Mgr. Ján Cuhanič

Autori (Marián Vanderka, Ladislav Križan) analyzujú zastúpenie vybraných súčastí tréningového procesu v rámci letných sústredení „A“ družstva seniorov futbalového klubu Real Madrid počas jeho sústredení v rakúskom Irdningu v rokoch 2006 - 2008, pričom poukazujú na zastúpenie špecifických a nešpecifických prostriedkov pri rozvoji vytrvalostných schopností.

Jean-Marc Bosman je asi najznámejším belgickým futbalistom. Hoci málokto vie, za ktoré kluby hral a či získal nejaké trofeje, zainteresovaní vedia, že rozhodnutia súdov v sporoch známych pod jeho menom vyvrcholili na konci 20. storočia. Ich výsledkom boli najmä zmeny v prestupovom systéme športovcov.

Zdá sa, že dialóg si bude vyžadovať i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SDEU“), ktorý vo veci Bernard zo 16. marca 2010 zaujal stanovisko k vzťahu: právo Európskej únie verzus šport, konkrétne futbal.

Autor analyzuje zákon NR SR č. 300/2008 o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzhľadom na jeho obsah a priebeh legislatívneho procesu, ktorý jeho prijatiu predchádzal a pridáva poznámky o jeho vzťahoch k ostatnej slovenskej športovej legislatíve.

Zákon pozostáva z 5 článkov, pričom úvodný článok, rozsahovo najväčší z nich, je zložený z 6 častí v podobe až 34 paragrafov. Z tohto dôvodu, no najmä z dôvodu maximálneho rozsahu tohto príspevku nie je možné sa vyjadriť ku všetkým ustanoveniam zákona. Potrebu vydať komentované znenie Zákona pre potreby športového hnutia považuje preto autor tejto práce za viac ako aktuálnu.

Futbal je jednou z najpozoruhodnejších kolektívnych športových hier 20. storočia, ktorá prešla najmä po 2. Svetovej vojne búrlivým vývojom. Prirodzenými dôsledkami boli zvyšujúca sa miera ekonomického rozmeru futbalu a jeho postupná profesionalizácia, čím sa stal pre mnohých ľudí zdrojom nielen stáleho príjmu, ale pre niektorých dokonca hlavnou zárobkovou činnosťou. Toto konštatovanie platí i pre Slovenskú republiku, na území ktorej sa vrcholoví futbalisti stali takisto profesionálnymi športovcami, ktorých s ich slovenskými futbalovými klubmi – právnickými osobami viažu často rôznorodé zmluvné vzťahy, ktoré sú nezriedka vyjadrené v písomnej podobe.

Pred tvorbou akýchkoľvek konkrétnych politík v oblasti športu by mali existovať úvahy postavené na antickom rozvažovaní, vecné a odborné diskusie s cieľom hľadať priesečníky naprieč politickým spektrom pri vyjasňovaní možného obsahu(ov) pojmov verejný záujem a verejná prospešnosť v športe z pohľadu práva, ktoré sú úzko spojené s ideami pojmu verejný statok v športe z pohľadu ekonómie. Rozhodnutia o ich následnej hierarchizácii vzhľadom na reálne ekonomické možnosti obce, mesta, kraja, štátu, ale i nadštátneho útvaru ako je EÚ, budú vždy politickými rozhodnutiami na základe hodnotového kompromisu väčšiny.

Autori (Marián Vanderka, Ladislav Križan) sa v príspevku snažia podeliť sa o skúsenosti a zážitky z účasti na tréningovej príprave jedného z najúspešnejších futbalových klubov, čo nie je v našich končinách bežnou záležitosťou. Predkladajú podrobné konspekty vybraných tréningových jednotiek, zápis odtrénovaného zaťaženia počas 18 dňového sústredenia v Rakúsku aj s postrehmi rozdielností oproti u nás zaužívaným systémom prípravy. Poukazujú na niektoré detaily a dôslednosť v dodržiavaní systému, periodizácie, dávkovania a individualizácie prípravy zameranej na jednotlivé vo futbale dôležité pohybové schopnosti. 

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

„Definitivní vítězství dělnické třídy nad reakcií v únoru 1948 znamenalo také konečný úspěch myšlenek sjednocení tělesné výchovy. Od té doby je organizačně jednotná, obsahem socialistická tělesná výchova plně v službách pracujícího lidu. Československý svaz tělesné výchovy zaujal pevné místo v Národní frontě, důsledným naplňovaním úkolů stanovených Komunistickou stranou Československa si vydobil autoritu v celé společnosti.“

Slová Antonína IMLA, predsedu Československého svazu tělesné výchovy a Československého olympijského výboru z roku 1983 vyvolávajú pri ich čítaní v dnešnom, najmä mladom čitateľovi pôsobiacom v slovenskom športovom hnutí najmä po roku 1989 veľmi rozporuplné pocity.

Po dlhých rokoch v minulom režime, kedy bol vo vrcholovom športe de iure štátom formálne deklarovaný amaterizmus, no de facto fungujúci tzv. skrytý profesionalizmus, existuje konečne opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, ktoré potvrdzuje možnosť existencie legálnej profesie tzv. profesionálneho športovca i u nás.

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Novela má byť zásadným opatrením smerujúcim k lepšej vymožiteľnosti práva. Má napríklad umožniť veriteľom podať návrh na vyhlásenie konkurzu i bez toho aby mali uznanú pohľadávku dlžníkom alebo vykonateľnú pohľadávku.

Vláda SR na zasadnutí 8. septembra 2010 schválila návrh krátkodobých štrukturálnych opatrení, ktoré boli rozdelené do piatich oblastí.

V oblasti zvyšovania zamestnanosti a znižovania sociálnych rizík pre MDVRR SR vyplynulo opatrenie č. 1, pripraviť program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. Ministerstvo zanalyzuje stav prípravy stavieb, plánuje prehodnotiť projekty financované formou PPP aj projekty financované z fondov EÚ.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii má snehu byť zásadným opatrením smerujúcim k lepšej vymožiteľnosti práva. 

Nová úprava má dlžníkov motivovať pri riešení svojho úpadku najmä reštrukturalizáciou. Upravuje sa okruh účastníkov konania, vrátane procesných práv, ktoré im v jednotlivých fázach konania prináležia.