V dňoch 14.-16. marca 2012 sa v Belehrade (Srbská republika) uskutočnila 12. konferencia ministrov zodpovedných za šport členských štátov Rady Európy.

V rámci programu konferencie boli hlavnými témami:

• korupčné ovplyvňovanie výsledkov športových stretnutí s cieľom podvodného zisku zo stávkovania (tzv. match fixing)  
• riešenie problematiky násilia a neviazanosti divákov
• spolupráca a koordinácia postupov orgánov Európskej únie a Rady Európy v oblasti športu.

Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

Zavedením "podvodného/ bazénového videorozhodcu" by sa do športovej oblasti vodného póla zaviedol inštitút, ktorý by úroveň a kvalitu tohto športu posunul na neporovnateľne vyššiu úroveň, no v prvom rade by ho očistil od brutálnych a úmyselných faulov, ktoré sa v súčasnosti pri jeho realizoavní dejú na dennom poriadku - paradoxne, pod hladinou vody.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

Posúdenie uznateľnosti cestovných výdavkov hokejového hráča z miesta trvalého bydliska na klubový štadión ako oprávnených daňových výdavkov, v súvislosti s otázkou, či ide o pracovnú cestu v rámci pracovného pomeru, alebo iba o cestu do zamestnania, resp. o cestu na stále pracovisko samostatne zárobkovo činnej osoby. 

Príspevok o systematike organizácie športových odvetví má za cieľ poskytnúť stručný prehľad toho, ako sú tieto odvetvia inštitucionálne, kvalitatívne, funkcionálne a administratívne zložené, na základe akej vzťahovej štruktúry fungujú a aké sú konzekvencie tejto skladby subjektov súkromného práva. Zameriame sa jednak na národnú úroveň ako nevyhnutné minimum akejkoľvek organizačnej štruktúry športového odvetvia, a nadviažeme aj na prípadné vzťahy presahujúce hranice štátu, či dokonca presahujúce hranice rôznych svetových kontinentov. Netreba zabúdať na skutočnosť, že celá táto množina vzťahov nadradenosti a podriadenosti sa deje na súkromnoprávnom základe.

Problémy s vandalizmom a neprístojným správaním fanúšikov na futbalových štadiónoch mali riešiť aj tzv. mobilné súdy (ďalej aj „mobilné súdy”). Právnu úpravu mobilných súdov ustanovila novela Trestného poriadku č. 93/2010 Z.z. v ustanovení § 248 odsek 1.

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.