Nedovolené nakladanie s drogami

Domnievam sa, že ústrednou otázkou drogovej politiky je voľba základnej koncepcie. V tejto súvislosti v zásade možno hovoriť o dvoch koncepciách. Jednu predstavuje tzv. represívny prístup, ktorý smeruje k znižovaniu ponuky drog. Pri tejto koncepcii sa kladie dôraz na zakazovanie a postih za zneužívanie drog. Druhú koncepciu predstavuje tzv. medicínsko-terapeutický prístup, ktorého cieľom je znižovať dopyt po drogách. Tento prístup znamená, že na drogovo závislé osoby majú byť orientované najmä preventívne, vzdelávacie a liečebné aktivity s obmedzením represívnych opatrení.

Represívny prístup vystupuje do popredia najmä v prípade osôb, ktoré organizujú nedovolený obchod a distribúciu drog. Verejnosť očakáva, že príslušné orgány (polícia, prokuratúra) viac zamerajú svoju činnosť na účinné odhaľovanie, vyšetrovanie a trestný postih takýchto osôb. Z dostupných údajov generálnej prokuratúry vyplýva, že počet trestne stíhaných páchateľov tejto trestnej činnosti je výrazne nižší, než v prípade trestného stíhania užívateľov drog. Závažnosť trestnej činnosti obchodníkov a distribútorov s drogami možno zvýrazniť aj tým, že Slovenská republika je nielen tranzitnou krajinou, ale aj cieľovou krajinou s rozvinutým drogovým trhom. Z tohto dôvodu vystupuje do popredia potreba medzinárodnej spolupráca zainteresovaných orgánov. Táto spolupráca vyžaduje využívanie inštitútov ako je napr. kontrolovaná dodávka, odpočúvanie telefonických rozhovorov, agent. Popri trestnom postihu týchto osôb, predpokladom potierania tejto trestnej činnosti je využívanie právnych nástrojov, ktoré umožňujú zhabať výnosy, ktoré nadobudli z obchodovania a distribúcie drog.

Vo vzťahu k užívateľom drog treba mať na zreteli, že Slovenská republika rešpektuje medzinárodnoprávne záväzky, stanovujúce povinnosť nepovoliť držbu drog bez zákonného povolenia. Z hľadiska dodržiavania medzinárodných záväzkov v tejto oblasti vyplýva zmluvným štátom povinnosť upraviť trestnosť držania drog všeobecne, t. j. bez relevancie motívu ich držania. Dohovory OSN dávajú zmluvným štátom možnosť moderačného prístupu pri právnom a vecnom držaní drog na osobnú konzumáciu. Škála týchto opatrení siaha od úplného trestného postihu, alternatívnych trestov a alternatívnych opatrení až po napomenutia či výstrahu, alebo uloženie správnych sankcií, či opatrení.

Z týchto dôvodov vo vzťahu k užívateľom drog treba skúmať možnosti využívania alternatív trestného stíhania alebo odsúdenia, ktoré by mali mať prioritu pred ukladaním trestu odňatia slobody. Taktiež by sa mali využívať možnosti liečebných postupov a terapeutických programov, ktoré motivujú užívateľa hľadať najvhodnejšie riešenia jeho situácie. Na druhej strane štát by sa nemal vzdávať možnosti trestne stíhať užívateľa v prípade, keď sa preukáže, že uložené alternatívy sú vo vzťahu k nemu neúčinné alebo ak napríklad odmieta liečbu a pod.

Táto úvaha vychádza z poznatkov, že samotný trestný postih užívateľov drog vo svete neviedol k predpokladaným výsledkom, a ak je to možné, treba hľadať aj iné alternatívy na dosiahnutie zmeny. Dôsledné využívanie alternatívnych opatrení je podmienené vytvorením systému sociálnych a zdravotníckych zariadení, kde budú môcť užívateľom drog poskytovať adekvátnu pomoc. V tejto oblasti možno konštatovať rezervy v drogovej politike štátu.

Zastávam názor, že optimálna koncepcia drogovej politiky by mala byť rovnováhou prístupu oboch koncepcií, zameraných na riešenie problému zneužívania drog. Príslušné orgány by mali zamerať väčší dôraz na odhalenie osôb, ktoré organizujú nedovolený obchod a distribúciu drog. Vo vzťahu ku konečným užívateľom by mal byť väčší akcent kladený na alternatívy trestnej justície a možnosti liečebných postupov.