Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).

Dňa 25. septembra 2012 vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva jeden rozsudok v prospech Slovenskej republiky a dva rozsudky v neprospech Slovenskej republiky.

Prinášame odbornej právnickej verejnosti ďalší ročník - 2012, judikátov schválených trestnoprávnym kolégiom Krajského súdu v Žiline pod vedením predsedu kolégia JUDr. Martina Bargela. 

Znenie judikátov bolo vydané, tak ako minulý rok, aj vo forme tlačenej publikácie.

Na portáli UčPS boli judikáty redakčne spracované s využitím možnosti zaradenia, vyhľadávania, či notifikovania jednotlivých judikátov podľa právnych odvetví, právnych inštitútov a kľúčových slov.