V predmetnom príspevku autor analyzuje legislatívne pozadie násilia páchaného na ženách ako z hmotnoprávneho tak z procesnoprávneho hľadiska. Spočiatku sa venuje vymedzeniu pojmu násilia páchaného na ženách vo všeobecnej rovine. Ďalej sú exaktne rozoberané skutkové podstaty vybraných trestných činov v kontexte s klasifikovaným typom násilia. V druhej polovici sa autor venuje procesnoprávnych prostriedkom ochrany obete pred násilím.

Článok sa zaoberá analýzou postupu a právnych inštitútov pri sprístupňovaní informácií z trestného konania v rámci zákonnej publicity verejnej správy v činnosti správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Článok popisuje základné princípy práva na informácie v konfrontácií s právnymi možnosťami ich obmedzenia pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem v záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov v konaní o sprístupnenie informácií z trestného konania a analyzuje možnosti využitia súdnych rozhodnutí na konkrétne prípady praktických problémov poskytovania informácií o činnosti a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní.

V nasledujúcom článku sa autor zaoberá právnou úpravou ručenia podľa Obchodného zákonníka. Úvod predstavuje všeobecný pohľad na skúmanú problematiku. Hlavná časť článku je zameraná na charakteristiku ručenia a jej odlíšenie od ručenia upraveného Občianskym zákonníkom. Autor tiež poukazuje na bankovú záruku, ktorá je osobitným prípadom ručenia a tiež všeobecne poukazuje na ručenie zo zákona.

Hľadanie východiskových prvkov pre možnú legalizáciu prostitúcie na území Slovenskej republiky, delenia prostitúcie z rôznych hľadísk, súčasný stav výkonu prostitúcie, stav prostredia jej výkonu, postavenie štátu v rámci inštitútu prostitúcia.

V predkladanom príspevku sa autor sústreďuje na analýzu v odbornej literatúre v zásade málo spracovanej témy, ktorou je história prekladu a tlmočenia v trestnom konaní. Pri spracovávaní tejto témy volí širší pohľad a približuje v tomto kontexte aj súvisiace historické fakty. Venuje sa nielen jednotlivým trestným poriadkom, počnúc zák. čl. XXXIII/1986, ale aj ďalším právnym normám, počnúc zmienkou o dvorskom dekréte č. 109/1835 sb. z. o súdnych tlmočníkoch. Dochádza k záveru o bohatej právnej úprave tejto problematiky v jej historickom kontexte a o vyhovujúcej aktuálnej legislatíve.

Autor vo všeobecnosti poukazuje na problematiku zákonnosti procesu a priebehu dokazovania v štádiu pred začatím trestného stíhania. Sústreďuje pozornosť na potrebu rešpektovania zákonných podmienok vykonávania dôkazov, o ktoré sa bude opierať rozhodnutie o trestnom oznámení.

Príspevok poskytuje pohľad na suverenitu medzinárodného futbalu a vplyvu FIFA na vnútornú politiku štátov a zákonodarného procesu v týchto štátoch. Ďalej analyzuje dopad návrhu Zákona o športe na autonómiu SFZ a jeho orgánov, ako aj na a rešpektovanie medzinárodných futbalových predpisov.

Po obnovení suverenity Československej republiky v roku 1945 došlo k náprave chýb z minulosti vytvorením slovenských národných orgánov v oblasti zákonodarnej aj výkonnej moci na báze Košického vládneho programu, ale zakrátko k obmedzeniu ich kompetencií v prospech ústredných orgánov tzv. Pražskými dohodami. Tento tzv. asymetrický model existoval až do roku 1968, keď sa uskutočnilo federatívne usporiadanie, ktoré malo zabezpečiť rovnoprávne postavenie oboch národov tým, že mali byť vytvorené národné republiky s príslušnými orgánmi. Etapa federatívneho usporiadania sa však nevyhla chybám z obdobia po roku 1945, a to najmä obmedzovaním kompetencií národných republík v prospech centrálnych orgánov. V predmetnom článku autorka objasňuje historicko - právne aspekty procesu centralizácie Československa po roku 1969 a zároveň analyzuje právne postavenie Slovenska po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

V predkladanom príspevku sa autor snaží tlmočiť, a predstaviť verejnosti možné zákonné cesty úpravy – nastavenia odvodového zaťaženia profesionálnych športovcov, ktorí by sa vzhľadom na obsah návrhu „nového zákona o športe“ mali stať zamestnancami. Uvedená problematika sa netýka iba športovcov tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Netajeným zámerom autora ako člena pracovnej skupiny tvoriacej návrh zákona o športe je poskytnúť diskusný stimul širokej športovej verejnosti, to za účelom „počúvania“ názorov, námietok či iných pripomienok k predloženým návrhom.

Autor sa v príspevku venuje problematike vzťahu medzi športovcom, športovým klubom a zväzom ako organizátorom športových súťaží. Zaoberá sa právom športového klubu na ocenenie súhlasu s prestupom športovca, zvlášť v reálne možnej situácii, ak sa športový klub do športovej súťaže neprihlásil. Autor sa venuje taktiež možným riešeniam aktuálneho stavu, ktorý je v mnohých ohľadoch neprijateľný.

Autor sa v príspevku venuje problematike zdravia športovcov, posudzovaním ich zdravotného stavu a preventívnymi lekárskymi prehliadkami. Zaoberá sa významom a obsahom preventívnych lekárskych prehliadok u športovcov, ktoré sa v dnešnej dobe prestali pravidelne vykonávať v mnohých športových odvetviach.