Magister Officiorum - ÚČASTNÍK SPRÁVNEHO KONANIA – MINULOSŤ, SÚČASNOSŤ A VÍZIE - článok prvého vydania odborného časopisu Učenej právnickej spoločnosti

Problémy s vandalizmom a neprístojným správaním fanúšikov na futbalových štadiónoch mali riešiť aj tzv. mobilné súdy (ďalej aj „mobilné súdy”). Právnu úpravu mobilných súdov ustanovila novela Trestného poriadku č. 93/2010 Z.z. v ustanovení § 248 odsek 1.

Vlastné počiatky európskeho záujmu o šport sú spojené s právne nezáväznými dokumentmi: Adoninovou správou komisie pre Európu občanov z roku 1985, ktorá prvá upozornila na význam športu v EÚ, a ďalšími dvoma správami – Larivovou (1994) a Packovej (1997). Z nich prvá trvala prísne na dodržiavaní práva aj v oblasti športu. Druhá správa už bola formulovaná inak, a dokonca volala po uznaní špecifického charakteru športu a autonómie športového hnutia.

V zmluve z Amsterdamu (1997) sa pritom šport už dostal do príloh, resp. nezáväzných záverečných protokolov: Deklarácia č. 29 výslovne uznala sociálnu hodnotu športu. V roku 1997 (13. júna) zároveň Európsky parlament prijal rezolúciu o úlohe EÚ v oblasti športu.

Pri posúdení otázky nutnosti transpozície predmetnej smernice do právneho poriadku SR je možné zvoliť dva základné prístupy.

Prvý prístup sa snaží extenzívnym výkladom platnej právnej úpravy pragmaticky nájsť spôsob a argumenty k tvrdeniu/záveru, že slovenský právny priadok v podstate vyhovuje požiadavkám, ktoré stanovuje smernica. 

Pri druhom prístupe založenom na dôslednom výklade obsahu smernice v súlade s jej cieľmi, ktoré sú vyjadrené najmä v Preambule smernice, je však zrejmé, že v prípade, ak by našou ambíciou bolo dôkladne sledovať a naplniť cieľ smernice, malo by to znamenať, že slovenskú právnu úpravu je potrebné významne zmeniť a posunúť k efektivite.

Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. II. ÚS 96/2010-53 zo dňa 03.02.2011 posudzoval otázku porušenia práva na osobnú slobodu, a to v súvislosti s účasťou na vyšetrovacom úkone, ako možnom faktickom obmedzení osobnej slobody, ako aj otázku porušenia práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe, práva vlastniť majetok, práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to v súvislosti so zaistením počítačového vybavenia na základe príkazu bez dostatočného odôvodnenia a absencie ustanovenia o čase, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané.

Charta základných práv  Európskej únie  je v histórii ochrany práv a slobôd vôbec prvým dokumentom, ktorý deklaruje celý komplex práv a slobôd občanov Európskej únie a zároveň stavia do centra pozornosti jednotlivca a ochranu jeho práv.  

Jej základným cieľom je snaha členských štátov zdieľať spoločnú mierovú budúcnosť založenú na spoločných princípoch a hodnotách a zároveň deklarácia princípov demokracie a zákonnosti. 

Materiál približuje zložitý proces prijatia Charty základných práv a slobôd a poukazuje na jej nesmierny význam v procese ochrany práv a slobôd občanov Európskej únie.