Ing. Simoneta Sepešiová

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie (zahrňujúc právo Európskych spoločenstiev) od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Poukázaním na ich vývoj a obsah sa snaží čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vyložiť zložité otázky prameňov, štruktúry, tvorby a od toho odvodenej záväznosti európskeho práva. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

Cieľ štúdie je zameraný na právnu úpravu väzby v Rakúsku so súčasným porovnaním s našou právnou úpravou. Práca je rozdelená do šiestich častí. Úvod štúdie je venovaný všeobecným informáciám o subjektoch vyšetrovania a pozbavení slobody v zmysle rakúskeho Spolkového ústavného zákona. Druhá časť je venovaná dôvodom väzby. Tretia časť poukazuje na spôsoby nahradenia väzby. V štvrtej časti sú uvedené náležitosti rozhodnutí o väzbe a v piatej časti lehoty väzby. Záver štúdie je venovaný stručnému zhrnutiu rozdielov oboch právnych úprav.

Predkladaná štúdia rieši otázku materiálnej rovnosti účastníka konania v rámci rozhodovania o sankcii za ním spáchaný správny delikt v kontexte zásady legitímnych očakávaní a rovnosti osôb pred zákonom. Autor sa pokúša konfrontovať uvedené zásady a poukazovať na prípadný preferenčný režim toho-ktorého princípu. Určitý priestor je v štúdii venovaný otázkam aktuálnej judikatúry, a to aj v režime individualizácie sankcie ako jednej zo základných limitov paušalizácie sankcií za správne delikty.

Príspevok poukazuje na základné problémy právomoci a príslušnosti pri rozhodovaní športových sporov. Dochádza tu ku kompetenčnému konfliktu medzi všeobecným súdom, rozhodcovským súdom na národnej úrovni (najmä Rozhodcovský súd SFZ), rozhodcovským súdom na medzinárodnej úrovni (CAS), prípadnou športovou rozhodcovskou komisiou bez povahy rozhodcovského súdu na národnej úrovni (najmä v rámci športového zväzu) a športovou rozhodcovskou komisiou medzinárodnej športovej federácie (napr. Rozhodcovská komora FIFA).

Dovoľujeme si Vám oznámiť, že seminár/konferencia na tému “ŠPORT a PRÁVO” sa uskutoční v dňoch 12. až 13. septembra 2012 v priestoroch hotela Aquacity v Poprade (začiatok 12.9. o 10.00 h a ukončenie 13.9. o 14.00 h).

Autor sa v príspevku zaoberá otázkami v rámci športovo- právnej vedy často diskutovanými. Skúma právne rozmery zodpovednosti za úraz/ujmu na zdraví, ktorá je spôsobená jedným športovcom inému športovcovi. V príspevku autor skúma determinanty tejto zodpovednosti a komplexne ich hodnotí v kontexte vzniku a rozsahu právnej zodpovednosti ako takej. Tému autor skúma tak v rovine verejného práva, ako aj práva súkromného. Autor v rámci témy berie do úvahy viaceré okolnosti (napr. to, či ide o profesionálneho športovca, alebo nie, resp. či bol úraz spôsobený aj prispením vonkajších faktorov alebo nie a pod.), čo v konečnom dôsledku naznačuje, že príspevok je možné vnímať aj ako stimul pre odborné diskusie.

Autor sa v článku zaoberá novelou zákona o cestnej premávke, ktorá týmto zavádza nový inštitút objektívnej zodpovednosti ako správneho deliktu. Autor zároveň poukazuje aj na ďalšie zmeny, ktoré uvedená novela zavádza. V ďalšej časti autor upozorňuje na možné aplikačné problémy konkrétnej právnej úpravy a poukazuje najmä na judikatúru súdov, ktorá osobám v konaní o správnom delikte poskytuje ochranu obdobnú ako v konaní o priestupku ako aj poukazuje na problematiku fixných sadzieb pokút a ďalších problémov, ktoré uvedená novela prináša.

Už celé desaťročia sa šport zaraďuje k významným sociálno-kultúrnym javom. Okrem toho je však aj hospodárskym fenoménom a zdrojom významných príjmov pre jednotlivé subjekty, ktoré sa aktívne podieľajú na jeho fungovaní. Ekonomický rozmer sa dostal do popredia s postupnou profesionalizáciou športu, ktorá neobišla ani Slovenskú republiku. Zákony regulujúce šport, a najmä jeho profesionálnu zložku, nie vždy v dostatočnej miere reflektujú stupeň spoločenského a hospodárskeho vývoja športovej činnosti i celej spoločnosti. Medzi sporné témy môžeme zaradiť aj takú základnú vec, ktorou je právne postavenie profesionálneho športovca vykonávajúceho športovú činnosť v kolektívnych športoch. Od toho sa odvíjajú ďalšie vzťahy spojené s nežiaducim únikom z pôsobnosti predpisov pracovného práva významnej skupiny ekonomicky činných fyzických osôb – profesionálnych športovcov.