Príspevok analyzuje protiprávne konanie, ktorého sa môže dopustiť príslušník Policajného zboru, ak poruší predpisy o ochrane utajovaných skutočností. Prináša postupy príslušných orgánov realizujúcich disciplinárne konanie voči príslušníkovi Policajného zboru, charakterizuje právne následky, ktoré môžu byť vyvodené voči príslušníkovi Policajného zboru porušujúcemu predpisy o ochrane utajovaných skutočností.
Nasledujúci príspevok sa zaoberá formuláciou skutkovej vety vo výrokoch procesných a meritórnych rozhodnutí. Analyzuje, čo nevyhnutne musí byť súčasťou skutkovej vety, čo jej súčasťou naopak byť nemôže, resp. čo by skutková veta obsahovať nemala. Príspevok sumarizuje chyby, ktorých sa pri tvorbe skutkovej vety pravidelne dopúšťajú policajné orgány. Kritike bude podrobená aj časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá sa do skutkovej vety snaží zavádzať formulácie, ktoré so skutkom, v jeho trestnoprávnom ponímaní, nemajú nič spoločné.
Čítajte viac...
Profilovanie a automatizované rozhodovanie sa používa v rastúcom počte sektorov, súkromných aj verejných. Bankovníctvo a financie, zdravotná starostlivosť, zdaňovanie, poistenie, marketing a reklama sú len niekoľkými príkladmi oblastí, v ktorých sa profilovanie vykonáva pravidelnejšie na podporu rozhodovania. Technologický progres, vývoj umelej inteligencie a strojového učenia značne uľahčujú vytváranie profilov a prijímanie automatizovaných rozhodnutí s potenciálom výrazne ovplyvniť práva a povinnosti dotknutých osôb. Ľahko dostupné osobné údaje na internete a zo zariadení internetu vecí, schopnosť nájsť prepojenia medzi nimi a vytvárať korelácie dokáže umožniť analýzu a predvídanie určitých aspektov osobnosti jednotlivca alebo jeho správania. Síce profilovanie a automatizované rozhodovanie majú veľa komerčných využití, nesmieme zabudnúť na riziká spojené s nimi. Na jednej strane môžu byť prospešné pre vzdelávanie, dopravu, zdravotnú starostlivosť, na lepšie segmentovanie trhov a prispôsobenie služieb a výrobkov tak, aby boli v súlade s individuálnymi potrebami. Na druhej strane však automatizované rozhodovanie a profilovanie môže zachovávať už existujúce stereotypy a ďalšie formy sociálnej segregácie, môže ohroziť slobodu dotknutej osoby na výber určitých produktov alebo služieb, v krajných prípadoch dokonca môže viesť k neodôvodnenej diskriminácii. Automatizované rozhodovanie a profilovanie tak predstavujú značné riziká a môžu ohrozovať práva jednotlivcov, ktoré si vyžadujú primerané záruky.
V prvej polovici tohto kalendárneho roka prijali európske normotvorné orgány dve nové spotrebiteľské smernice – jedna z nich sa týka zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb a druhá zmlúv o predaji tovaru. Na transpozíciu smerníc majú členské štáty Európskej únie dva roky. Príspevok pojednáva o podstate a cieľoch oboch smerníc, ako aj o tom, aký dopad budú mať na doterajšiu slovenskú úpravu právnej ochrany spotrebiteľa.
Predmetný článok bližšie analyzuje proces nakladania s informáciami pri výkone exekútorskej činnosti v rámci jednotlivých vybraných režimoch a to pri požičiavaní exekučných spisoch, nazeraní do spisov, pri odpisoch a potvrdeniach z exekučných spisov, s akcentom na charakteristiku výnimiek z povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú formulované v prevažnej miere vo vzťahu k určitým subjektom a zároveň s určením cieľu, na ktorý je exekútor oprávnený tomuto subjektu chránenú skutočnosť sprístupniť.
Čítajte viac...
Príspevok sa venuje právnym aspektom bezpečnostných previerok, ktoré sa realizujú za účelom preverenia, či príslušníci Policajného zboru spĺňajú zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Objasňuje možnosti príslušníka Policajného zboru žiadať o preskúmanie rozhodnutí vydaných na úseku ochrany utajovaných skutočností.
Čítajte viac...
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/ 679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa značne zvýšila ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov. Prijatím zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa slovenský právny poriadok s týmto nariadením harmonizoval. Jedna z najzásadnejších zmien novej právnej úpravy spočíva v obmedzení miery voľnosti pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, ktoré je „po novom“ prípustné len na základe súhlasu dotknutej osoby alebo musí byť založené na právnom základe stanovenom zákonom. Príspevok sa bude zaoberať určením právneho základu pri spracovaní osobných údajov z verejných podujatí organizovaných prevádzkovateľom, ktorým je obec.
Čítajte viac...
Autorka sa v príspevku venuje aktuálnym otázkam ochrany osobných údajov z pohľadu účinnej právnej úpravy k vybraným inštitútom správneho konania – doručovaniu písomností v správnom konaní a nazeraniu do administratívneho spisu. Analyzuje účastníkov správneho konania v kontexte doručovania rozhodnutí a nazerania do administratívneho spisu s viacerými účastníkmi správneho konania.
Čítajte viac...
Autorka článku poukazuje na inštitút ústneho pojednávania a jeho osobitosti v komparácii všeobecného správneho konania a správneho deliktuálneho konania. V nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky autorka analyzuje názory súdu na inštitút ústneho pojednávania v režime všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej zo správneho poriadku. Článok pojednáva o ochrane osobných údajov správnym orgánom na ústnom pojednávaní s poukázaním na novú právnu úpravu.
Čítajte viac...
Predkladaná štúdia sa zaoberá parciálnymi otázkami viažucimi sa k ochrane osobných údajov zdravotnej povahy. Autor v úvode štúdie poskytuje krátky exkurz do právnej úpravy Slovenskej republiky (poukazujúc na vybrané otázky, ktoré budú následne predmetom analýzy v ďalších častiach štúdie). Štúdia vo svojej podstate poukazuje na právnu úpravu mimo Európskej únie, a to napriek tomu, že autor si uvedomuje relatívne komplexnú unifikáciu právnej úpravy ochrany osobných údajov v EÚ. Osobitný priestor je v článku venovaný tomu, akým spôsobom môže byť udelený (vyjadrený) súhlas na nakladanie s osobnými údajmi zdravotnej povahy jednotlivca v kanadskej úprave (Nové Škótsko), ako aj na to, aké osoby môžu takýto súhlas dať, resp. nedať v mene (namiesto) osoby, ktorej sa údaje týkajú. Autor sa tiež venuje rozhodnutiu Odvolacieho súdu provincie Nové Škótsko, v ktorom sa súd musel vysporiadať s právnymi otázkami viažucimi sa k poskytnutiu zdravotných údajov pacienta ministerstvom zdravotníctva ombudsmanovi (za stavu, kedy ombudsman nepatril do katalógu explicitne uvedených osôb v zákone, ktoré by mali nárok na sprístupnenie takýchto informácií bez súhlasu dotknutej osoby).
Čítajte viac...
