Prinášame Vám text zásadnej pripomienky, ktorú uplatnila UčPS k nelegislatívnemu materiálu, ktorý má byť predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky s názvom "Návrhu na uvoľnenie finančných prostriedkov zo zdrojov kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rozvoj regionálnej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike". Materiál je vedený na SLOV-Lexe pod č. LP/2019/616.

Okrem UčPS uplatnili zásadné pripomienky aj Ministerstvo financií SR a Generálna prokuratúra SR.
Znenie všetkých pripomienok uplatnených k materiálu si môžete prečítať TU

Podľa záverov právno-ekonomickej analýzy UčPS sa javí, že ministerstvo školstva pri rozvrhu prostriedkov na šport v roku 2017 vážne pochybilo, keď nerozdelilo podľa vzorca zákonom garantované minimum prostriedkov určené pre národné športové zväzy a ich kluby, ktoré tak zrejme prišli o významnú časť garantovaných prostriedkov v celkovej výške 3,93 milióna eur.

Bude sa situácia z roku 2017 opakovať aj v roku 2018 ?

Alebo sa bude na Slovensku dôsledne dodržiavať zákon o športe ?

Ak ministerstvo školstva bude tvrdiť, že zákon o športe bol dodržaný, nech transparentne vysvetlí športovej obci svoj výklad zákona a spôsob rozvrhnutia prostriedkov určených na šport na rok 2017 i 2018.

Z návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 sa javí, že nesprávnosť z roku 2017 sa dostala aj do návrhu rozvrhu prostriedkov na šport na rok 2018 a zväzy by tak mohli prísť o ďalšie významné zákonom garantované prostriedky.

Prinášame Vám návrhy, podnety a závery, zhrnuté v rámci VI. ročníka konferencie ŠPORT a PRÁVO 2017, ktorá sa konala v konferenčných priestoroch hotela Aquacity v Poprade v dňoch 12. - 13. októbra 2017.

Tento krátky príspevok má za cieľ v krátkosti reagovať na niektoré praktické – aplikačné súvislosti, ktoré autor príspevku v poslednom období zaregistroval vo viacerých športoch a ktoré pramenia z častých otázok kladených pracovnej skupine s obsahom: „čo sa stane ak nebudeme mať zmluvy s profesionálnymi hráčmi v súlade so zákonom o športe, ale pôjdeme v starom režime“. Odpoveď na túto otázku sa paradoxne nedotýka len športových klubov a športovcov, ale aj národných športových zväzov či iných obchodných spoločností, ktoré priamo zodpovedajú za organizáciu súťaží a kvalitu a právnu súladnosť vzťahov, ktoré spadajú pod ich právomoc a pôsobnosť.

Od 1.1.2016 vstúpil do platnosti a účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iného, zákon prináša podstatnú zmenu v normatívnej úprave športových klubov, ktoré - či chceme, alebo nie - patria medzi najpočetnejšie a najvýznamnejšie subjekty v športe, ktoré vytvárajú konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti či už profesionálnym, amatérskym - no mnohokrát aj voľnočasovým športovcom. Zákon o športe podstatne mení ich postavenie, stanovuje im nové práva, ale aj povinnosti. Autor predkladaného príspevku si preto stanovil za cieľ vytvoriť akýsi zjednodušený prehľad nového postavenia, nových práv a povinností športového klubu, ako aj ďalších súvisiacich normatívnych spojitostí v zákone, čím sa snažil uľahčiť funkcionárom a pracovníkom týchto klubov orientáciu v novom zákonnom predpise.

Po tom, čo zákon o športe č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “ZoŠ”) vstúpil do platnosti a účinnosti od 1.1.2016, vznikne bezpochyby potreba vytvorenia zmlúv, ktoré budú kopírovať zmluvné systémy, ktoré sme zákonom o športe do jednotlivých úrovní výkonu športu na Slovensku zaviedli do života. Bremeno praktickej prípravy týchto zmlúv prirodzene padne na samotné subjekty týchto zmluvných vzťahov - ergo športové organizácie a športovcov. Ako všetci iste vieme, športovcov, ktorí formulujú zmluvné dojednania so športovými organizáciami je zrejme (česť výnimkám) málo, preto podľa môjho názoru vyvstáva potreba podať pomocnú ruku športovým klubom. Nie je to patetický a sugestívny výmysel, výsledok tejto úvahy a celkovej myšlienky môže na konci dňa zjednotiť zmluvné vzťahy v slovenskom športe do jednotnej línie. Dá sa skúsiť naplniť myšlienku “JEDEN ZMLUVNÝ KONCEPT - VŠETKY ZMLUVNÉ TYPY ZÁKONA O ŠPORTE - JEDNOTNÉ SLOVENSKO”? Ak áno, tak ako?

Neexistuje vhodnejšie intro k predkladanému príspevku venujúcemu sa občianskoprávnej zodpovednosti športovca za škodu na zdraví spôsobenú pri športe ako konštatácia, že jeho autor utrpel počas svojej aktívnej (futbalovej) kariéry vážny zdravotný úraz – dvojitú zlomeninu pravej nohy s roztrhnutým krížnym väzom. Súpera – futbalistu, ktorý mu v súboji o loptu počas hry túto nohu zlomil nežaloval ani v trestnej (ublíženie na zdraví), a ani v občianskoprávnej rovine (náhrada škody). Nepokladal to za primerané /na mieste / športu vlastné, nakoľko svojou účasťou na zápase vyjadril svoj konkludentný súhlas s tým, že k takejto situácii môže dôjsť. Vyvracia však tento postoj možnosť vyvodenia právnej zodpovednosti športovca za škodu (úraz), ktorú spôsobí inému športovcovi počas zápasu? Ak áno, má teoreticko právne "podhubie" tejto - dnes platnej - teórie slabé miesta? Ako by mali rozhodovať v týchto prípadoch dnes / pro futuro súdy, zohľadňujúc pri tom aj špecifickosť športu, ktorú spomínajú aj samotné zakldajúce dokumenty Európskej únie? Ak áno, poskytuje obsah "nového zákonu o športe" priestor na posilnenie a skvalitnenie právnej úpravy (možnej občianskoprávnej) zodpovednosti športovca za škodu? 

Autori príspevku si vytýčili za cieľ detailnejšie - nielen z právneho, ale aj z psychologického hľadiska v sérii príspevkov charakterizovať každý z prezentovaných okruhov vzťahov. Ako prvý je však predkladaný príspevok venujúci sa predovšetkým statusu subjektov v športe, a to konkrétne statusu športovcov. Prezentuje jednak jej aktuálne vlastnosti vrátane účinnej právnej úpravy, optiku vnímania aktuálneho stavu z pohľadu všetkých dotknutých subjektov. Príspevok sa z hľadiska porovnávacej vedeckej metódy zameriava predovšetkým na obsahové a právne posuny úpravy tejto oblasti pripravovaným znením návrhu “nového zákona o športe” (ďalej len “NZoŠ”), pričom charakterizuje aj možné pohľady dotknutých subjektov na tieto kvalitatívne zmeny.

Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.