Posúdenie uznateľnosti cestovných výdavkov hokejového hráča z miesta trvalého bydliska na klubový štadión ako oprávnených daňových výdavkov, v súvislosti s otázkou, či ide o pracovnú cestu v rámci pracovného pomeru, alebo iba o cestu do zamestnania, resp. o cestu na stále pracovisko samostatne zárobkovo činnej osoby. 

Príspevok o systematike organizácie športových odvetví má za cieľ poskytnúť stručný prehľad toho, ako sú tieto odvetvia inštitucionálne, kvalitatívne, funkcionálne a administratívne zložené, na základe akej vzťahovej štruktúry fungujú a aké sú konzekvencie tejto skladby subjektov súkromného práva. Zameriame sa jednak na národnú úroveň ako nevyhnutné minimum akejkoľvek organizačnej štruktúry športového odvetvia, a nadviažeme aj na prípadné vzťahy presahujúce hranice štátu, či dokonca presahujúce hranice rôznych svetových kontinentov. Netreba zabúdať na skutočnosť, že celá táto množina vzťahov nadradenosti a podriadenosti sa deje na súkromnoprávnom základe.

Dňa 14.9.2011 delegácia SFZ a osobitne Stáleho rozhodcovského súdu pri SFZ v zložení Dr. Kuráň, Dr. Števček, Dr. Rybánsky, Mgr. Žiak a Dr. Gábriš absolvovala krátku diskusiu (workshop) o rozhodovaní právnych sporov so športovým prvkom na pôde Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe.

Jean-Marc Bosman je asi najznámejším belgickým futbalistom. Hoci málokto vie, za ktoré kluby hral a či získal nejaké trofeje, zainteresovaní vedia, že rozhodnutia súdov v sporoch známych pod jeho menom vyvrcholili na konci 20. storočia. Ich výsledkom boli najmä zmeny v prestupovom systéme športovcov.

Zdá sa, že dialóg si bude vyžadovať i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SDEU“), ktorý vo veci Bernard zo 16. marca 2010 zaujal stanovisko k vzťahu: právo Európskej únie verzus šport, konkrétne futbal.

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

V dňoch 28.- 30.06.2011 absolvoval JUDr. Jozef Čorba, PhD. v rámci riešenia grantového projektu APVV (Agentúra pre vedu a výskum) č. LPP-0199-09 krátku pracovnú návštevu UEFA v jej sídle v Nyone. Hoci sa tejto cesty nezúčastnil ako člen LPK SFZ, otázky, o ktorých hovoril s jednotlivými predstaviteľmi právneho oddelenia UEFA, by mohli byť využiteľné aj pre činnosť LPK SFZ, ako aj pre zväz samotný. Z uvedeného dôvodu autor zhrnul niektoré poznatky z uvedenej pracovnej cesty do tejto správy, ktorá je v záujme rozšírenia cenných poznatkov so súhlasom jej autora publikovaná aj na portáli UčPS.

Znenie zákona č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 479/2008 Z. z. (účinný od 01.12.2008)

Rozsudok týkajúci sa futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava z čias, keď existoval ešte v právnej forme občianskeho združenia, môže byť určitým obrazom problémov zo zdaňovania príjmov z (inej) zárobkovej činnosti v športe.