Autor sa v predkladanom príspevku pokúša priblížiť niektoré elementy environmentalizmu z politického, resp. politologického hľadiska. Venuje sa najmä dvom základným školám/učeniam: antropocentrizmu a biocentrizmu. Určitý priestor venuje aj osobitným subsystémom v rámci vyššie uvedených prístupov. Okrem toho autor poukazuje na vybrané politické smery, ktoré sa do rôznej miery identifikujú s témou ochrany životného prostredia – od radikálnych až po umiernenejšie prúdy. 

Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

V prípade Salduz vs. Turecko Európsky súd pre ľudské práva posudzoval  porušenie:

• článku 6, odsek 1  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  v súvislosti s namietanou nemožnosťou sťažovateľa oboznámiť sa s vyjadrením, ktoré predložil Principal Public Prosecutor (rozumej prokurátor zastupujúci štát na odvolacom súde) na odvolací súd a s namietanou nemožnosťou sťažovateľa poskytnúť vlastné stanovisko k predmetnému vyjadreniu
• článku 6, odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nedostatkom spočívajúcim v nezabezpečení právnej pomoci pre sťažovateľa počas policajného zatknutia

Spoplatnenie akýchkoľvek internetových služieb sa v podmienakch súčasnosti zvlášť pod vplyvom dogmatizovania spotrebiteľského práva stáva nemožným. Je tento trend dobrý, a aké su presahy z tohto konceptu plynúce?

Zavedením "podvodného/ bazénového videorozhodcu" by sa do športovej oblasti vodného póla zaviedol inštitút, ktorý by úroveň a kvalitu tohto športu posunul na neporovnateľne vyššiu úroveň, no v prvom rade by ho očistil od brutálnych a úmyselných faulov, ktoré sa v súčasnosti pri jeho realizoavní dejú na dennom poriadku - paradoxne, pod hladinou vody.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

Mechanizmus poukazovania podielu zo zaplatenej dane (nazývaný aj daňová asignácia) prešiel od svojho vzniku viacerými dôležitými zmenami. Pôvodne mohli iba fyzické osoby (teda „ľudia“) poukázať 1% zo svojej zaplatenej dane z príjmu v prospech prijímajúcej organizácie. Po dvoch rokoch takéhoto fungovania nastala v mechanizme prvá zásadná zmena – zvýšilo sa percento poukazovaného podielu z 1% na 2% a súčasne ako v jedinej krajine na svete sa umožnilo aj právnickým osobám, aby poukazovali svoje 2% zo zaplatenej dane v prospech prijímajúcich organizácií. Možnosť poukázať 2% z dane sa neustále vyvíjala, neskôr prišli v mechanizme 2% ďalšie zmeny, ako napríklad zvýšenie minimálnej sumy na poukázanie 2% od fyzických osôb z 20 Sk na 100 Sk, zmeny v účeloch, na ktoré sa možu používať financie z 2%, rozšírenie okruhu právnych foriem, ktoré môžu prijímať 2%, či predĺženie doby na zverejnenie špecifikácie použitia financií v Obchodnom Vestníku. 

Príspevok rozoberá právnu stránku (ne)konania prezidenta SR v súvislosti s vymenovaním Jozefa Čénteša do funkcie generálneho prokurátora SR a kladie otázku, či toto konanie prezidenta nemá prvky protiústavnosti.