INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE ZNEUŽITEĽNÉ NA KYBERŠIKANOVANIE (K POJMU A HISTORICKÝM SÚVISLOSTIAM) NEPREČÍTANÉ MagOff 

     

PaedDr. Zuzana Kurucová, PhD.
Ústav teórie, dejín štátu a práva a spoločensko-vedných disciplín
Fakulta práva PEVŠ
Tomášikova 20
821 02 Bratislava
E-mail: zuzana.kurucova@paneurouni.com

---

Kľúčové slová:

informačné a komunikačné technológie, kyberšikanovanie, telefón, inteligentný telefón, počítač, internet, sociálne siete, tablet

Key words:

information and communication technologies, cyberbullying, telephone, smart phone, computer, internet, social networks, tablet

Abstrakt:

Moderná spoločnosť na prahu 21. storočia sa celkom opodstatnene označuje spoločnosťou informačnou a technologickou. Prirodzene ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, vyvíjali a rozvíjali sa aj dostupné technológie. V súčasných podmienkach možno hovoriť o obrovskom pokroku, ktorý práve táto oblasť zaznamenala. Na jednej strane sú to technológie, ktoré sú v dôsledku dostupných cien a potenciálu, ktorý sa s nimi spája, veľmi rozšírené. Sú to súčasne technológie, ktoré významnou mierou uľahčujú každodenný život, či už osobný, spoločenský alebo pracovný. Na strane druhej, sú to technológie, ktoré sa spájajú s vysokou mierou rizika, keďže virtuálny priestor poskytuje dostatočnú anonymitu a krytie pre rôzne formy protiprávnych konaní, vrátane šikanovania v prostredí internetu.

Abstract/summary:

Modern society at the turn of the 21st century is quite well-known as an information and technological one. Naturally, as the human society evolved, the technologies evolved and developed as well. Under the current conditions, we can talk about the enormous progress that this area has just made. On one hand, there are technologies that are very widespread due to their affordable prices and the potential that is associated with them. At the same time, there are technologies that make our everyday life easier, whether personal, social or working. On the other hand, these are technologies that are associated with a high level of risk, since the virtual space provides sufficient anonymity and coverage for various forms of illegal conduct, including bullying in the Internet environment.

---

ÚVOD

Súčasná spoločnosť sa celkom opodstatnene označuje za spoločnosť informačnú. Oblasť informačných a komunikačných technológií je totiž jedna z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich oblastí našej spoločnosti. Nejde výhradne o oblasť odbornú, je to oblasť týkajúca sa každého z nás. Okrem toho, že má takto univerzálny charakter, taktiež zasahuje všetky sféry nášho života. Prvky informatizácie sú všade prítomné, hoci si to často celkom neuvedomujeme. Vnímame ich ako súčasť bežného spoločenského, pracovného i rodinného života, čo je odraz prirodzenej inkorporácie informačných prvkov do nášho života, do našej spoločnosti. Tieto technológie nám pomáhajú nie len v práci, pri bežných činnostiach v domácnosti, pri vzdelávaní v škole, a aj vo voľnom čase, pri zábave. Bez ich pomoci by len komplikovane a časovo aj zdĺhavo mohli fungovať úrady, oblasť obchodu, zdravotníctvo, školstvo a celkovo vzdelávanie, doprava, priemyselná výroba, veda, výskum, kultúra, oblasť bezpečnosti štátu a pod. Dá sa povedať, že v absolútnej väčšine spoločenských oblastí uľahčujú každodenný život, prácu, existenciu. Informačné a komunikačné technológie sa v súčasnosti považujú za úplnú nevyhnutnosť a len ťažko si bez nich vieme predstaviť život.

Azda najviac vplýva tento nový informačný svet, so všetkými aspektmi vrátane nástrah, na mladú generáciu. Mať vlastný mobilný telefón je v súčasnosti takmer nutnosť. Z kriminologických poznatkov plynie, že prirodzenou vlastnosťou mladého jedinca je zapadnúť do kolektívu, vyrovnať sa vrstovníkom, prípadne, vyniknúť pred nimi, zapáčiť sa^[2]. Vlastníctvo mobilného telefónu je jednou z prirodzených vlastností, podľa ktorých mladá generácia posudzuje samých seba, podľa ktorých sa jedinci hodnotia v kolektíve a majú možnosť v ňom zaujať určité miesto.

Aj vzdelávací proces je v súčasnosti značne ovplyvnený modernými informačnými možnosťami. Takmer každá škola disponuje resp. je vybavená učebňami informačnej a výpočtovej techniky, pričom internet je nevyhnutnou nutnosťou práce s informáciami, ako aj nutná súčasť samotnej výučby. Aj napriek tejto snahe o všestrannú informatizáciu spoločnosti a zavádzanie moderných informačných a komunikačných technológií, Slovensko dlhodobo zaostáva za priemerom krajín OECD pokiaľ ide o mieru a úroveň informatizácie, informačného vzdelávania detí na školách a v oblasti úrovne ich informačnej (počítačovej) gramotnosti. Podpora informatizácie mala aj povahu viacerých programov financovaných z európskych fondov.^[3]

Je nutné vidieť, že zvyšujúci sa počet informačných a komunikačných technológií, ich všade prítomnosť a ich pozitívne využívanie pri bežných každodenných činnostiach, sú len jednou stránkou týchto technológií. Okrem celého radu pozitív, ktoré so sebou pre spoločnosť aj jedincov prinášajú, je tu aj rad problémov a určité nebezpečenstvá, ktoré sa ako nové výzvy spoločnosti na prahu 21. storočia objavujú. Okrem iného je to aj problematika šikanovania v priestore a v prostredí internetu, vo virtuálnej realite, alebo všeobecnejšie, problematika kyberšikanovania.

1. VŠEOBECNE K POJMU INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE

Označenie ,,informačné a komunikačné technológie“ by sme mohli uvádzať ako slovenský ekvivalent k spojeniu ,,Information and Communication Technologies“. V niektorých zdrojoch z oblasti informačných technológií sa stretneme aj s označením „IKT“, ktoré predstavuje súhrnný názov pre všetky technológie, nástroje a postupy, ktoré sú používané pre komunikáciu a prácu s informáciami.^[4] Ide o všetky systémy, ktoré dovoľujú najrôznejším spôsobom nakladať s informáciami v digitálnej podobe. Môžu to byť rozmanité prostriedky zberu, prenosu, ukladania i spracúvania a distribúcie dát, ako sú:

a) Hardvérové prostriedky (servery, počítačové zariadenia, komunikačné i sieťové zariadenia, myš, kamera)

b) Softvérové prostriedky (operačný systém, rôzne textové editory, grafické programy a pod.).

Obdobie, kedy IKT vznikli, je pomerne ťažké presne určiť. O ich existencii je možné hovoriť jedno-značne v časoch, kedy sa začali využívať osobné počítače. Je to teda asi obdobie 80tych rokov 20. storočia. Pred týmto obdobím sa stretávame s označením informačné technológie (Information Technologies, IT), pod ktorý sa dali subsumovať všetky elektronické zariadenia, ktoré sú schopné spracovávať informácie. V tomto ponímaní ide o iba o hardvérovú časť zariadení. Keďže jednotlivé informačné zariadenia postupom času začali aj medzi sebou komunikovať, už nebol tento výraz dostačujúci, ale naopak, tento ich vzájomný vzťah ako prvok vyjadrujúci a zahŕňajúci komunikáciu, sa doplnil aj do ich označenia. Takto vznikol nový pojem resp. spojenie „informačné a komunikačné technológie“. Za vrchol tejto komunikácie možno považovať internet či inteligentné mobilné telefóny (smartfóny). Preto v súčasnosti hovoríme o generácii IKT, ktoré sú všestranne prepojené na bežnú spoločnosť (televízne obrazovky sa dajú využívať ako monitor, v motorových vozidlách je zabudované elektronické ovládanie a pod.). Okrem tohto, postupne dochádza k stieraniu rozdielov medzi hardvérom (technické zázemie IT), softvérom (programové vybavenie IT) a ich doplnkom NetWare (oblasť počítačových sietí).

2. KYBERŠIKANOVANIE

Kyberšikanovanie predstavuje rôzne formy správania sa v online prostredí, kedy útočník zameriava svoju pozornosť na inú osobu s cieľom spôsobovať jej rôzne príkoria. Niekedy sa toto správanie označuje aj ako cyber-stalking^[5]práve s ohľadom na prostredie, v ktorom prebieha a s ohľadom na to, že má povahu neželaného, svojim obsahom negatívneho prenasledovania. Môže ísť o formy virtuálnych útokov (slovné, komunikačné), prenasledovanie na internetových fórach, zasielanie neželaných a obsahovo negatívnych obťažujúcich e-mailov, vyhrážanie, slovné i obrazovo-zvukové ponižovanie, vydieranie, zahlcovanie mnohonásobnými správami. Formy týchto útokov môžu byť veľmi rozmanité.

Veľmi výhodné je práve anonymné prostredie internetu, ktoré uľahčuje tieto formy útokov. Rovnako tak je veľmi výhodné, že v súčasnosti existuje celý rad komunikačných zariadení, ktoré je možné pripojiť na internet a to okrem iného aj za týmto účelom (počítače, smartfóny, tablety a pod.). Na ich prehľad a stručný historický vývoj sa zameriavame v nasledujúcom popise.

Prevažujúca forma virtuálnej komunikácie a virtuálneho stretávania sa najmä mladej generácie (ale nie len) prostredníctvom sociálnych sietí a rôznych diskusných fór má postupne za následok, že formy kyberšikanovania sa vyrovnávajú klasickému šikanovaniu. Smerom do budúcna možno očakávať, že nadobudnú väčšinovú (aj keď nie jedinú)formu šikanovania. Aj z toho dôvodu je pozitívne, že informačnému a technologickému vývoju sa postupne viac a viac prispôsobujú aj legislatívy jednotlivých štátov, ktoré takéto útoky považujú za závažné protiprávne konania a umožňujú ich postihovať. Rovnako tak aj konkrétne spoločnosti poskytujúce internetové služby, zriaďovatelia a prevádzkovatelia sociálnych sietí sústavne skvalitňujú bezpečnostnú politiku, zásady správania sa vo virtuálnom svete (prostredí) a taktiež aj možnosti nastavenia rôznych režimov ochrany súkromia.

3. KOMUNIKAČNÉ ZARIADENIA ZNEUŽITEĽNÉ NA KYBERŠIKANOVANIE

Nasledujúci text obsahuje prehľad komunikačných zariadení s ich charakteristikami^[6]tak, ako sa postupne vyvíjali. Zhodne pre tieto prostriedky a zariadenia platí, že je možné ich využívať resp. zneužívať na účely kyberšikanovania.

FAX

Ide o zariadenie umožňujúce prenos statického obrazu pomocou telefónnej linky.^[7]Fax umožňuje naskenovať písaný text, prípadne aj obrazové znázornenia, tieto následne rozloží na body a v binárnej podobe (0 – 1) ich posiela prostredníctvom telefónnej linky na iné faxové zariadenie. Toto prijímajúce zariadenie potom správu prijme a vytlačí jej kópiu na papier alebo ju uchová elektronicky.

Vynálezcom faxu je Alexander Bain, ktorý už v roku 1843 faxoval svoje správy. Do faxovacieho zariadenia vkladal dokumenty nakreslené nevodivou farbou na vodivej podložke.^[8]Práve táto vodivosť sa snímala elektrickou ihlou. Hneď ako ihla prešla po elektrickej podložke resp. po predlohe, posunula sa o riadok nadol a to sa opakovalo v celom dokumente. Prijímajúce faxovacie zariadenie následne zaznamenávalo pohyb ihly na papier, ktorý bol napustený elektrochemickým farbivom. Toto farbivo reagovalo na pohyby a dotyky ihly prijímača.

Aj napriek tomu, že faxom posielané resp. prenášané textové či obrazové správy boli vlastne prvý-mi a pôvodnými originálnymi správami, ktoré sa prenášali a komunikovali na diaľku, u nás sa už považujú za prekonané a využívajú sa pomerne ojedinele.

TELEFÓN

Predstavuje telekomunikačné zariadenie, ktoré umožňuje prenos zvuku pomocou elektrických signálov. V konečnom dôsledku umožňuje realizáciu telefonického rozhovoru. Prvý telefón Alexandra G. Bella bol zostrojený v Bostone v roku 1876. O vynálezcovské prvenstvo sa však sporí s A. Meuccim, talianskym vynálezcom, ktorý podobné zariadenie skonštruoval už v roku 1849.^[9]V oboch prípadoch išlo o elektromagnetický mikrofón resp. slúchadlo. Zvuk rozkmital membránu s permanentným magnetom v cievke, ktorá previedla pohyb na elektrický prúd. Tento sa potom prenášal pomocou drôtu do rovnakého zariadenia (fungujúceho na rovnakom princípe). Toto zariadenie ho znova premieňalo na zvuk. V súčasnom vnímaní ide o komunikačné zariadenie, tzv. pevná linka, ktorá sa do súčasnej dnešnej formovala a vyvíjala aj prostredníctvom radu telekomunikačných spoločností.

MOBILNÝ TELEFÓN^[10]

Tak, ako sa vyvíjala spoločnosť, tak sa pre ňu stal imanentným znakom pohyb. Pevné komunikačné zariadenia fixované na konkrétne miesto a prístup k elektrickému napájaču (zapojenie do elektrickej i telefónnej siete) prestali byť na tieto účely celkom dostačujúce. Nevedeli pokryť a zabezpečiť kontakt a komunikáciu subjektov na rôznych miestach v pohybe.

Mobilný telefón predstavuje elektronické zariadenie, ktoré dovoľuje realizáciu telefonických hovorov a to pomerne flexibilne resp. mobilne, čo je znak, ktorý sa prenáša aj do označenia týchto zariadení. Oproti klasickému telefónu tak nie je používateľ viazaný na miesto, kde je dostupná telefónna prípojka a elektrický prúd (pripojenie). Deje sa tak vďaka rádiovým vlnám. V závislosti od spôsobu pripojenia je možné rozlíšiť:^[11]

a) Celulárne (bunkové) telefóny – pripájajú sa do celulárnych rádiových sietí, ktoré v podobe pozemných verejných mobilných sietí pokrývajú územia osídlené obyvateľstvom vo väčšine krajín

b) Satelitné telefóny – dovoľujú komunikáciu aj na odľahlých miestach, kde bunkové telefóny nemajú pokrytie; komunikácia sa realizuje prostredníctvom prenosu a komunikácie s telekomunikačnou družicou resp. so satelitom; požiadavkou pre funkčnosť je bezbariérový výhľad na oblohu

c) Bezšnúrové telefóny – sú spravidla viazané na konkrétny objekt; dovoľujú neobmedzený pohyb po pozemku, po dome alebo byte; základom je komunikácia so základňou, ktorá je umiestnená v danom priestore a je pripojená na klasickú pevnú telefónnu linku, alebo je zapojená do mobilnej telefónnej siete.

Celulárne telefóny sú azda najrozšírenejším druhom. Aj preto sa niekedy za mobilný telefón považujú len zariadenia spadajúce do tejto kategórie. Mobilný telefón umožňuje komunikáciu v mobilnej sieti, no rovnako tak poskytuje aj rad iných telekomunikačných služieb napr.: odosielanie a prijímanie krátkych textových správ (sms), odosielanie a prijímanie obrazových správ (mms), službu WAP, pripojenie na internet a dátový prenos.

V súčasnosti sú „inteligentné“ mobilné telefóny vybavené takým operačným programom (rôzneho druhu), že umožňujú plne nahradiť osobné počítače. Vďaka tejto univerzálnosti sú najrozšírenejším a každodenne používaným elektronickým zariadením.

Prvé mobilné telefóny sa objavili už v 50tych rokoch 20. storočia ako súčasť automobilov. Paradoxne, vynález bezdrôtového telefónu je datovaný až do obdobia konca 19. storočia. Prvé prenosné telefóny sa začali objavovať v 70-tych rokoch.^[12]Ich výhodou boli nízke uvádzacie náklady a vďaka rýchlejšiemu rozmiestneniu potrebných pozemných technológií, sa začali veľmi rýchlo šíriť. Postupne sa vyrovnávali klasickým mobilným telefónom a v súčasnej informačnej spoločnosti a v podmienkach globalizovaného sveta ich jednoznačne predstihli.

Mobilné telefóny dovoľujú sústavný kontakt medzi majiteľmi, umožňujú odosielanie správ (textových i obrazových), majú pripojenie na internet, umožňujú zdieľať mailovú komunikáciu, teda prijímať aj posielať maily, sledovať internet a pod. Okrem týchto možností, ktorými nepochybne uľahčujú život a každodenné aktivity, môžu byť a aj nezriedkavo sú zneužívaným prostriedkom na účely sledovania, vyhrážania, zastrašovania, prípadne obťažovania a celkovo kyberšikanovania.

SMARTPHONE

Je to moderný, veľmi inteligentný mobilný telefón, ktorý má zabudovaný operačný systém a aplikačné rozhranie. Dovoľuje inštaláciu rôznych aplikácií vo forme programov a súčasne dovoľuje aj vytváranie vlastných aplikácií podporujúcich činnosť telefónu.

Technológie, ktoré v súčasnosti poskytuje, sú veľmi rôzne, od internetového prehliadača, cez autonavigácie komunikujúce s GPS, kancelársky Office balík, emailový sprostredkovateľ, internetové bankovníctvo a rad bankových služieb (čítačky, vopred nastavené výbery z bankomatu a pod.). Dovoľuje prehrávanie videí i hudby až po rôzne formy zábavy v podobe hier. S povahou a rozsahom poskytovaných služieb prirodzene narastá aj technická a technologická gramotnosť užívateľov.

OSOBNÝ POČÍTAČ

Počítač predstavuje elektronické zariadenie, ktoré umožňuje spracúvanie dát na základe vopred vytvoreného a v počítači inštalovaného programu. Fyzické časti počítača sa označujú ako hardware a jeho programové vybavenie je softwareom (operačný program, programy). Prostredníctvom vstupných zariadení sú do počítača zadávané užívateľom údaje, ktoré sú následne spracúvané.^[13]

Význam slova „počítač“ sa v priebehu histórie menil. Je preto ťažké odhadnúť celkom určito dobu a rok, kedy skutočne vznikol. Faktom je, že prvé počítače fungovali na princípoch jednoduchej mechaniky. Už v Babylone^[14]sa stretávame s abakusom, teda prvým počítadlom, ktoré fungovalo na princípe mechaniky.

Vynálezcom počítača v jeho súčasnom ponímaní, je Ch. Babbage, ktorý v 19. storočí vymyslel základné princípy fungovania mechanického stroja pre riešenie zložitých výpočtov.^[15]

INTERNET

Napriek tomu, že každý v súčasnosti vie, čo je to internet, či už k nemu má alebo nemá prístup, jeho definovanie je o niečo zložitejšie. Ide totiž o celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, v rámci ktorých jednotlivé počítače medzi sebou komunikujú. Dalo by sa zjednodušene povedať, že je to „sieť sietí“.

Samotné označenie je spojením internacionálnej predpony inter- (medzi) a anglického slova network (sieť). Internet v súčasnej spoločnosti umožňuje bezproblémovú komunikáciu užívateľov a výmenu dát. K dispozícii užívateľom dáva viaceré možnosti, z nich najznámejšou je webová stránka (www.) a e-mail (elektronická pošta). Okrem toho sú to aj desiatky ďalších služieb, ktoré sú frekventovane využívané. K základným službám internetu, ktoré sú bežne využívané, možno zaradiť:^[16]

a) Systém webových stránok (www.) prehliadaných pomocou internetového prehliadača

b) Elektronickú poštu (e-mail)

c) Instant massing – online komunikácia medzi rôznymi užívateľmi

d) FTP na účely prenosu súborov

e) VoIP ako telefonovanie prostredníctvom internetu (umožňujú ho rôzne aplikácie, programy, rôzne služby i spoločnosti)

f) DNS domény, ktoré majú povahu sústavy mien počítačov pre ich jednoduchšie zapamätanie, prípadne jednoduchšiu identifikáciu

g) Zdieľanie súborov

h) Pripojenie k vzdialenému počítaču

i) Online hry

j) Web hosting a pod.

SOCIÁLNA SIEŤ

Sociálna sieť (spoločenská sieť; komunita) predstavuje vzájomne prepojenú skupinu jednotlivcov. Vlastne, v širšom slova zmysle má povahu sociálnej siete akékoľvek prepojenie širšej skupiny osôb, ktoré medzi sebou rôznym spôsobom komunikujú (sociálna sieť v širšom slova zmysle). V užšom slova zmysle je to moderné a v súčasnosti veľmi rozšírené poňatie sociálnej siete na internete, ktorá dovoľuje registrovaným užívateľom navzájom komunikovať, prehliadať fotografie, zdieľať ich, zdieľať videá, dovoľuje rôznym spôsobom nastaviť verejnosť profilu, nastaviť mieru súkromia chatu a pod.

Podľa niektorých názorov sa za sociálnu sieť považujú aj diskusné fóra, kde si osoby vymieňajú medzi sebou názory na konkrétne otázky.

Sociálna komunikácia môže mať rôznu povahu, spravidla komunikujú dva či tri subjekty, niekedy však táto skupina môže byť podstatne širšia. Typická je pri zdieľaní profilov, videí, fotografií hromadná forma komunikácie.

Sociálne siete sa začali vyvíjať približne od roku 1997, kedy bol spustený projekt Sixdegrees. Používatelia si mohli vytvoriť svoj profil, zoznam priateľov a komunikovať medzi sebou. Významný rozvoj na seba nenechal dlho čakať, postupne sa vytvorilo viacero celosvetovo využívaných sietí od facebooku, cez instagram, badoo, twiter, Myspace, Google+, Linkedln.

Sociálne siete sú aktuálne veľmi moderným prostriedkom komunikácie. Aktivity, ktoré ponúkajú, sú veľmi rozmanité (osobné profily, videá, fotografie a ich zdieľanie, rôzne udalosti, komunikácia osôb medzi sebou a pod.). Problémom donedávna bola ochrana osobných údajov a s tým súvisiaca možnosť ich získavania a sprostredkúvania pre tretie subjekty. Známym problémom bolo, keď facebook uchovával zameranie informácií a prehliadaných stránok vo vzťahu ku konkrétnemu užívateľovi, na podklade čoho formuloval osobný profil účastníka a podľa tohto mu ponúkal konkrétne druhy reklám, služieb, stránok k dispozícii a k využitiu. Celkovo ochrana súkromia a miera jeho nastavenia je závislá od každého užívateľa. Miera rizika zneužitia osobných údajov však sústavne existuje a závisí od formy a spôsobu správania sa jedinca a od toho, do akej miery a ako dodržiava zásady ochrany svojho súkromia a osobných údajov. K dispozícii je celý rad užívateľov od úplne ľahostajných k ochrane svojho súkromia, života, osobných údajov, až po puritánskych a súkromie i osobné údaje si starostlivo strážiacich. Bezpečnosť sociálnej siete je vždy otázkou poskytovateľa, no veľmi vhodne v tomto smere sú zapojení aj užívatelia, ktorí majú možnosť rozumne a obozretne nakladať s vlastnými údajmi. Nie je možné vyhnúť sa však ani mnohým nástrahám, ktoré toto v zásade anonymné prostredie poskytuje. Ide o vytváranie falošných profilov, ktoré vyzývajú ku komunikácii a k výmene informácií, k nadviazaniu kontaktov a pod. Taktiež je to veľmi vhodný priestor pre rozvoj kyberšikanovania.^[17]Či už ide o slovné útoky, vulgárne formy komunikácie, zverejňovanie nechránených údajov, fotografií, alebo len vytvorenie falošných profilov na účely šikanovania vo virtuálnom prostredí, na účely obťažovania, anonymného vyhrážania sa a pod. Formou komunikácie je možné zasielať aj počítačové vírusy.

TABLET^[18]

Je to označenie pre osobný počítač, ktorý má tvar dosky (obdĺžnika), ktorý má integrovanú dotykovú obrazovku, pomocou ktorej sa ovláda a ktorá slúži ako hlavný spôsob komunikácie a prenosu informácií. Namiesto tradičnej klávesnice sa využíva virtuálna klávesníc na obrazovke, prípadne písanie textu pomocou stylusu.

Podobné zariadenia, ktoré majú plochý informačný displej a na ňom zabudované vstupy aj výstupy dát, existovali už v roku 1888. Predchodcom dnešných tabletov boli Dynabooky z roku 1968. Neskôr, na prelome storočia sa Microsoft pokúsil definovať koncepciu výrobkov Tablet PC, ktoré mali povahu mobilných počítačov pre obchodné aktivity v teréne. Ich rozšírenosť skomplikovala najmä cena a kompatibilita.

V apríli 2010 uviedla spoločnosť Apple Inc. svoj produkt a to iPad, ako tablet zameraný na využívanie multimédií.

ZÁVER

Pre súčasnú spoločnosť je charakteristická vysoká miera informatizácie. S týmto súvisí vysoká miera rozšírenia technologických a komunikačných zariadení, ktoré sú vysoko moderné, sofistikované a dovoľujú uľahčovať každodennú komunikáciu, prácu, nadväzovanie kontaktov, zábavu. Virtuálna komunikácia je v súčasnosti veľmi moderná, hoci je značnou spoločenskou hrozbou. Stáva sa tak v dôsledku odcudzovania sa a minimalizácie osobných kontaktov, osobnej komunikácie, osobných stretnutí a (fyzicky) spoločných aktivít. Nahrádzanie týchto bežných spoločenských aktivít (osobný kontakt, komunikácia, aktivity) tými virtuálnymi v prevažnej miere, alebo priamo v miere nadmernej, je zásadným problémom súčasného života nie len mladej generácie. Je dôležité uvedomiť si, že tieto geniálne nástroje súčasnej spoločnosti, prinášajú so sebou aj pomerne vysokú mieru rizika. Nie každý užívateľ internetu je totiž dôveryhodný. Vďaka anonymite užívateľov v prostredí internetu možno len veľmi ťažko odhadnúť, s kým komunikujeme a aké má táto osoba skutočne ciele, zámery. Aj z toho dôvodu sú veľmi dôležité zásady ochrany súkromia, osobného života, osobných údajov a ich dodržiavanie v rámci elektronickej komunikácie. Ich dôsledné dodržiavanie smeruje k eliminácii rizika zneužívania virtuálne komunikovaných informácií a údajov na účely virtuálneho prenasledovania, obťažovania, vrátane šikanovania v kybernetickom priestore.

Všetky vyššie uvedené zariadenia sú spôsobilé viesť kybernetický útok voči obeti, a to v pomerne anonymnom prostredí, kdekoľvek i kedykoľvek. Práve anonymita tohto prostredia je veľmi problematickým javom. Súčasne je ťažko preukázateľné, či so zariadením v danom čase a na danom mieste pracovala určitá osoba. Aj to len podporuje požiadavku obozretnosti pri práci s nimi.

Je len prirodzené, že informačný a komunikačný rozvoj bude aj naďalej napredovať. Sústavne sa budú objavovať nové zariadenia a technológie, ktoré búdu ponúkať ďalšie a ďalšie možnosti. Osobitne preto je nutné tejto oblasti sa venovať práve s akcentom na ochranu osobných údajov, súk-romia a všeobecne celkovej integrity používateľov.

ZOZNAM POUŽITÝCH ZDROJOV:

1. GREGUŠOVÁ, D., DULAK, A. a kol.: Právo informačných technológií. Bratislava: Slovenská technická univerzita Bratislava, 2007.
2. CHATFIELD, T.: Digitálny vek. 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Bratislava: SLOVART, 2013.
3. JANSA, L. a kol.: Softvérové právo. Bratislava: Computer Press, 2011.
4. JIROVSKÝ, V.: Kybernetická kriminalita. Praha: GRADA, 2007.
5. ŠTĚRDOŇ, B., LUDVÍK, M.: Právo v informačních technologiích. Praha: Computer Media, 2008.
6. Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Mobiln%C3%AD_telefon, http://www.bezpecne-online.cz/prorodice-a-ucitele/teenageri-a-komunikace-na-internetu/co-je-to-kybersikana-a-jak-se-projevuje.html (z 15.5.2018).
7. Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Mobiln%C3%AD_telefon, http://www.bezpecne-online.cz/prorodice-a-ucitele/teenageri-a-komunikace-na-internetu/co-je-to-kybersikana-a-jak-se-projevuje.html (z 15.5.2018).
8. Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Tablet_%28počítač%29 (zo 6.6.2018).

Poznámky pod čiarou: