STANOVISKO trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 7.12.2009, sp. zn. Tpj 63/2009, na zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“, ako aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu.
Zavedením "podvodného/ bazénového videorozhodcu" by sa do športovej oblasti vodného póla zaviedol inštitút, ktorý by úroveň a kvalitu tohto športu posunul na neporovnateľne vyššiu úroveň, no v prvom rade by ho očistil od brutálnych a úmyselných faulov, ktoré sa v súčasnosti pri jeho realizoavní dejú na dennom poriadku - paradoxne, pod hladinou vody.
Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.
Mechanizmus poukazovania podielu zo zaplatenej dane (nazývaný aj daňová asignácia) prešiel od svojho vzniku viacerými dôležitými zmenami. Pôvodne mohli iba fyzické osoby (teda „ľudia“) poukázať 1% zo svojej zaplatenej dane z príjmu v prospech prijímajúcej organizácie. Po dvoch rokoch takéhoto fungovania nastala v mechanizme prvá zásadná zmena – zvýšilo sa percento poukazovaného podielu z 1% na 2% a súčasne ako v jedinej krajine na svete sa umožnilo aj právnickým osobám, aby poukazovali svoje 2% zo zaplatenej dane v prospech prijímajúcich organizácií. Možnosť poukázať 2% z dane sa neustále vyvíjala, neskôr prišli v mechanizme 2% ďalšie zmeny, ako napríklad zvýšenie minimálnej sumy na poukázanie 2% od fyzických osôb z 20 Sk na 100 Sk, zmeny v účeloch, na ktoré sa možu používať financie z 2%, rozšírenie okruhu právnych foriem, ktoré môžu prijímať 2%, či predĺženie doby na zverejnenie špecifikácie použitia financií v Obchodnom Vestníku.
Príspevok rozoberá právnu stránku (ne)konania prezidenta SR v súvislosti s vymenovaním Jozefa Čénteša do funkcie generálneho prokurátora SR a kladie otázku, či toto konanie prezidenta nemá prvky protiústavnosti.
Autor sa v článku venuje analýze fungovania inštitútu tréningovej kompenzácie a mechanizmu solidarity vo futbale.
Príspevkom chceme upozorniť na prinajmenšom sporný poplatok vyberaný istou slovenskou univerzitou, ktorý pri kladnom zodpovedaní v príspevku položených otázok môže dokonca nadobúdať charakter protizákonný, ba protiústavný. Univerzita jeho zavedením, vyberaním a dokonca aktuálnym zvyšovaním môže porušovať zákon, Ústavu Slovenskej republiky ako aj rozsah svojej kompetencie, a to vytvorením povinného poplatku, ktorý zákon o vysokých školách nepozná.
Autori v príspevku analyzujú neústavnosť obmedzujúcej právnej úpravy vzťahujúcej sa na školskú spoločnosť. Predchádzajúca právna úprava mala za následok porušenie princípu hospodárskej politiky a ochrany vlastníctva a zároveň zasahovala do autonómie súkromnoprávnych subjektov.
Autor článku sa v úvode zaoberá definíciou priestupku, uvádza možné aplikačné problémy pri odhaľovaní priestupkov v cestnej premávke za pomoci stacionárneho radaru, reaguje na úvahu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) de lege ferenda zaviesť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za spáchaný priestupok a konštruktívne ponúka iné legislatívne riešenie, ktoré by mohlo byť využité na dosiahnutie legitímneho cieľa.. Autor tiež kriticky poukazuje na zmeny, ktoré priniesla nepriama novela zákona o priestupkoch v roku 2009 v súvislosti s inštitútom osoby blízkej. V závere článku sa autor venuje aj disparite vo výške pokút za dopravné a iné priestupky udeľované podľa tzv. sadzobníka pokút.
Krátkym príspevkom sa autor zamýšľa nad podstatou požiadavky stelesnenej samotnou bohyňou Justíciou, ktorá je s previazanými očami, váhou a mečom symbolom justície tak, ako ju (ne)poznáme.