Autor odborného príspevku predkladá výklad pojmu „biometria“ a biometrických údajov z pohľadu samostatnej vedy – kriminalistiky. Venuje pozornosť kriminalistickým metódam na identifikáciu osôb, ktoré sa využívajú v kriminalistickej praktickej činnosti. V závere ponúka možnosti využitia jednotlivých metód pri identifikácii, resp. verifikácii chuligánov na futbalových zápasoch.

Článok je súčasťou dlhodobého výskumu zisťovania organizačnej štruktúry záujmovej telesnej výchovy a školského športu na Slovensku, hľadania riešení na ich skvalitnenie a zvýšenie verejného záujmu o túto oblasť. Cieľom je identifikovať systém organizácie a financovania subjektov, ktoré zabezpečujú telovýchovné a športové aktivity pre deti a mládež. Kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami chceme zistiť a následne popísať aktuálny stav systému v sledovanej oblasti a navrhnúť odporúčania pre ďalší výskum.

V tomto příspěvku je věnována pozornost vztahu sportu a práva. Autorka se snaží analyzovat sportovní vztahy z hlediska legislativy české i zahraniční. Poukazuje na to, jak judikatura Soudního dvora Evropské unie a dalších zemí ovlivnila legislativu v České republice. V závěru vyvozuje, že sport se stává stále více oblíbenou činností a, že stát se této problematice musí věnovat v daleko větší míře než dosud.

Autor sa v článku venuje rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu, resp. športového práva. V jeho rámci rozoberá a analyzuje niektoré z najdôležitejších judikátov Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.

V predmetnom príspevku sa venujeme už dlhšie pertraktovanej problematike či možnosti legislatívneho uchopenia tzv. „športového trestného činu“. Príspevok reaguje na reakcie, poznatky, postrehy či výhrady širokej odbornej verejnosti k obsahu nami navrhnutej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú sme na portáli www.ucps.sk prezentovali už skôr. Tento príspevok však vo vecnej diskusii pokračuje, pričom zohľadňuje viaceré postrehy, pod ich prizmou mení obsah a znenie návrhu samotnej skutkovej podstaty. V príspevku súčasne špecifikujeme obsah a rozsah už skôr vymedzenej definície športu ako takého, ako aj jednotlivé časti samotnej skutkovej podstaty, ktoré si pravdepodobne vyžadujú vysvetlenie a bližšiu špecifikáciu.

Divácke násilie vníma slovenská spoločnosť už dlhšie obdobie ako reálny problém a to nielen z televíznych obrazoviek, tlačených alebo elektronických médií, ale najmä prostredníctvom konkrétnych negatívnych zážitkov fanúšikov, hráčov, funkcionárov, policajtov, usporiadateľov, či okolo idúcich občanov, mladých ľudí, žien, detí počas rizikových športových podujatí.
Zdarné riešenie problematiky diváckeho násilia si vyžaduje synergiu, spoločný pohľad na problematiku, dobrú vzájomnú komunikáciu a spoločný postup všetkých zainteresovaných subjektov (v tom istom priestore a čase).

Článok je detailným rozborom inštitútu dopingu, pričom autorka v ňom tento inštitútok skúma v historickej rovine, ako aj v režime súčasnosti. Autorka v článku vymedzuje pôvod pojmu, ako aj jeho obsahovú náplň – definíciu. V rámci prípadových štúdií – rozhodnutí príslušných orgánov autorka poukazuje na genézu vnímania tohoto pojmu a na niektoré jeho súčasné konotácie. Osobitný priestor v príspevku venuje právam a povinnostiam dotknutých subjektov, ako aj právnym následkom porušenia ich povinností. Skúma režimy právnej zodpovednosti, podrobne analyzuje inštitút tzv. objektívnej zodpovednosti. Analyzuje aj inštitút hlásenia „miesta pobytu“ (v rámci športového práva), jeho realizáciu v podmienkach Českej republiky a v závere príspevku skúma niektoré dopingové prípady.

Príspevok zhŕňa praktické skúsenosti autorov v oblasti aplikácie športových, disciplinárnych a právnych predpisov na prejavy diváckeho násilia v súvislosti s futbalovými stretnutiami a poukazuje na nesúlad pri posudzovaní zodpovednosti za protiprávne konanie divákov podľa športových a právnych predpisov. Zároveň obsahuje niekoľko návrhov ako podľa autorov efektívnejšie postupovať pri eliminácii nežiaducich javov.

Publikovaný konferenční příspěvek se dotýká aktuální problematiky právní odpovědnosti sportovců za sportovní úrazy způsobené v průběhu realizace sportovní činnosti. Jedná se o téma, kterému v českém ani slovenském právním prostředí nebyla dosud věnována odpovídající pozornost jak na úrovni teoretické, literární ani praktické. Zkušenosti posledního období však naznačují, že tato otázka se dostává stále více a více do popředí zejména v souvislosti s mediálními případy, které se v médiích pravidelně objevují. Cílem příspěvku je proto přispět k objasnění základů problému s navržením možných řešení při respektování složitosti dané problematiky.

Slovenský futbalový zväz na svojej konferencii 28.9.2012 schválil novú spoločenskú zmluvu slovenského futbalového hnutia, ktorá prináša do jeho každodenného života nové prvky. Príspevok prináša okrem zhrnutia toho najdôležitejšieho z procesu prípravy a schvaľovania nových stanov SFZ aj komplexný pohľad na obsah nových stanov a inštitúty, ktoré prinášajú. Autor príspevku si zvolil formu otázok a odpovedí, ktorá sa z hľadiska prehľadnosti a orientácie v príspevku pre čitateľa javí ako najvhodnejšia.

Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie myšlienok, otázok, záverov i návrhov konkrétnych riešení z historicky prvej konferencie venovanej téme "Šport a právo", ktorá sa konala v Poprade v dňoch 12. – 13. septembra 2012. Príspevok prináša taktiež úvahy o minulosti a budúcnosti konferencie spoločným, vzájomne sa doplňujúcim pohľadom hlavného garanta celého podujatia (Peter Sepeši), aktívneho prednášajúceho (Ladislav Križan) a účastníka konferencie (Jaroslav Čollák).