Ing. Simoneta Sepešiová

Týmto príspevkom sa autor pokúsil zhrnúť a poskytnúť čitateľovi koherentnú analýzu súčasných poznatkov o obsahu, význame, podstate zásad aplikovaných v správnom konaní v užšom a širšom zmysle, ich vplyve na priebeh správneho konania a prejave v rámci jednotlivých inštitútov platnej právnej úpravy. Autor sa súčasne snažil o ich porovnanie s ich ústavnými pármi, príp. aj porovnateľnými zásadami vyplývajúcimi z trestného práva a občianskeho práva za účelom poukázania na ich univerzálne použitie a potrebu ich osvojenia a sledovania chodu jednej myšlienky vo viacerých právnych predpisoch oddelene a zároveň v ich vzájomnej interakcii.

Predmetom príspevku je vymedzenie postavenia a právomoci Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „Rozhodcovský súd SFZ“) z hľadiska platnej právnej úpravy v Slovenskej republike, ako aj vnútorných noriem Slovenského futbalového zväzu ako občianskeho združenia a Medzinárodnej federácie futbalových asociácií (Fédération Internationale de Football Association /ďalej len „FIFA“/) a Únie európskych futbalových asociácií (Union of European Football Associations /ďalej len „UEFA“/).

Príspevok sa zaoberá problémom, ktorý je bohužiaľ stále veľmi aktuálny, a ktorý sa týka potierania násilia či iného protiprávneho konania páchaného divákmi na športových podujatiach. Budeme hodnotiť najmä opatrenia, ktoré by mali pôsobiť preventívne v smere znižovania pravdepodobnosti vzniku násilia medzi divákmi, a ktoré spočívajú vo vyvodzovaní zodpovednosti iných osôb za protiprávne konanie divákov na športových podujatiach, alebo v eliminovaní prístupu problémových osôb na športové podujatia. Tieto opatrenia sa budeme snažiť preskúmať i z hľadiska ich súladu s kogentnými normami právneho poriadku, resp. ich súladu s objektívnym právom ako takým.

Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Divácke násilie vníma slovenská spoločnosť už dlhšie obdobie ako reálny problém a to nielen z televíznych obrazoviek, tlačených alebo elektronických médií, ale najmä prostredníctvom konkrétnych negatívnych zážitkov fanúšikov, hráčov, funkcionárov, policajtov, usporiadateľov, či okolo idúcich občanov, mladých ľudí, žien, detí počas rizikových športových podujatí.
Zdarné riešenie problematiky diváckeho násilia si vyžaduje synergiu, spoločný pohľad na problematiku, dobrú vzájomnú komunikáciu a spoločný postup všetkých zainteresovaných subjektov (v tom istom priestore a čase).

Slovenský futbalový zväz na svojej konferencii 28.9.2012 schválil novú spoločenskú zmluvu slovenského futbalového hnutia, ktorá prináša do jeho každodenného života nové prvky. Príspevok prináša okrem zhrnutia toho najdôležitejšieho z procesu prípravy a schvaľovania nových stanov SFZ aj komplexný pohľad na obsah nových stanov a inštitúty, ktoré prinášajú. Autor príspevku si zvolil formu otázok a odpovedí, ktorá sa z hľadiska prehľadnosti a orientácie v príspevku pre čitateľa javí ako najvhodnejšia.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie myšlienok, otázok, záverov i návrhov konkrétnych riešení z historicky prvej konferencie venovanej téme "Šport a právo", ktorá sa konala v Poprade v dňoch 12. – 13. septembra 2012. Príspevok prináša taktiež úvahy o minulosti a budúcnosti konferencie spoločným, vzájomne sa doplňujúcim pohľadom hlavného garanta celého podujatia (Peter Sepeši), aktívneho prednášajúceho (Ladislav Križan) a účastníka konferencie (Jaroslav Čollák).

V čísle 2/2012 časopisu Magister Officiorum bol uverejnený môj príspevok s názvom „Likvidácia dôkazov zo strany páchateľov trestnej činnosti a princíp nemo tenetur se ipsum accusare“. V tomto príspevku som v podstate argumentoval v prospech trestného stíhania páchateľa pre trestný čin krivej výpovede, ak likviduje dôkazy svedčiace o jeho trestnej činnosti a následne podá vymyslené trestné oznámenie a vypovedá v procesnom postavení svedka - poškodeného k vymyslenému trestnému činu, ktorým mali byť tieto dôkazy zničené/odstránené. Typicky ide o prípad páchateľa, ktorý skráti daň a následne v úmysle zakryť stopy už spáchanej trestnej činnosti finguje krádež účtovných dokladov.

Na stránke www.pravnelisty.sk bola uverejnená reakcia JUDr. Petra Šamka na môj príspevok. Autor v reakcii moje závery označil za nelogické, účelové, nesprávne, neakceptovateľné, atď. Zároveň na tejto stránke bolo uverejnené aj anonymizované rozhodnutie OS Pezinok k tejto problematike, z ktorého vyplývajú obdobné závery.

K týmto reakciám na môj pôvodný príspevok považujem za potrebné sa vyjadriť. Po uverejnení reakcií na môj príspevok som sa snažil o hlbšie naštudovanie problematiky najmä na základe zahraničných prameňov. Myslím si totižto, že právna argumentácia ohľadne uplatňovania princípu nemo tenetur v česko-slovenskom právnom prostredí je len málo rozvinutá a príliš zbytočne posunutá do roviny nadmernej ochrany páchateľov trestnej činnosti, čo iste vyplýva aj zo špecifík a nedostatkov nášho trestného procesu.

V predmetnom príspevku sa venujeme už dlhšie pertraktovanej problematike či možnosti legislatívneho uchopenia tzv. „športového trestného činu“. Príspevok reaguje na reakcie, poznatky, postrehy či výhrady širokej odbornej verejnosti k obsahu nami navrhnutej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú sme na portáli www.ucps.sk prezentovali už skôr. Tento príspevok však vo vecnej diskusii pokračuje, pričom zohľadňuje viaceré postrehy, pod ich prizmou mení obsah a znenie návrhu samotnej skutkovej podstaty. V príspevku súčasne špecifikujeme obsah a rozsah už skôr vymedzenej definície športu ako takého, ako aj jednotlivé časti samotnej skutkovej podstaty, ktoré si pravdepodobne vyžadujú vysvetlenie a bližšiu špecifikáciu.

Príspevok zhŕňa praktické skúsenosti autorov v oblasti aplikácie športových, disciplinárnych a právnych predpisov na prejavy diváckeho násilia v súvislosti s futbalovými stretnutiami a poukazuje na nesúlad pri posudzovaní zodpovednosti za protiprávne konanie divákov podľa športových a právnych predpisov. Zároveň obsahuje niekoľko návrhov ako podľa autorov efektívnejšie postupovať pri eliminácii nežiaducich javov.