Návrh zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti je v pripomienkovom konaní
Pridaj
Pošli
odkaz na stránku
oznam o chybe
oznam o neetickom
návrh na doplnenie
TlačMinisterstvo vnútra 31. marca 2014 predložilo návrh nového zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti do medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zákona upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie korupcie a inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní. Návrh vyplýva z Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vláda zaviazala posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových legislatívnych opatrení. Ministerstvo ho konzultovalo aj so zástupcom Transparency International Slovensko.
Definícia závažnej protispoločenskej činnosti
Nová úprava má podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka širší záber oproti starším poslaneckým návrhom. Nepokrýva iba korupciu a vybranú trestnú činnosť. „Museli sme zásadným spôsobom rozšíriť, čo chceme chrániť, a aké typy oznámení chceme chrániť,“ povedal minister vnútra na tlačovej konferencii 27. marca. Návrh definuje závažnú protispoločenská činnosť ako protiprávne konanie, ktoré je:
- niektorým z trestných činov verejných činiteľov, korupcie alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
- trestným činom s hornou hranicou trestu odňatia slobody prevyšujúcou tri roky alebo
- správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške najmenej 50.000 eur.
Pod zákon tak budú podľa ministra vnútra spadať napríklad aj delikty ako znečisťovanie životného prostredia či predaj pokazených potravín po záruke, pri ktorých možno uložiť takúto vyššiu pokutu.
Definícia oznamovateľa
Návrh chce podľa Roberta Kaliňáka tiež riešiť oddelenie notorických sťažovateľov od relevantných oznamovateľov. Za oznamovateľa sa bude považovať osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie. Za oznamovateľa sa bude považovať aj jemu blízka osoba, ak je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi.
Poskytovanie ochrany
- O poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, bude môcť požiadať zamestnanec v ktoromkoľvek štádiu trestného konania. O vzniku ochrany rozhodne prokurátor alebo súd, doručením ich písomného oznámenia zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chránenou osobou. Oznámenie sa doručí aj zamestnancovi a inšpektorátu práce. Pri správnych deliktoch sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá orgánu, ktorý je príslušný na konanie o delikte, ktorý aj rozhodne o vzniku ochrany takým istým spôsobom ako prokurátor, resp. súd, teda doručením písomného oznámenia zamestnávateľovi.
- Ochranu zamestnanca bude vykonávať inšpektorát práce. Zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch voči chránenej osobe, na ktoré sa nevyžaduje jej súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce, inak je pracovnoprávny úkon neplatný. „Priznanie postavenia chránenej osoby má zamedziť nepriaznivým úkonom zamestnávateľa proti zamestnancovi, napríklad pred znížením platu, zrážkou z platu, preradením na nižšiu prácu alebo predčasným ukončením pracovného pomeru,“ vysvetlil minister vnútra.
- Zamestnávateľ bude znášať obrátené dôkazne bremeno. Inšpektorát práce odsúhlasí navrhovaný právny úkon len vtedy, ak zamestnávateľ preukáže, že nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Minister vnútra zdôraznil, že ochrana chránenej osoby poskytovaná podľa návrhu zákona nie je bezhraničná. Pôjde najmä o prípady, keď zamestnávateľ môže právny úkon voči zamestnancovi spoľahlivo odôvodniť, napríklad manažérskymi dôvodmi. „Chránená osoba sa nemôže domáhať ochrany, keď postup zamestnávateľa voči nemu je v súlade so zákonom, napríklad v prípade požívania alkoholických nápojov, neospravedlnenej absencie a podobne,“ poznamenal Robert Kaliňák.
- Návrh zákona zakladá zamestnávateľovi a chránenej osobe právo odvolania. Spod schvaľovacej právomoci inšpektorátu práce sa vynímajú úkony disciplinárnych komisií smerujúce proti sudcom a prokurátorom.
Vnútorný systém vybavovania podnetov
- V navrhovanej úprave sa zakotvuje povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania podnetov, vrátane anonymných oznámení. Bude môcť ísť o podnety, ktoré budú poukazovať nielen na protiprávne konanie, ale aj na iné nekalé, neetické či nehospodárne konanie.
- Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito podnetmi. Týkať by sa to malo asi 3400 podnikov, väčšie firmy, ako aj ministerstvá už takýto podobný mechanizmus v súčasnosti majú alebo majú naň vytvorené predpoklady, v samospráve zas fungujú kontrolóri.
- Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov možnosť oboznámiť sa s predmetom podnetu a výsledkom jeho preverenia do 10 dní od jeho preverenia.
- Zamestnávatelia budú povinní zabezpečiť vnútorný systém vybavovania podnetov do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona.
- Podávateľ podnetu, ktorý sa domnieva, že je v súvislosti s podnetom postihovaný, sa môže obrátiť na inšpektorát práce. Ten môže pozastaviť účinnosť postihu na 14 dní s tým, že ak sa v tejto lehote zamestnanec obráti na súd s návrhom na predbežné opatrenie, pozastavenie účinnosti postihu trvá až do právoplatného rozhodnutia súdu o takomto návrhu. Tento návrh teda zvyšuje ochranu zamestnancov, podávateľov podnetu, a to aj v prípade, že nepožiadali o ochranu v rámci trestného konania alebo konania o správnom delikte.
Sankcie
Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov uložiť pokutu od 1000 do 50.000 eur.
Právna pomoc
Oznamovatelia budú mať nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci.
Odmena
V návrhu zákona sa spomína aj možnosť poskytnutia odmeny, ktorá by mala byť nenárokovateľná. Ministerstvo spravodlivosti SR bude môcť poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy (v súčasnosti 17.600 eur), ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu alebo ak bolo v správnom konaní preukázané spáchanie správneho deliktu. O úprave odmeňovanie, ako aj o prípadnom finančnom a fyzickom posilnení inšpektorátov práce očakáva Robert Kaliňák osobitnú diskusiu.
SNSĽP
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva bude sústreďovať informácie o problematike tzv. whistleblowingu na svojom webe.
Novelizácie ďalších zákonov
Návrrh zákona novelizuje aj ďalších 16 súvisiacich zákonov. Ide o Zákonník práce, Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore, zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP, zákon o štátnej službe colníkov, zákon o sudcoch a prísediacich, zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon o výkone práce vo verejnom záujme, antidiskriminačný zákon, zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve, zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, zákon o inšpekcii práce, zákon o štátnej službe.
Výber zo zmien:
- Rozširuje sa zákaz diskriminácie z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplýva následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačného konania, aby sa napravil protiprávny stav, alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie. Obrátené dôkazne bremeno je na strane žalovaného;
- ak dôjde k neplatnému skončeniu pracovného pomeru voči oznamovateľovi napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, nebude sa mu môcť obmedzovať výška náhrady mzdy. Zamestnávateľ mu tiež bude musieť poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas;
- možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné oznámenie;
- jednotná úprava prelomenia povinnosti mlčanlivosti pri podávaní oznámení; zamestnanec, policajt, hasič, profesionálny vojak a pod. neporuší povinnosť mlčanlivosti, ak na základe skutočností, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania, služby, oznámi protispoločenskú činnosť;
- jednotná úprava zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia o protispoločenskej činnosti v právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne vzťahy.
Účinnosť návrhu sa predpokladá po schválení vo vláde a v parlamente od 1. novembra 2014.
Pridať komentár
