Trestný poriadok sa mení v právnom priestore Slovenskej republiky až príliš často, efektivita trestného konania sa však stále ani len nepribližuje k uspokojivej úrovni (názor autora). Príspevok predostiera na diskusiu a ďalšie rozpracovanie odbornej právnickej verejnosti viaceré problémy súvisiace s efektivitou trestného konania, najmä v štádiu do podania obžaloby (t.j. predsúdne/prípravné konanie) a ich možné riešenia. O naznačených problémoch už dlhšie intenzívne uvažujú a diskutujú kolegovia z justičnej praxe, najmä prokurátori, ktorým je problematika predsúdneho konania logicky najbližšia.
Významným prvkom zakomponovaným do príspevku je aj pripravovaný koncept elektronického výkonu verejnej moci – elektronických služieb orgánov verejnej moci smerom k občanovi, ako aj k právnickým osobám, či elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom a podpora vytvorenia, rozumnej implementácie tohto progresívneho celospoločenského konceptu do každodennej justičnej praxe tak z hľadiska technických, ako aj právnych riešení.
Cieľom autora a jeho príspevku je hľadať možnosti zjednodušenia, zrýchlenia a zlacnenia predsúdneho konania, čo umožní posilnenie kapacít na úseku boja so závažnou trestnou činnosťou. Viacerými zdanlivo jednoduchými úpravami Trestného poriadku by bolo možné dosiahnuť relevantné, možno až prekvapivé výsledky.
Základom pre napísanie príspevku boli poznatky a skúsenosti autora z jeho prokurátorskej praxe, vrátane poznatkov o efektívnych riešeniach obdobných problémoch v iných štátoch a jeho vlastných vízií súvisiacich s elektronizáciou spoločnosti a služieb orgánov verejnej moci.

Návrh pripravovala takmer rok odborná skupina právnikov (Tomáš Gábriš, Jozef Čorba, Jaroslav Rybanský, Ladislav Križan a Peter Sepeši) v spolupráci so zástupcami futbalového hnutia z amatérskeho i profesionálneho futbalu, ako aj s odbornými pracovníkmi aparátu SFZ a orgánov SFZ.

Manažérom projektu "návrh Stanov SFZ" bol Jozef Malich, predseda legislatívno-právnej komisie SFZ.

Odborným garantom projektu "Novelizácia noriem SFZ" je Peter Sepeši, člen Výkonného výboru SFZ pre legislatívne a organizačné otázky. 

Uvedený článek se zabývá problematikou správního trestání na úseku smíšených správních deliktů upravených živnostenským zákonem. Autorka vymezuje jednotlivé skutkové podstaty správních deliktů, poukazuje na jejich zákonné znaky a popisuje jejich projednávání. Článek zdůrazňuje potřebu klást důraz nejen na kritéria při ukládání sankcí za tyto delikty, ale v celém procesu jejich projednávání jsou důležité základní zásady spravedlivého procesu.

Autor sa v predkladanom príspevku zaoberá právnymi princípmi a pravidlami, ich pôvodom, systematikou, obsahom, významom, ako aj ich pozíciou v platnom právnom poriadku. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že súdy pri aplikácii práva na konkrétny prípad môžu logicky využívať tieto princípy a pravidlá, ktoré sa nachádzajú či už v legálnej, alebo extralegálnej oblasti. Táto skutočnosť má za dôsledok, že súdne rozhodnutia konkrétnych sporov, ktoré majú byť rozhodované v prvom rade podľa platného práva, budú deformované aplikáciou obsahových konštrukcií právnych princípov, a to najmä pri verifikácii podstát týchto súdnych rozhodnutí, čo v niektorých prípadoch nie je stavom dobrým. Autor v príspevku predkladá taktiež návrh systematiky dnes sa vyskytujúcich, existujúcich a známych pravidiel a princípov. Upozorňuje taktiež na skutočnosť, že vplyv „judikatizácie“ európskej právnej oblasti má potenciál do značnej miery ovplyvňovať, v horšom prípade znemožňovať fungovanie niektorých inštitútov vnútroštátneho práva. Deje sa to na pozadí vydávania „dogmatických“ rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktorý často pri verifikácii a odôvodňovaní záverov svojich rozhodnutí využíva práve právne princípy a pravidlá (v niektorých prípadoch dokonca nové), ktoré síce čerpá zo zakladajúcich zmlúv (mnohokrát extenzívnym výkladom), no tieto nemusia byť jednotlivým právnym poriadkom známe, ani blízke. Následná – faktická „záväznosť“ takýchto rozhodnutí v európskom priestore môže v konkrétnych právnych poriadkoch konkrétnych členských štátov podkopávať inštitút právnej istoty, ktorý by mal byť smerodajným pri akejkoľvek aplikácii práva.

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie (zahrňujúc právo Európskych spoločenstiev) od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Poukázaním na ich vývoj a obsah sa snaží čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vyložiť zložité otázky prameňov, štruktúry, tvorby a od toho odvodenej záväznosti európskeho práva. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

Cieľ štúdie je zameraný na právnu úpravu väzby v Rakúsku so súčasným porovnaním s našou právnou úpravou. Práca je rozdelená do šiestich častí. Úvod štúdie je venovaný všeobecným informáciám o subjektoch vyšetrovania a pozbavení slobody v zmysle rakúskeho Spolkového ústavného zákona. Druhá časť je venovaná dôvodom väzby. Tretia časť poukazuje na spôsoby nahradenia väzby. V štvrtej časti sú uvedené náležitosti rozhodnutí o väzbe a v piatej časti lehoty väzby. Záver štúdie je venovaný stručnému zhrnutiu rozdielov oboch právnych úprav.

Predkladaná štúdia rieši otázku materiálnej rovnosti účastníka konania v rámci rozhodovania o sankcii za ním spáchaný správny delikt v kontexte zásady legitímnych očakávaní a rovnosti osôb pred zákonom. Autor sa pokúša konfrontovať uvedené zásady a poukazovať na prípadný preferenčný režim toho-ktorého princípu. Určitý priestor je v štúdii venovaný otázkam aktuálnej judikatúry, a to aj v režime individualizácie sankcie ako jednej zo základných limitov paušalizácie sankcií za správne delikty.

Príspevok je reakciou na postrehy a na obsah pripomienok rôznych autorov k predčasom naformulovanej skutkovej podstate tresného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti - návrhu de lege ferenda. Je taktiež reakciou na viacerými autormi debatovanú  polemiku vo vzťahu k nami skôr vymedzenej definícii športu.