Ing. Simoneta Sepešiová

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Krisztiny Varga o systéme daňových úľav na podporu športu v Maďarsku na konferencii „Šport a právo“ konanej v Poprade v novembri 2013 a je doplnený o závery diskusie počas konferencie.

Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.

Cieľom tohto príspevku je poukázať na spoločnosťou očakávané účinky v rôznych aspektoch, ktoré prináša nový zákon o organizovaní verejných športových podujatí prostredníctvom v ňom obsiahnutých legislatívnych nástrojov a opatrení.

Příspěvek se zabývá tématem ochrany lidských práv mezi nestátními subjekty v oblasti sportu a prezentuje tuto problematiku zahraničními zkušenostmi ve světle judikatury Evropského soudu pro lidská práva, judikatury v USA a švýcarské kauzy Matuzalem. Jde o to, zda je to spravedlivé, aby nebylo možné využít ve sportovním prostředí ochrany lidských práv směrem k subjektům sportovních asociací, aniž by šlo o jednání státu. Sportovní asociace přitom regulují řadu aspektů zasahujících nad rámec pouhých pravidel hry na sportovišti, to znamená, pokud jde o zásahy do postavení sportovce a ochrany jeho osobnostních a ekonomických práv.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie autorových nosných myšlienok pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti.

Autor obsahom článku poukazuje na problematiku využívania právneho inštitútu novácie v športovo – obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré sa nachádzajú a realizujú v oblasti športu. Novácia, teda dohoda zmluvných strán o zániku záväzku (záväzkov) a jeho nahradení novým sa môže na jednej strane javiť ako jasná možnosť daná kontrahentom právnym poriadkom, no ak sa jej využívaním sleduje cieľ, ktorý právny poriadok či iný normatívny systém obchádza alebo sa mu prieči, môže takéto konanie niesť vlastnosti zneužívania práva. Príspevok zameriava pozornosť predovšetkým na obchodné spoločnosti nachádzajúce sa a tvoriace športovú obec , no taktiež na fyzické osoby – športovcov v postavení ich zmluvných partnerov.

Na Slovensku nedávno prebehla intenzívna debata týkajúca sa výhod a nevýhod plánovaného spoluorganizovania Zimných olympijských hier 2022. Prvá časť eseje skúma vo všeobecnej rovine plusy a mínusy organizovania veľkých športových podujatí. Následne hodnotí slovenskú kandidatúru cez optiku ekonomických, environmentálnych a sociálnych dopadov a taktiež posudzuje procesnú stránku tejto kandidatúry. Hlavný cieľom článku je, aby bol hodnotným a užitočným príspevkom do verejnej debaty spätej s uchádzaním sa o organizovanie zimnej olympiády v roku 2022.

Príspevok sa zaoberá právnym postavením športových klubov de lege lata i de lege ferenda. Vychádza z právnej úpravy zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov, ktorý v stručnosti reguluje postavenie športových klubov, ich možnú právnu formu či zdroje ich financovania. V príspevku sú vznesené určité kritické pripomienky k doterajšej právnej úprave a navrhnuté určité zmeny právnej úpravy po zohľadnení niektorých zahraničných úprav v krajinách, ktoré v poslednom období prijali zákony o športe alebo iné obdobné predpisy upravujúce takéto otázky.

Stať je určená predovšetkým pre čitateľov, ktorí majú záujem o kompletný prehľad o právnom vedomí ako faktora prevencie diváckeho násilia. V práci je rozobratý pohľad na význam prevencie kriminality u detí a mládeže. Konkrétne rozoberá jej interdisciplinárny a multidisciplinárny prínos pre trestné právo a kriminológiu. Obsah článku sa snaží načrtnúť aj význam alternatívnych trestov v rámci diváckeho násilia. Táto forma anti-sociálneho správania sa v priebehu času stáva fenoménom dnešnej doby. Je dôležité, aby sa prijali účinné legislatívne opatrenia, ktoré by mali mať predovšetkým preventívny účinok.

Autori sa v príspevku zaoberajú vybranými aktuálnymi otázkami transformácie futbalových klubov s dôrazom na mládežnícky futbal. Osobitnú pozornosť venujú predstaveniu návrh nového znenia Smernice o právno-organizačných zmenách v kluboch, ktorá v prostredí Slovenského futbalového zväzu reguluje problematiku riešenia finančných problémov futbalových klubov v súlade so zákonom i predpismi SFZ, ale aj v súlade s etickými kritériami, na vypracovaní ktorej sa ako spoluautori podieľali. V rámci úvah de lege ferenda autori naznačujú riešenie otvorených právnych otázok.