺženia (stav, v ktorom hodnota záväzkov prevyšuje hodnotu majetku). Problémy tohto druhu sa nevyhýbajú ani futbalovým klubom, ktorých je na Slovensku takmer 2000, pričom treba povedať, že finančné problémy postihujú kluby vo vyšších súťažiach, ako aj kluby v tých najnižších súťažiach.
Nie je ľahké sa k týmto problémom zodpovedne postaviť a so znalosťou, v súlade s právom a internými predpismi SFZ a ich členov, ich riešiť či načrtnúť uspokojivý výklad predmetných právnych, ale aj mimoprávnych ustanovení.
V praktickej rovine vzaté, načrtnuté finančné problémy sa vedeniu športových klubov podarí vyriešiť získaním prostriedkov od sponzorov alebo z predaja majetku či hráčov, alebo dojednaním splátkových kalendárov. Známym je taktiež stav, keď sa jednotlivé záväzky riešia postupne inými dohodami (súhlas s prestupom hráča/veriteľa bez nárokovania si odstupného klubom/dlžníkom a pod.). V tom lepšom prípade sa klubu podarí vybaviť odpustenie dlhu, resp. jeho časti.
Ten, kto sa rozhodne vstúpiť funkcionársky a (alebo) sponzorsky do športu (futbalu), chce futbalu pomôcť, má chuť niečo skúsiť, pozitívne ovplyvniť, podporiť, či riadiť. Takáto osoba je spravidla vždy naladená optimisticky, málokedy vníma, či dokonca sa pripravuje na možné finančné problémy, ktorých príčina sa takmer vždy skladá z viacerých faktorov, ktoré ale presahujú tému tohto príspevku.
Futbal je pre niekoho zamestnanie, pre iného len záľuba. Profesionálny klub v podstate funguje ako štandardná firma, v ktorej pôsobí množstvo profesií od trénerov, hráčov, po administratívny a technický personál. V amatérskom futbale ľudia pôsobia veľmi často bez nároku na odmenu. Všetkým však spoločne ide o podstatu futbalu - hru/zábavu pre aktérov i pre divákov. Satisfakciou pre futbalových nadšencov sú často najmä pozitívne emócie počas futbalových stretnutí, úcta komunity, priateľstvo, možnosť sebarealizácie, postavenie v klube, alebo športová príprava detí a mládeže, kde často športujú aj deti funkcionárov, či sponzorov klubu.
Ani takýmto zanietencom, resp. klubom v ktorých títo “darcovia” pôsobia sa však finančné problémy nevyhýbajú. Tie sú často dôsledkom manažérskych rozhodnutí neprimeraných finančným možnostiam, nenaplnených prísľubov od sponzorov, reklamných partnerov. Niekedy je to, čo musíme s nádychom praktických skúseností podotknúť, aj dôsledok nie celkom hospodárneho nakladania s prostriedkami, neexistujúcej vnútornej (vnútroklubovej) kontroly a pod.
Cieľom tohto príspevku je priblížiť problematiku riešenia finančných problémov klubov v súlade so zákonom i predpismi SFZ, ale aj v súlade s etickými kritériami. V ďalších častiach príspevku sa pozrieme na športovú, ekonomickú i právnu stránku problematiky.
Ak sa zástupcovia klubov postavia k finančným problémom čestne a triezvo a pristúpia k ich včasnému riešeniu, získajú si viac úcty a rešpektu, ako keď budú dlhy klubu ďalej kopiť a tlačiť ich pred sebou s narastajúcim príslušenstvom dlhov (úroky z omeškania, príp. zmluvné pokuty) bez ich riešenia.
V tom by im mal/mohol pomôcť aj tento príspevok, ktorý Vám prinášame vo forme diskusného seriálu.
DISKUSIA č. 1:
Jaroslav Čollák:
„Podčiarknutím uvedeného je podľa môjho názoru aj formulácia zákona o športe (300/2008 Z.z. z 2. júla 2008 o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov), kde sa hovorí o tom, že športový klub má vzniknúť za účelom iným ako podnikanie. Celkovo s týmto konštruktom nesúhlasím, čo je koniec - koncov aj výsledkom mojej diplomovej práce na tému – „športový klub ako súťažiteľ v športovej súťaži“. Zákon o športe trochu schizofrenicky uvádza v inom ustanovení ako možné spôsoby financovania čisto podnikateľské inštitúty a zdroje - čo je paradoxné.“
Peter Sepeši:
„Ja to vnímam tak, že obchodná spoločnosť založená za účelom vykonávania športovej činnosti by si nemala prerozdeľovať zisk, lebo jej cieľom nie je tvorba zisku, hoci vykonáva činnosti, z ktorých príjmy sa javia ako podnikateľské. Takýto subjekt, resp. fyzické osoby, ktoré v ňom pôsobia môžu na zabezpečenie ďalších činností súvisiacich s hlavnou športovou činnosťou založiť ďalšie obchodné spoločnosti, ktorých predmetom činnosti bude vykonávanie podnikateľskej činnosti so všetkými atribútmi podnikania.“
Jaroslav Čollák
„Peter, vezmime si to z tej stránky, že športový klub vyvíja svoje aktivity a aktivuje svoju činnosť jednak na poli športovej súťaže, ale čo je samozrejmé a neodškriepiteľné – aj na poli súťaže hospodárskej. Aktivity ako predaj lístkov, poskytovanie reklamných služieb, predaj reklamných predmetov využívajúci „komerčné využívanie popularity či už jednotlivca alebo klubu ako celku“ – všetky tieto aktivity sú jasne a čisto podnikateľské aktivity realizujúce sa (pozor!) v spomenutej hospodárskej súťaži. Prečo by si potom športový klub ako subjekt sui generis (obchodná spoločnosť alebo občianske združenie) nemohol prerozdeliť zisk z týchto aktivít?“
Marek Majtán:
„V dôvodovej správe k zákonu o športe je uvedené, že “(...) športový klub môže mať právnu formu buď ako občianske združenie, alebo ako obchodná spoločnosť nezaložená na podnikanie podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dôvodom tohto členenia je skutočnosť, že podľa pravidiel niektorých medzinárodných športových zväzov musia mať účastníci vrcholných celoštátnych športových súťaží formu obchodných spoločností, najmä formu akciových spoločností. Napriek forme obchodnej spoločnosti nebude športový klub podnikať v zmysle činnosti podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (pozn. teda vykonávať sústavnú činnosť samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku). V tejto veci bude mať rovnaké možnosti ako športový klub založený ako občianske združenie. To však neznamená, že by športový klub mal zostať bez vlastných príjmov, pretože bez nich by nemohol plniť svoje úlohy podľa zákona ani zabezpečovať vlastnú prevádzku. Podľa odseku 3 športový klub bude mať uvedené vlastné príjmy z aktivít súvisiacich s jeho športovou činnosťou a z vlastného majetku.”
Predmetom činnosti športového klubu je vykonávanie športu a účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom.
Z uvedeného teda vyplýva, že primárnym účelom klubu nie je dosahovať zisk, ale zabezpečiť svojimi príjmami vlastnú prevádzku, teda aby všetky nevyhnutné výdavky klubu boli pokryté vlastnými príjmami. Táto konštrukcia ale nebráni športovému klubu (obchodnej spoločnosti) dosiahnuť zisk a naložiť s ním v zmysle interných predpisov spoločnosti (stanov) a zákon to ani nezakazuje.
K tomu smeruje aj UEFA Financial Fair Play (FFP) - klub môže minúť na transfery, platy, infraštruktúru atď. len toľko koľko zarobí a nemôže sa dlhodobo zadlžovať.”
Miroslav Hlivák:
Špecifikum postavenia a pôsobenia športových klubov na poli hospodárskej súťaže je skutočnosť, že športové kluby sú jedným zo subjektov, ktoré zabezpečujú a realizujú jednu z úloh štátu, a to štátnu politiku v oblasti športu. Teda na strane jednej sú zo strany štátu prostredníctvom príslušnej legislatívy kladené zvýšené nároky a požiadavky na ich financovanie a súčasne s ohľadom na viaczdrojové financovanie činnosti športových klubov, keď štát sa zúčastňuje na financovaní klubu iba čiastočne (ak vôbec), sa môže športový klub správať ako ktorýkoľvek účastník hospodárskej súťaže (teda aj vytvárať zisk). Z toho vyplýva aj jeho právo (a súčasne aj povinnosť) ovplyvňovať a byť zodpovedný za stav svojho hospodárenia. Pokiaľ bude i naďalej pretrvávať viaczdrojové financovanie činnosti športových klubov, nebude im možné zakázať tvorbu zisku.
Jaroslav Čollák:
„Navyše, ten zákaz zadlžovania asi ani v takých bájnych kluboch ako Real Madrid, Barcelona (sezóna 2011/ 2012 – Real Madrid dlhuje 589 miliónov eur, Barca 578 miliónov eur[1]), Manchester United a podobne, nenašlo svoje uplatnenie - v sezóne 2007/2008 dlhovalo 18 anglických futbalových klubov čiastku v hodnote 3,5 mld libier[2]. Tu si myslím, že tieto ustanovenia národných športových zväzov idú nad rámec akejsi "legitimity" - prečo by podnikateľ nemohol vstúpiť do futbalu a vytvárať obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného "vykonáva šport" (primárne) aj vytvárať zisk a prerozdeľovať si ho (samozrejme pri dodržaní zmluvných dojednaní ohľadne hráčov, zamestnancov a podobne)?
Tu dlhodobo zastávam názor opozitný ku zákonu o športe, klub je subjekt, ktorý vykonáva tak aktivity v športovej súťaži ako aj v súťaži hospodárskej, pričom tieto aktivity vytvárajú akýsi komplex jeho činností a podľa môjho názoru nie je dôvod mu kázať – (nevytváraj) nevyplácaj si zisk a podobne.“
Marek Majtán:
„FFP začne naplno platiť až od r. 2015, dovtedy kluby musia vyrovnane hospodáriť. Bola okolo toho veľká diskusia na pôde ECA, ktorej členmi sú aj MŠK Žilina, MFK Ružomberok a ŠK Slovan Bratislava, a bol dosiahnutý odklad, aby sa kluby lepšie pripravili.
Najväčším problémom UEFA sú dve skupiny majiteľov klubov. Prvá je tá, ktorá kúpu klubu financuje na úver, a splátky dlhu, úroky a bankové poplatky následne financuje z príjmov klubu, ako je to napr. v prípade Manchestru United.
Druhá skupina sú tzv. mecenáši (viď. Chelsea, Man City, Inter Milan a v zásade všetky SVK top kluby), ktorí financujú kluby najčastejšie prostredníctvom pôžičiek, darov a reklamy. Čím väčšiu ekonomickú silu má majiteľ klubu, tým je silnejší aj klub. To spôsobuje jednak infláciu platieb za prestupy a hráčskych odmien a za druhé finančnú nedisciplinovanosť ekonomicky slabších klubov, ktoré chcú s tými silnejšími súťažiť. UEFA chce dosiahnuť väčšiu konkurenciu medzi klubmi, aby nedochádzalo k tomu, čo vidíme v španielskej al. anglickej lige a kluby budú medzi sebou súťažiť aj ekonomicky - zjednodušene povedané koľko zarobia, toľko môžu minúť, ale nemôžu byť v strate. Už teraz platí, že ak klub má podlžnosti voči hráčom, zamestnancom al. iným klubom nemôže štartovať v LM a EL. Len na okraj - zatiaľ nepoznám slovenský klub, ktorý je dlhodobo ziskový.“
Jaroslav Čollák
„Zisk sa podarilo vytvoriť v podmienkach Slovenskej republiky ak sa nemýlim dvakrát v histórii - 1. FC Košice a Petržalka, obe po účasti v skupinovej fáze Ligy Majstrov UEFA. Marek, obsah FFP vnímam ako legitímne opatrenia, ale zakázať, aby tretie osoby napr. vôbec nemohli darovať klubu finančné prostriedky je právne nemožné a kontraproduktívne.
Podľa môjho názoru by sa to mohlo posudzovať aj ako protizákonné a súťaž obmedzujúce opatrenie, navyše ak by to urobil (ustanovil) ktorýkoľvek súkromnoprávny zväz či asociácia - a aj keby, spomínaný "mecenáš" to vie vždy obísť reklamou, alebo sponzoringom... alebo sa mýlim?“
Marek Majtán:
„Na hospodárenie klubu je potrebné sa pozrieť za dlhodobejšie obdobie, než je jedna sezóna.
Aj MŠK Žilina po účasti v LM samozrejme dosiahla účtovný zisk. Ten bol však použitý na chod klubu. Z dlhodobého hľadiska sa teda o ziskovosti hovoriť nedá. Slovenský klub by musel hrať aspoň 3-4 sezóny po sebe skupinovú fázu európskej súťaže, aby sme mohli hovoriť o ziskovosti. Keby aj došlo k jeho prerozdeleniu, tak ten klub bude naďalej potrebovať financovanie.
Dary nikto nezakáže, ale ťažko niekto príde a len tak daruje 100 mil. EUR “na posily". Čo sa týka sponzoringu, resp. financovaniu cez reklamu, tu UEFA varovala pred nadhodnotenými zmluvami o reklame, uzatvorenými so spoločnosťami, ktoré sú prepojené na majiteľov klubov, s cieľom obísť FFP.
UEFA a Európska komisia vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že FFP neobmedzuje hospodársku súťaž.“
Poznámky pod čiarou:
-
Španielske futbalové kluby sa topia v dlhoch, autor: SITA, 12.4.2012; dostupnosť na internete:
^
http://www.webnoviny.sk/sport/spanielske-futbalove-kluby-sa-topia-v/487876-clanok.html?from=suggested_articles ^ - Kluby Premier League zadĺžené viac než ktorékoľvek z Európy, autor: Štefan Kolibár, 28.2.2010 ; dostupnosť na internete: http://www.premierleague.cz/aktualne//?aktualitaId=5292 ^
Pridať komentár
