V predmetnom príspevku sa venujeme už dlhšie pertraktovanej problematike či možnosti legislatívneho uchopenia tzv. „športového trestného činu“. Príspevok reaguje na reakcie, poznatky, postrehy či výhrady širokej odbornej verejnosti k obsahu nami navrhnutej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú sme na portáli www.ucps.sk prezentovali už skôr. Tento príspevok však vo vecnej diskusii pokračuje, pričom zohľadňuje viaceré postrehy, pod ich prizmou mení obsah a znenie návrhu samotnej skutkovej podstaty. V príspevku súčasne špecifikujeme obsah a rozsah už skôr vymedzenej definície športu ako takého, ako aj jednotlivé časti samotnej skutkovej podstaty, ktoré si pravdepodobne vyžadujú vysvetlenie a bližšiu špecifikáciu.
Príspevok zhŕňa praktické skúsenosti autorov v oblasti aplikácie športových, disciplinárnych a právnych predpisov na prejavy diváckeho násilia v súvislosti s futbalovými stretnutiami a poukazuje na nesúlad pri posudzovaní zodpovednosti za protiprávne konanie divákov podľa športových a právnych predpisov. Zároveň obsahuje niekoľko návrhov ako podľa autorov efektívnejšie postupovať pri eliminácii nežiaducich javov.
Článok je súčasťou dlhodobého výskumu zisťovania organizačnej štruktúry záujmovej telesnej výchovy a školského športu na Slovensku, hľadania riešení na ich skvalitnenie a zvýšenie verejného záujmu o túto oblasť. Cieľom je identifikovať systém organizácie a financovania subjektov, ktoré zabezpečujú telovýchovné a športové aktivity pre deti a mládež. Kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami chceme zistiť a následne popísať aktuálny stav systému v sledovanej oblasti a navrhnúť odporúčania pre ďalší výskum.
V tomto příspěvku je věnována pozornost vztahu sportu a práva. Autorka se snaží analyzovat sportovní vztahy z hlediska legislativy české i zahraniční. Poukazuje na to, jak judikatura Soudního dvora Evropské unie a dalších zemí ovlivnila legislativu v České republice. V závěru vyvozuje, že sport se stává stále více oblíbenou činností a, že stát se této problematice musí věnovat v daleko větší míře než dosud.
Autor sa v článku venuje rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu, resp. športového práva. V jeho rámci rozoberá a analyzuje niektoré z najdôležitejších judikátov Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.
Znenie Občianskeho súdneho poriadku publikované pod č. 99/1963 Zb. redakčne spracované na stránke portálu UčPS (s účinnosťou od 01.01.2013)
Autor odborného príspevku predkladá výklad pojmu „biometria“ a biometrických údajov z pohľadu samostatnej vedy – kriminalistiky. Venuje pozornosť kriminalistickým metódam na identifikáciu osôb, ktoré sa využívajú v kriminalistickej praktickej činnosti. V závere ponúka možnosti využitia jednotlivých metód pri identifikácii, resp. verifikácii chuligánov na futbalových zápasoch.
Článok je detailným rozborom inštitútu dopingu, pričom autorka v ňom tento inštitútok skúma v historickej rovine, ako aj v režime súčasnosti. Autorka v článku vymedzuje pôvod pojmu, ako aj jeho obsahovú náplň – definíciu. V rámci prípadových štúdií – rozhodnutí príslušných orgánov autorka poukazuje na genézu vnímania tohoto pojmu a na niektoré jeho súčasné konotácie. Osobitný priestor v príspevku venuje právam a povinnostiam dotknutých subjektov, ako aj právnym následkom porušenia ich povinností. Skúma režimy právnej zodpovednosti, podrobne analyzuje inštitút tzv. objektívnej zodpovednosti. Analyzuje aj inštitút hlásenia „miesta pobytu“ (v rámci športového práva), jeho realizáciu v podmienkach Českej republiky a v závere príspevku skúma niektoré dopingové prípady.
V predkladanom príspevku sa autor venuje inštitútu novácie v športovom práve. Jej výskyt v zmluvných vzťahoch medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom spôsobuje už na prvý pohľad nemalé právne problémy. Pravidelné nevyplácanie mesačnej odmeny za výkon športovej činnosti športovým klubom športovcovi sa na základe jej existencie môže stávať bežným pravidlom, voči ktorému sa hráči nemôžu brániť. Dá sa opísaná situácia riešiť a dokázal by ju odstrániť národný športový zväz? Tri návrhy, ktoré autor predkladá by mohli byť impulzom k začatiu dišputy o možnostiach a potrebách riešenia opisovaného faktického stavu.