Zobraziť úvod
Skryť úvod
V rámci justičnej spolupráce v trestných veciach tvorí významnú časť agenda:
- trestných oznámení prijatých z cudziny a
- trestných oznámení odovzdaných/zaslaných do cudziny.
- publikovaný pod číslom 550/1992 Zb.
Prehľad signatárov, výhrad a vyhlásení na internetovom portáli Rady Európy:
- Európsky dohovor č. 30 (ETS 30); jazyková verzia ► anglická l francúzska l nemecká l talianska l ruská
- Dodatkový protokol č. 99 (ETS 99); jazyková verzia ► anglická l francúzska l nemecká l talianska l ruská
- Druhý dodatkový protokol č. 182 (ETS 182); jazyková verzia ► anglická l francúzska l nemecká l talianska l ruská
- publikovaný pod číslom 572/2006 Z. z. l 2000/C 197/1 (Úradný vestník EÚ) l na stiahnutie (dohovor s protokolom - formát PDF)
- prehľad signatárov, výhrady a vyhlásenia (anglický jazyk)
- publ. pod č. 572/2006 Z.z. l 2001/C 326/1 (Úradný vestník EÚ)
- prehľad signatárov výhrady a vyhlásenia (anglický jazyk)
Ustanovenia dvojstranných zmlúv budú v prípadoch, ak sú zmluvné strany signatármi dohovorov ETS 030 a prípadne aj MLA 2000, použité na doplnenie/rozšírenie postupov pri poskytovaní právnej pomoci v trestných veciach.
- Rámcové Rozhodnutie Rady o postavení obetí trestných činov (2001/220/SVV) - článok 11
Princíp vzájomnosti (reciprocity) patrí k najstarším pravidlám uplatňovaným vo všetkých oblastiach medzinárodného práva a je jedným zo základných princípov justičnej spolupráce.
V prípadoch, ak zmluvná základňa medzi štátmi neexistuje a je potrebné zaslať TO do cudziny, dotknuté štáty si podmienky uplatnenia vzájomnosti deklarujú na konkrétny prípad (faktická vzájomnosť) - dožiadaný štát prijme TO na základe záruky vzájomnosti poskytnutej príslušným orgánom dožadujúceho štátu, pričom Trestný poriadok neurčuje formu ako má byť záruka poskytnutá – môže byť uvedená priamo v žiadosti o právnu pomoc alebo pripojená ako príloha k tejto žiadosti, prípadne si dožiadaný štát vyžiada zaslanie záruky vzájomnosti od dožadujúceho štátu dodatočne.
V Trestnom poriadku je vzájomnosť upravená v § 479.
V Trestnom poriadku je v ust. § 196 ods. 3 a ods. 4 upravený postup OČTK pri prijímaní trestných oznámení poškodených/obetí o trestných činoch spáchaných v cudzine, pri ktorých nie je daná pôsobnosť Trestného zákona SR teritoriálna (§ 3), personálna (§ 4 - 6), ani pôsobnosť podľa medzinárodnej zmluvy (§ 7).
Nasleduje blogový výpis článkov v databáze portálu UčPS k téme "Trestné oznámenie" v rámci agendy Justičnej spolupráce v trestných veciach v časovom slede od najnovšieho po najstarší článok.
VYŠETRENIE DUŠEVNÉHO STAVU V TRESTNOM KONANÍ NAMIESTO DOTERAZ OBLIGATÓRNE DVOMA ZNALCAMI- PSYCHIATRAMI IBA JEDNÝM
Od 1.1.2016 sú platné a účinné viaceré zmeny právnej úpravy v znaleckej činnosti i ďalšie inovácie v nej.
Krátko a vecne k možnosti postihu bitkárov alebo – (aj) „playoff“ pokračuje:
V nasledujúcich riadkoch sa autor v krátkosti pokúsi prezentovať svoj vlastný subjektívny názor na problematiku možnosti trestnoprávneho stíhania a potrestania hokejových hráčov pri častokrát likvidačných zákrokoch či bitkách na zápasoch ľadového hokeja, ktorých sme aj na Slovensku mnohokrát svedkami. Predkladaný stručný článok sa nesie v znamení snahy o odpovedanie na otázku, či je možné trestné stíhať hokejistu, ktorý pri fyzickom ataku - napadnutí (alebo v bitke) ublíži na zdraví inému športovcovi. Paradoxne, reč nebude o zákrokoch počas hry, teda o (autorom chcených) športových trestných činoch, ale o zákrokoch, útokoch a fyzických napadnutiach v čase prerušenia hry, teda (a čo je dôležité) - nie pri výkone športu.
Skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti: potrebný to inštitút?
ZODPOVEDNOSŤ ŠPORTOVCA ZA ÚRAZ SPÔSOBENÝ PRI VÝKONE ŠPORTOVEJ ČINNOSTI: DETERMINANTY JEJ CHÁPANIAMagOff
Autor sa v príspevku zaoberá otázkami v rámci športovo- právnej vedy často diskutovanými. Skúma právne rozmery zodpovednosti za úraz/ujmu na zdraví, ktorá je spôsobená jedným športovcom inému športovcovi. V príspevku autor skúma determinanty tejto zodpovednosti a komplexne ich hodnotí v kontexte vzniku a rozsahu právnej zodpovednosti ako takej. Tému autor skúma tak v rovine verejného práva, ako aj práva súkromného. Autor v rámci témy berie do úvahy viaceré okolnosti (napr. to, či ide o profesionálneho športovca, alebo nie, resp. či bol úraz spôsobený aj prispením vonkajších faktorov alebo nie a pod.), čo v konečnom dôsledku naznačuje, že príspevok je možné vnímať aj ako stimul pre odborné diskusie.
Informácia o ratifikácii Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho druhého dodatkového protokolu ďalšími štátmi
Prinášame informáciu o tom, že koncom roku 2011, resp. začiatkom roku 2012 Dohovor Rady Európy o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (dohovor č. 30) ratifikovali štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Rady Európy - Čilská republika a Kórejská republika (Južná Kórea).
Druhý dodatkový protokol k uvedenému európskemu dohovoru (dokument č. 182) ratifikovali Čilská republika, Ukrajinská republika a Írska republika.
Manipulovanie výsledkov športových zápasov je trestný čin: aféra „Calciopoli“ ukončená
DIŠTANČNÝ DELIKT VS. TERITORIÁLNA PÔSOBNOSŤ TRESTNÉHO ZÁKONA SRMagOff
DOHODA o spolupráci Prokuratúry Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a Prokuratúry Maďarskej republiky podpísaná 7.11.1991
TRESTNÝ PORIADOK, V. ČASŤ - Právny styk s cudzinou (stav k 1.2.2014)
Zákonná úprava právneho styku s cudzinou v Trestnom poriadku (Piata časť)
EURÓPSKY DOHOVOR o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30)
DOHOVOR (MLA 2000) o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o EÚ (Brusel; 29.5.2000)
Znenie dohovoru z 29.5.2000 publ. pod č. 572/2006 Z.z. (účinný od 01.10.2006) redakčne spracované UčPS.
