Žampovo lyžiarske bezcestie NEPREČÍTANÉ 

Prečo sa viac bojíme emigrácie lyžiara než odchodu mladej lekárky- Roman Pataj (Denník N): Prečo sa viac bojíme emigrácie lyžiara než odchodu mladej lekárky, vychádza z príťažlivých všeobecných tvrdení, s ktorými sa dá súhlasiť. Až kým ich neaplikujeme na individuálny prípad Adama Žampu. Vysvetlím.

Hoci ich komentátor vzájomne neporovnával, trhy práce s vedcami či lekármi sa už dnes podobajú trhom práce napríklad s profesionálnymi futbalistami. Preto dnes môže hrať Škrteľ v Liverpoole, Hamšík v Neapole a Weiss ml. každý rok inde, teraz v katarskom klube, ktorého meno bez webu stále nedokážem napísať.

Rusko nie je riešenie

Adam Žampa je lyžiar. Prístup na jeden jediný relevantný trh, ktorým sú v jeho prípade súťaže v zjazdovom lyžovaní, reguluje Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS). Prístup na ne slovenským štátnym občanom zase Slovenská lyžiarska asociácia.

On i asociácia musia vedieť, že i pre geopolitickú situáciu Rusko nie je riešenie problému, ale iba ďalší problém. Ak asociácia bude hroziť Adamovi Žampovi, že ho na každú konkrétnu súťaž zvlášť v sezóne jednoducho neprihlási a zároveň mu ani nedovolí v nasledujúcej sezóne súťažiť za inú krajinu, on by skončil a nesúťažil minimálne 12 mesiacov.

Ak by aj potom získal iné občianstvo, začína od nuly so štartovými číslami, ktoré pre rozbité trate vylučujú rýchly športový úspech.

História vzájomného vzťahu lyžiarskej asociácie a Veroniky Zuzulovej už všetky tieto nerealizované hrozby pozná, vrátane odchodu.

Porovnanie lyžovania s iným individuálnym športom – napríklad tenisom – je pritom priepastné. Tenistka Daniela Hantuchová si sama slobodne vyberá, kedy (ne)bude reprezentovať vo Fed Cupe či na ktorom turnaji WTA, s akou dotáciou bude hrať, kedy zas zmení trénera za iného a či uzavrie zmluvu o komercionalizácii svojho mena či podobizne a s kým. Má kontrolu nad výškou všetkých zarobených peňazí. Za rok i kariéru.

Poštár nepriniesol peniaze

Aké sú ďalšie možnosti voľby Adama Žampu? Či vôbec, koľko a čoho získala asociácia za posledné roky komercionalizovaním lyžovania nie od štátu, ale zo súkromného sektora? Výška sumy (ne)získanej i zo Žampových a Zuzulovej úspechov, ktoré im následne i poskytla, sa dodnes v médiách neobjavila.

Prečo Adam Žampa odmietol podpísať zmluvu s asociáciou? Jej medializovaný, údajný obsah asi považoval za nevyvážený, keďže pri spomínanej komercionalizácii musí asociácii oznámiť uzavretie všetkých svojich zmlúv a z nich jej ešte má odviesť takzvaný stredoveký odpustok. Výška neznáma.

Keďže túto zmluvu nepodpísal, asociácia mu neposkytla ani ako „poštár“ časť štátnych zdrojov zo školstva, ktoré získala na základe vzorca ministerstva aj na základe jeho individuálnych úspechov. Marino Mersich to odôvodnil aj tým, že Žampa dostáva podporu zo štipendijného programu Medzinárodného olympijského výboru i vojenskej Dukly, kde ho zamestnávajú a tiež mu prispievajú na prípravu. Asociácia ani školstvo vraj nevedia koľko.

O peniazoch nevieme

Bohužiaľ, má pravdu. Pravda o hesle Slovenského olympijského výboru totiž je, že sme jeden tím súťažiaci v dvoch dresoch a pripravujúci sa v troch štátnych organizáciách. To nutne vedie k nasledovným záverom:

1. Nikto už viac ako dvadsať rokov nedisponuje informáciou, akou celkovou sumou je náš šport podporovaný z rôznych verejných zdrojov.
2. Nikto preto viac ako dvadsať rokov nevie, akou sumou sú podporované konkrétne športy/športovci bez ohľadu na to, z akého subjektu práva a na aký subjekt práva spoločné zdroje plynú – platí to i o Žampovi (Dukla, TIPOS, asociácia atď.).
3. Spoločnosť preto viac ako dve desaťročia nedisponuje komplexnými informáciami, aby mohla objektívne posúdiť a rozhodnúť, ktorý šport či športovec je vzhľadom na jeho prínos a dôležitosť pre spoločnosť podporovaný neefektívne alebo priveľkým množstvom spoločných zdrojov. Slovom, či dostáva zbytočne veľa alebo absolútne nedostatočnú časť spoločných zdrojov a má preto žalostne primálo.
4. Zdroje našej spoločnosti, teda zdroje nás všetkých určené na podporu športu, preto nie sú viac ako dvadsať rokov premyslene a koordinovane rozdeľované, nemerajú sa efektívne účinky už poskytnutých dotácií vzhľadom na dosiahnuté výsledky pre spoločnosť a nevieme efektívne kontrolovať zákonnosť ani hospodárnosť používania ani len časti týchto zdrojov v rámci Národného programu rozvoja športu, tak ako to skonštatovali aj závery kontrol Najvyššieho kontrolného úradu v rokoch 2008 i 2012.

Nemôže späť ani vpred

Roman Pataj končí svoj komentár slovami, že na rozdiel od športovcov si ostatní, vrátane vedcov, musia poradiť sami. Tento výrok je vzhľadom k ich dlhoročnému úsiliu a svedectvu ich životov z elementárneho princípu nespravodlivý k rodinám Zuzulovcov i Žampovcov. Keď bojovali s medzinárodnou konkurenciou aj tak, že otec Veroniky Zuzulovej prespával v aute, aby ona mohla súťažiť, ich národný športový zväz, ktorý ich mal podporovať, sa zmietal vo finančných škandáloch.

Zadlžený Slovenský lyžiarsky zväz, ktorý bol členom FIS i SOV, bol v rozpore s Olympijskou chartou i so stanovami olympijského výboru v roku 2008 „nahradený“ novou Slovenskou lyžiarskou asociáciou, ktorá nie je jeho právnou nástupkyňou. Asociácia nie je členom FIS a nikdy doň ako člen nebola prijatá, rovnako nebola nikdy prijatá v súlade so stanovami ani do SOV.

Aký signál o dodržiavaní základných pravidiel vyslala „akceptácia“ asociácie v SOV, ktorá nasledovala o pár rokov neskôr, keď sa pôvodný lyžiarsky zväz dostal do konkurzu a likvidácie? Aký signál vyslal štát, keď taký postup ministerstvo školstva podporilo posielaním dotácií lyžiarom prostredníctvom novozaloženého spolku? Podľa rovnakej schémy prispel aj sluchovo znevýhodneným športovcom na nové združenie po právoplatnom odsúdení Jaromíra Rudu.

Adam Žampa stále musel a musí dokazovať svoje kvality v náročnej konkurencii svetových súperov. Existuje rovnako extrémne súťaživé prostredie s tlakom na výsledok v krátkom čase aj v našich národných športových zväzoch (vrátane lyžiarskej asociácie) na ich funkcionárov?

Stretnutie predsedu vlády Roberta Fica so športovcovým otcom je potom logickým vyústením príbehu Žampovho bezcestia. Pretože Žampa nemôže späť ani vpred. Je totiž holá pravda, že iba predseda vlády dnes môže reálne so slovenským športom naprieč naším štátom pozitívne pohnúť i cez nový zákon o športe, ktorý by mal byť účinný k 1. januáru 2016.