Ing. Simoneta Sepešiová

Príspevok sa zaoberá voľným pohybom pracovníkov, ako základným pilierom jednotného trhu, a priamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti vo sfére športu. Autor analyzuje súdne rozhodnutia a interpretuje ich závery, ktoré majú význam aj na širšom trhu práce mimo sveta športu, pretože Súdny dvor Európskej únie považuje profesionálny šport za riadnu hospodársku činnosť.

Autor sa v príspevku zaoberá vedecky otázkami či vôbec a za akých okolností je možné uvažovať o športe a športovaní ako o obsahu verejného záujmu, či môže byť verejný záujem naplnený ľubovoľným obsahom a či sa dosiahne verejný záujem prijatím nového zákona o športe. Otázku, či je šport obsahom verejného záujmu je potrebné skúmať z pohľadu konkrétneho ľudského práva, ktoré pri verejných záujmoch súvisiacich so športom a športovaním sú v hre.

Príspevok približuje predstavu autorov o možnej budúcej zákonnej úprave riešenia sporov v športe. Odlišuje pritom riešenie sporov mimo hry od rozhodovania športovými rozhodcami o porušení pravidiel počas hry, ako aj od vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v disciplinárnom konaní. Riešenie sporov mimo hry by malo byť ponovom charakterizované prevratnou novinkou – zriadením Stáleho súdu pre šport ako súdneho orgánu sui generis. Príspevok sa zamýšľa nad právnou úpravou postavenia tohto súdu, jeho sudcov, a nad zárukami nezávislosti a spravodlivého procesu.

V predmetnom príspevku autor analyzuje historické obdobie právnej úpravy registra trestov do roku 1960. Pozornosť venuje celému rozsahu tejto právnej úpravy od roku 1922, spolu piatim základným právnym normám upravujúcim túto problematiku. Zohľadňuje aj ďalšie súvisiace zákony, najmä trestné zákony, trestné poriadky, zákony o priestupkoch, zákony o prokuratúre tohto obdobia, ako aj ďalšie historické súvislosti, vrátane ideologických, spojených s budovaním socializmu.

Autor sa pokúša priblížiť súčasný stav výkonu znaleckej činnosti nielen z pohľadu faktov, aktuálne predstavených legislatívnych iniciatív a uskutočnených zmien, ale i odporúčaní pre budúcnosť.

Príspevok ponúka k nahliadnutiu model verejnoprávnej regulácie inštitútu prostitúcia zavedený v susednom Rakúsku.

V následujícím článku autorka představuje teoretická východiska leadershipu. Zabývá se rozdíly mezi řízením a vedením, leaderem a manažerem. Uvádí názory předních uznávaných odborníků na pojetí leadershipu, leadera a managera a konfrontuje tuto aktuální problematiku s nejnovější zahraniční literaturou, ke které se staví v kritickém světle. Článek je vhodně doplněn vlastními komentáři a pohledem autorky na pojetí leadera a manažera.

Pravá divácka športová atmosféra je neodmysliteľne spojená s dobrým pivom alebo iným druhom alkoholu. Či už cestou na športové podujatie, na štadióne alebo po zápase. Ale pozor – prijatím zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí sa rozšíril rámec pravidiel súvisiacich s požívaním alkoholických nápojov pred a po verejnom športovom podujatí, o ktorých zrozumiteľný výklad sa pokúsime v tomto článku.

Právnu zodpovednosť a ukladanie sankcií za jej porušenie môžeme bezpochyby zaradiť medzi základné a zároveň najstaršie právne inštitúty. Či už hovoríme o správnom trestaní alebo o trestaní súdnom, oba systémy spadajú do oblasti verejnoprávneho postihu za deliktuálne správanie, z čoho je pochopiteľné, že hoci sa v ich prípade nedá hovoriť o jednoznačných pravidlách vzájomného pôsobenia, musí medzi „správnym konaním trestným“ a trestným konaním existovať vzájomný vzťah. V článku sa autor snaží tento vzťah preukázať z hľadiska vývoja oboch systémov verejnoprávneho postihu a taktiež porovnaním z hľadiska vymedzenia vybraných pojmov a inštitútov spájajúcich sa s týmito systémami, pričom sa venuje aj oblasti zásad a princípov, ktorých vyžarovanie presahuje celým právnym poriadkom.

Potreba vytvorenia a následnej realizácie ankety k pripravovanému zámeru nového Zákona o športe vyplynula z niekoľko mesačnej práce pracovnej skupiny zloženej z odborníkov v rôznych oblastiach športu a práva. Nie však preto, aby sme zistili, čo vlastne potrebujeme zákonom upraviť, to vieme definovať a zhodnúť sa na tom pomerne presne, ale predovšetkým preto, aby sme sa uistili, či nami uvažované riešenia a kľúčové zámery sú v zhode s mienkou verejnosti, a to najmä tej športovej.

Tento článok sa bude snažiť reflektovať práve tú stránku veci, ktorá nenašla oporu v teórii danej problematiky, ba čo viac, uvažovanie polície a ich postup nebol úplne v súlade s platným právom ako ani s kľúčovou judikatúrou. Cieľom príspevku však nie je vyjadriť kritiku, ale poukázať na problematiku zanedbania povinnej výživy voči plnoletým deťom vychádzajúc z môjho právneho názoru a z komparácie teórie a praxe a poskytnúť tak transparentnejší a praktickejší prehľad v širšom rozpätí než aké garantujú relevantné právne predpisy, ako aj ponúknuť možné smerovanie de lege ferenda.