Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.

V Národnej rade SR sa v súčasnosti nachádza návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. Nakoľko ide o zásadnú zmenu doterajších pravidiel rozhodcovského konania, autor príspevku poukazuje na najzásadnejšie zmeny, zavedené predmetným zákonom.

Prinášame Vám úplné znenie Registračného a prestupového poriadku SFZ (RaPP) schváleného výkonným výborom SFZ dňa 10.2.2015 v Bratislave v znení zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 30.6.2015 a zmien a doplnkov schválených výkonným výborom SFZ dňa 3.2.2016.

V záujme toho, aby futbalové kluby mohli využívať nové zmluvy podľa zákona o športe, osobitne zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, úpravou čl. 24 ods. 6 RaPP. V V 2. lige bola zábezpeka ako podmienka pre uzatváranie týchto zmluv znížená na polovicu (z 20.000 na 10.000 eur) a v nižších súťažiach bola zábezpeka zrušená úplne.   V 1. lige zábezpeka ostáva naďalej zachovaná ako nástroj garancie najvyššej úrovne súťaže. 

Prinášame Vám úplné znenie Volebného poriadku Slovenského futbalového zväzu schváleného konferenciou SFZ 22.2.2013 v Liptovskom Jáne.

Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.