ESĽP: Rozsudok v prípade Masár proti Slovenskej republike
Sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky trestného konania, v ktorom bol v procesnom postavení obvineného. Toto trestné konanie trvalo vo svojej prípravnej fáze pred orgánmi činnými v trestnom konaní viac ako 4 roky a 5 mesiacov. Napokon však bolo zastavené z dôvodu, že vyšetrovaný skutok nebol trestným činom. Okrem toho pán Masár podľa článku 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru namietal, že bez ohľadu na dostupné dôkazy dotknuté orgány činné v trestnom konaní nevysvetlili dôvodnosť vzneseného obvinenia proti nemu.
Dĺžkou konania sa v novembri 2009 zaoberal aj Ústavný súd SR na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Tento ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Podľa Ústavného súdu SR bola dĺžka prípravného konania spôsobená v dôsledku objektívnych prekážok súvisiacich so zabezpečením znaleckého dokazovania, nakoľko časť dôkazov bolo potrebné zadovážiť aj prostredníctvom právnej pomoci v cudzine.
Európsky súd po preskúmaní podstaty sťažnosti vytkol orgánom činným v trestnom konaní, že trvalo takmer 14 mesiacov, kým bol na Slovensku zabezpečený druhý znalecký posudok, a že jednému z ústavov, ktorý bol ustanovený za účelom vypracovania znaleckého posudku trvalo až 9 mesiacov, kým oznámil konajúcemu vyšetrovateľovi, že jeho znalci nemôžu vypracovať znalecký posudok z dôvodu zaujatosti. Tiež im európsky súd vytkol, že trvalo ďalších 5 mesiacov, kým boli postúpené relevantné dokumenty českým orgánom, pričom zdôraznil, že v tom čase trvalo prípravné konanie už skoro tri roky. So zreteľom na zistené skutočnosti európsky súd dospel k záveru, že dĺžka trestného konania bola neprimeraná, čím došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Námietku pána Masára podľa článku 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru európsky súd odmietol z dôvodu, že v dôsledku zastavenia trestného stíhania ho nebolo možné považovať za poškodenú osobu v zmysle ustanovení Dohovoru.
Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru európsky súd priznal sťažovateľovi 2 500 € z titulu nemajetkovej ujmy a 750 € ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
Úplné znenie rozsudku v anglickom jazyku nájdete TU.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky