Správne konanie predstavuje postup orgánov verejnej správy, ktorým dochádza k rozhodovaniu o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Základné myšlienky, na ktorých sa formovalo správne konanie označujeme za princípy správneho konania, ktoré sú ťažiskovými myšlienkami, ktorými sa správne konanie riadi. Tieto umožňujú jednoduchšie chápanie zložitého procesu správneho konania. Princípy a zásady správneho konania vzhľadom na ich dôležitosť je potrebné podrobnejšie skúmať, z tohto dôvodu sa v predkladanom príspevku zameriame konkrétnejšie na zásadu materiálnej pravdy.

Analyzované rozhodnutie je krokom k zvýšeniu autonómnosti športu. V prípade, že ide o riešenie sporov v oblasti športu obligatórnou arbitrážou, potom po prvé, športový tribunál musí byť kreovaný a rozhodovať na základe požiadaviek článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a po druhé, jeho rozhodnutia sú nepreskúmateľné všeobecnými súdmi. Tieto skutočnosti sa potom premietajú do aktuálnej právnej úpravy v Slovenskej republike.

Ambíciou autorov článku je na podklade uvedených príkladov a analýzy verejne dostupných údajov určitým spôsobom až vyprovokovať diskusiu na systémové zjednotenie a najmä systémovo jednotnú aplikáciu pravidiel a pohľadu na verejný záujem v športe a na nástroj samotného primárneho cieľa podpory štátu (financovanie športu mládeže cez príspevok uznanému športu), ktorým je čo najväčšia množina pravidelne športujúcej mládeže. To všetko súčasne bez zámeru nejako osobitne a zvlášť poukázať iba na národné športové zväzy, ktorých analýza dát sa objavuje v tomto článku a že by sa zistenia, na ktoré je poukázané v článku, nemohli týkať prípadne aj iných národných športových zväzov.

Príspevok sa venuje právnej a internej úprave procesného postupu pri podávaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností smerujúcich proti postupu policajta, ktorý vykonal služobný zákrok.

Príspevok sa venuje vymedzeniu pojmov zásada a princíp, bližšie analyzuje precedenčnú zásadu/materiálnej rovnosti/, legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako kategória právnej istoty s poukázaním na „problematickú“ zákonnú formuláciu slova „dbať“ – ako obligatórnu povinnosť správnych orgánov rešpektovať túto zásadu v rozhodovacej činnosti správnych orgánov.

Princíp viazanosti právom sa odôvodnene považuje za fundamentálny princíp fungovania dobrej verejnej správy v podmienkach modernej Európy. Elementárny charakter tohto princípu v systéme európskeho správneho práva podčiarkuje aj jeho existenciu v majoritnom počte ústavných dokumentov členských štátov Európskej únie. Týmto princípom sú stanovené limity zákonnosti pre vykonávateľov verejnej správy, ktorí sú oprávnení konať len v prípadoch, ak tak ustanoví zákon. Článok pojednáva o vykonávateľovi verejnej moci s poukázaním na skutočnosť, že tento pojem sa používa častejšie v správnom práve hmotnom.

Článok sa zaoberá úvahou o obsahu a následkoch zneužitia výkonu práva na prístup k informáciám. Článok popisuje právnu koncepciu princípu zákazu zneužitia práva v žiadostiach oprávnených osôb v konfrontácií s aplikačnou súdnou praxou. Autor rozoberá praktické problémy a ich riešenie využitím uplatnenia princípu dobrej verejnej správy a aplikácie subsidiarity osobitných právnych predpisov. Autor ponúka vzorové príklady riešenia žiadostí oprávnených osôb, ktoré sú vyjadrením zneužitia práva na prístup k informáciám.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj ďalších služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je vyhradené poskytovateľovi a zdravotníckym pracovníkom. V posledných rokoch značne vzrástol počet občianskoprávnych žalôb, kedy sa žalobcovia domáhajú náhrady škody na zdraví, titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady nemajetkovej ujmy, ak poskytnutá zdravotná starostlivosť nebola v súlade s lege artis a došlo ku škode na zdraví a / alebo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. V nasledujúcom článku sa zameriame na vybrané osobitosti dokazovania v medicínskych sporoch, a to analýzou vybraných súdnych rozhodnutí a poukážeme tak na aktuálnu rozdielnu rozhodovaciu prax.

Tvorba legislatívy pri nie skutočnej, ale iba simulovanej participácii počas legislatívneho procesu, prináša neskôr potrebu častých úprav, čím nastáva nechcená inflácia každoročne prijímaných zmien. Autor na vlastných úspechoch, ale i zlyhaniach pri 5 ročnej praxi v riadiacej funkciách na MŠVVaŠ SR, MS SR či rokov praxe ako dobrovoľník v občianskej spoločnosti, chce poukázať na výhody participačného procesu za pomoci bezplatných online nástrojov pri tvorbe legislatívy či iných verejných politík.

Nasledujúci príspevok sa zaoberá problematikou, za akých podmienok je možné vyhodnotiť ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona prípady, keď príslušník tretej krajiny predloží na kontrolu pravý cestovný doklad s vyznačenou falošnou vstupnou alebo výstupnou pečiatkou. Napísanie tohto príspevku si vyžiadala aplikačná prax, ktorá dotknutú problematiku posudzuje rozlične.

Príspevok sa zaoberá diskutovanou otázkou o právnej povahe tzv. mobilných domov, ktoré získavajú čoraz väčšiu popularitu aj na území Slovenskej republike. Keďže právo na ňu nedáva jasnú odpoveď, verejnosť sa spolieha na tvrdenia predajcov, ktoré sú často zavádzajúce. Rozdielny prístup badať aj zo strany niektorých orgánov verejnej správy, ktoré sa nevedia zhodnúť najmä v otázke, či je mobilný dom stavbou alebo výrobkom, a teda či sú pri jeho inštalácii potrebné povolenia v zmysle stavebného zákona. Odpoveď sťažuje, okrem iného, aj skutočnosť, že objektov tohto (alebo príbuzného) typu je viacero (karavan, obytný automobil, obytný príves, mobilný dom, montovaný dom a pod.), no bežne sa im priznáva všeobecné označenie „mobilné domy“ , hoci práve ich špecifiká majú pre posúdenie ich právnej povahy a súvisiaceho právneho režimu zásadný význam. Problematika mobilných domov tak vyvoláva právne i praktické nejasnosti, ktoré by mohla odstrániť pripravovaná zmena stavebných predpisov, ku ktorým sa prihlásila Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2020 – 2024.