Špička dopingového ľadovca sa z času na čas vynorí z vlnobitia kulís a zákulisia športov a jej hrot má vždy iné meno. Raz sú to stimulačné látky na podporu mozgovej činnosti, inokedy anaboliká alebo rastový hormón, v poslednom čase je to erytropoetín. Látky, ktoré pomáhajú umelo, neprirodzene pre ľudský organizmus, zvyšovať psychickú i fyzickú výkonnosť, spôsobujú nezvratné poškodenie srdcovo – cievneho aparátu a celkového zdravia, náhlu smrť. Napriek tomu sú stále medzi športovcami – profesionálmi, ktorí so vstupom enormného objemu peňazí do súťaží pociťujú neuveriteľnú motiváciu, konzumenti „tichej plazivej smrti“. Ale aj športujúci amatéri, túžiaci po tom, aby „dobre vyzerali“ a podobali sa vysneným svalnatým idolom, neváhajú hltať bez rozmyslu najrozličnejšie pilulky, ktoré im majú pomôcť dosiahnuť vytúžený vzhľad v čo najkratšom čase. Najstrašnejšie na tom je to, že vek chlapcov a dievčat snažiacich sa umelo pôsobiť na svoj organizmus je čoraz nižší a nižší. Situácia pripomína drogový trh…

Autor sa v predkladanom príspevku snaží uvažovať o možnosti vyvrátenia tvrdenia, že športová činnosť je len jedna a nie je možné ju ďalej deliť na jej ďalšie - akési podskupiny či formy. Na základe vzťahu medzi športujúcim subjektom a športovým klubom či iným subjektom, na základe odplatnosti, prípadne na základe neexistencie týchto skutočností uvažuje o možnosti rozdelenia športovej činnosti na jej ďalšie druhy. Formuluje definíciu profesionálneho výkonu športovej činnosti, poloprofesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti.

V dňoch 17.-18. januára 2013 sa uskutočnila v Ríme pod gesciou INTERPOL-u konferencia Match-fixing „the Ugly Side of the Beautiful Game“ (Manipulácia s výsledkami futbalových stretnutí „škaredá tvár nádhernej hry“), na ktorom sa zúčastnili predstavitelia najvýznamnejších svetových a európskych organizácií zaoberajúcich sa danou problematikou.

Za Slovenský futbalový zväz sa konferencie zúčastnil Mgr. Peter Dedík, PhD., ktorý zastrešuje integritu futbalu ako jeden z 53 „Integrity Officerov“ členských krajín európskej futbalovej asociácie UEFA.

Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie myšlienok, otázok, záverov i návrhov konkrétnych riešení z historicky prvej konferencie venovanej téme "Šport a právo", ktorá sa konala v Poprade v dňoch 12. – 13. septembra 2012. Príspevok prináša taktiež úvahy o minulosti a budúcnosti konferencie spoločným, vzájomne sa doplňujúcim pohľadom hlavného garanta celého podujatia (Peter Sepeši), aktívneho prednášajúceho (Ladislav Križan) a účastníka konferencie (Jaroslav Čollák).

Článok je detailným rozborom inštitútu dopingu, pričom autorka v ňom tento inštitútok skúma v historickej rovine, ako aj v režime súčasnosti. Autorka v článku vymedzuje pôvod pojmu, ako aj jeho obsahovú náplň – definíciu. V rámci prípadových štúdií – rozhodnutí príslušných orgánov autorka poukazuje na genézu vnímania tohoto pojmu a na niektoré jeho súčasné konotácie. Osobitný priestor v príspevku venuje právam a povinnostiam dotknutých subjektov, ako aj právnym následkom porušenia ich povinností. Skúma režimy právnej zodpovednosti, podrobne analyzuje inštitút tzv. objektívnej zodpovednosti. Analyzuje aj inštitút hlásenia „miesta pobytu“ (v rámci športového práva), jeho realizáciu v podmienkach Českej republiky a v závere príspevku skúma niektoré dopingové prípady.