Európska komisia publikovala všeobecnú výzvu pre účasť v Programe celoživotného vzdelávania (LLP) v roku 2012. Vyčlenený rozpočet je približne 1,14 miliardy eur.

Zastrešujúcou prioritou Programu celoživotného vzdelávania je posilniť príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k prioritám a hlavným cieľom stratégie Európa 2020, t. j. vytvárať hodnoty prostredníctvom rastu založeného na znalostiach, posilniť postavenie ľudí v začleňujúcich spoločnostiach a zabezpečiť prístup občanov k celoživotnému vzdelávaniu a nadobúdaniu nových zručností počas celého ich života.

Spomedzi siedmych prioritných oblastí stratégie sú pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy najrelevantnejšie štyri z nich: Mládež v pohybe, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Únia inovácií a Digitálna agenda pre Európu.

Veľká väčšina zákonodarcov a operátorov vyjadrila súhlas s vytvorením celoeurópskej legislatívy ohľadom trhu s internetovými hazardnými hrami.

Spoločné pravidlá by však nemali členským štátom Európskej únie zabrániť v tom, aby mohli regulovať online gambling tak striktne ako uvážia za vhodné.

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

Pri posúdení otázky nutnosti transpozície predmetnej smernice do právneho poriadku SR je možné zvoliť dva základné prístupy.

Prvý prístup sa snaží extenzívnym výkladom platnej právnej úpravy pragmaticky nájsť spôsob a argumenty k tvrdeniu/záveru, že slovenský právny priadok v podstate vyhovuje požiadavkám, ktoré stanovuje smernica. 

Pri druhom prístupe založenom na dôslednom výklade obsahu smernice v súlade s jej cieľmi, ktoré sú vyjadrené najmä v Preambule smernice, je však zrejmé, že v prípade, ak by našou ambíciou bolo dôkladne sledovať a naplniť cieľ smernice, malo by to znamenať, že slovenskú právnu úpravu je potrebné významne zmeniť a posunúť k efektivite.

Európska komisia včera (19.7.) schválila financovanie 183 nových projektov v rámci programu LIFE .

Predstavujú celkovú investíciu vo výške 530 miliónov EUR, z čoho 244 miliónov EUR poskytne EÚ.

Na Slovensku získali podporu 4 projekty, ktorých výška je takmer 8 miliónov eur.

Alan Hardacre tvrdí, že dnes, oveľa viac než kedykoľvek predtým, je pre súkromné i verejné organizácie nevyhnutné vedieť ako spolupracovať s európskymi inštitúciami.

Hoci tvorba politiky na úrovni EÚ môže byť komplexná a zložitá, nemusia mať podľa neho na tieto vedomosti monopol iba profesionálni lobisti a konzultačné firmy.

Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné začleniť do tejto právnej úpravy, by mohlo neúmerne sťažiť jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu bolo navrhnuté prijatie nového zákona pre elektronické komunikačné siete a služby.

Návrh zohľadňuje aj poznatky Telekomunikačného úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zákona v praxi. Okrem upresnenia výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, správnych deliktov, by mal predkladaný návrh riešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.

Európska komisia uvažuje o zostavení rebríčka kvality všetkých európskych univerzít.

Inšpiruje sa aj správou, v ktorej sa identifikovali nedostatky existujúcich svetových rebríčkov.

Tie sa totiž týkajú len asi troch percent všetkých vysokých škôl.

Charta základných práv  Európskej únie  je v histórii ochrany práv a slobôd vôbec prvým dokumentom, ktorý deklaruje celý komplex práv a slobôd občanov Európskej únie a zároveň stavia do centra pozornosti jednotlivca a ochranu jeho práv.  

Jej základným cieľom je snaha členských štátov zdieľať spoločnú mierovú budúcnosť založenú na spoločných princípoch a hodnotách a zároveň deklarácia princípov demokracie a zákonnosti. 

Materiál približuje zložitý proces prijatia Charty základných práv a slobôd a poukazuje na jej nesmierny význam v procese ochrany práv a slobôd občanov Európskej únie.

EÚ dokončuje návrh pravidiel, vďaka ktorým by mohli členské štáty trestať hackerov.

Dnes o nich v Luxemburgu rokovali ministri spravodlivosti a vnútra.

Odborníci na bezpečnosť sú však skeptickí.

Snaha o usvedčenie páchateľov, ktorých nemožno vystopovať, je podľa nich plytvaním času.

Tematické spisy na internetovej stránke EUR-Lexu obsahujú právne predpisy Spoločenstva rozdelené podľa oblastí, na ktoré sa vzťahujú. Aktualizované k 31.05.2011.