Novodobá hospodárska kriminalita má široký diapazón. V klasickom rozmere ide o trestné činy ohrozujúce alebo porušujúce trhovú ekonomiku, hospodársku disciplínu, trestné činy proti mene a trestné činy daňové a pod. Spoločným menovateľom páchania týchto trestných činov je, že páchatelia zneužívajú prostriedky hospodárskeho systému a ich konanie je motivované ziskom.

Pri zmienke o páchateľovi v putách si čitatelia spravidla predstavia zadržanú osobu, ktorá je predvádzaná pred sudcu, ktorý rozhoduje o jej väzbe.

Príspevok rozoberá judikatúru i doktrínu, ktorá zastáva názor, že športový klub, ktorý má právnu formu občianskeho združenia môže vykonávať akúkoľvek (inú) zárobkovú činnosť (i podnikanie), pričom s dosiahnutým príjmom nemôže nakladať ako so ziskom. Zároveň má povinnosť dodržiavať pri vykonávaní (inej) zárobkovej činnosti všetky pravidlá hospodárskej súťaže vrátane riadneho zdaňovania touto činnosťou dosiahnutých príjmov.  

Nedovolené nakladanie s omamnými a psychotropnými látkami (ďalej len ,,drogy“) a ich trestný postih je predmetom dlhodobého záujmu odbornej aj laickej verejnosti. Tento záujem vzbudzuje samotná drogová kriminalita, ako aj nárast počtu odhalených prípadov súvisiacich s drogami. 
Je dostatočná súčasná drogová politika zo strany štátu, alebo je potrebné pristúpiť k jej zmene?

V dňoch 10.-11. marca 2011 sa v Krpáčove konalo mimoriadne zasadnutie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, na ktorom sa zaoberala vyhláseniami zhromaždení prokurátorov generálnej prokuratúry, vyššej vojenskej prokuratúry a krajských prokuratúr k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, okrem iných aj zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.  

V súvislosti v návrhom zmien prokurátorských zákonov vyjadrili svoje nesúhlasné stanovisko prostredníctvom zhromaždení prokurátorov aj ďalšie prokuratúry - Krajská prokuratúra v Trnave, Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Krajská prokuratúra v Žiline a Vyššia vojenská prokuratúra v Trenčíne. 

Orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor) sú povinné konať tak, aby neporušili právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR.

Nanajvýš aktuálnou témou v súčasnosti je i problematika reformy prokuratúry, ktorá sa má podľa zámeru uskutočniť tak po organizačnej ako i štrukturálnej stránke.
V debate, ktorá sa okolo tejto problematiky rozprúdila sa vyskytujú i názory, ktoré volajú po reforme pôsobností prokuratúry v oblasti netrestnej a to, napr. nahradením prokurátorského dozoru správnym súdnictvom.
Autor sa preto v úvode príspevku zaoberá niektorými historickými súvislosťami medzi správnym súdnictvom a dozorom prokuratúry, medzinárodnými aspektmi pôsobnosti prokuratúry z hľadiska netrestného a spoločnými črtami a odlišnosťami medzi správnym súdnictvom a dozorom prokuratúry, na základe čoho načrtáva svoj názor na súčasné i budúce riešenie tohto problému.

Článok Eduarda Žitňanského v Profite o poskytovaní právnych služieb advokátmi ako aj o zákaze reklamy a zodpovednosti v advokácii.

Text  Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii publikovaný pod č. 434/2006 Z.z., redakčne spracovaný na portále UčPS.

Článok Eduarda Žitňanského v Profite o čom je súčasná advokácia.