Prinášame Vám INTRO k publikovaniu REAKCIE pracovnej skupiny, ktorá pripravovala návrh zákona o športe, na článok Mariána Šima s názvom „Veľký zákon a malé pomery”, v ktorom autor hodnotí proces prípravy návrhu zákona o športe a dotýka sa okrem iného aj integrity nielen odborníkov, ktorí boli tvorcami návrhu zákona o športe, ale aj športovcov a športových funkcionárov, ktorí sa za prijatie zákona o športe postavili v diskusiách odborných i v diskusiách s politikmi.
Konečnú podobu zákona o športe po vykonaní mnohých viac či menej podstatných zmien v rámci legislatívneho procesu schválila Národná rada slovenskej republiky, nie pracovná skupina, ktorá vypracovala jeho návrh.
Zákon o športe je taký, ... nedokonalý, ako je aj slovenský národ, ktorého predstavitelia ho vypracovali, pripomienkovali, upravovali a schválili. Je verným odrazom úrovne poznania a skúsenosti ľudí, ktorí mali možnosť vstúpiť do jeho znenia či už z pozície pripomeinkujúceho subjektu, vládnej či parlamentnej legislatívy, poslancov i lobistov z rôznych sfér spoločenského či politického života.
Milí šachisti,
pre tých, ktorí sa ešte neprihlásili, si dovoľujeme pripomenúť, že tak môžu stále urobiť. Prihlášku s programom nájdete v prílohe.
PROGRAM
I. ročníka konferencie “ŠPORT a MÉDIÁ 2019
Vďaka obrovskému rozvoju spoločnosti sa informačné a komunikačné technológie stali každodennou súčasťou našich životov. Na jednej strane uľahčujú a zjednodušujú každodenné pracovné, rodinné či úradné povinnosti, na strane druhej sú neoddeliteľnou súčasťou voľného času a voľnočasových aktivít. Všade dostupné komunikačné technológie a možnosti virtuálnej komunikácie však okrem radu pozitív so sebou prinášajú aj nové, dosiaľ celkom neprebádané riziká a rad nebezpečenstiev, ktoré sú špecifické pre anonymné a virtuálne prostredie. Nejde len o nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú deti či mládež, ale o javy, s ktorými sa stretávame a s ktorými je konfrontovaný každý užívateľ komunikačných zariadení či aplikácií.
Predkladaná štúdia tvorí ďalšiu štúdiu (6/7) autora k otázkam anglického správneho súdnictva (aj v kontexte správneho súdnictva Slovenskej republiky). Z hľadiska poradia táto štúdia síce nadväzuje na štúdiu „Okolnosti/dôvody relevantné pre uskutočnenie judicial review v Anglicku – ďalšie pohľady na vec“, ale z obsahového hľadiska sa viaže na všetky skôr publikované štúdie autora. Štúdia sa zameriava na vnútornú integritu výkonu verejnej správy a na legitímne očakávania v kontexte rozhodovania správnych orgánov. Autor sa síce uvedeným témam nevenuje komplexne a v plnom rozsahu, poskytuje však relatívne detailnú analýzu uvedených inštitútov. Uvedená analýza sa opäť opiera o prácu s rozhodovacou činnosťou anglických súdov a pri hľadaní paralel v režime slovenských právnych reálií.
Článok sa zaoberá praktickou aplikáciou najnovších záverov súdnej praxe pri zákonnom obmedzení práva na sprístupňovanie informácií z trestného konania. Článok popisuje právnu koncepciu obmedzenia práva na informácie v konfrontácií so žiadosťami oprávnených osôb. Autor rozoberá praktické problémy a ich riešenie využitím implicitného zákazu sprístupňovania informácií z trestného konania. Autor ponúka vzorové príklady riešenia žiadostí oprávnených osôb využitím procesných inštitútov umožňujúcich zákonné obmedzenie prístupu k informáciám z trestného konania zo strany správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako povinnej osoby.
Táto štúdia je pokračovaním série štúdií (4/7) zameraných na administratívnu justíciu (osobitne na nástroj judicial review) v Anglicku. Predkladaná štúdia nadväzuje na štúdiu rovnakého autora – s názvom – „Primárne dôvody opodstatňujúce súdny prieskum správnych rozhodnutí v režime judicial review v Anglicku“. V uvedenom kontexte potom odkazujeme čitateľa na skôr publikované štúdie z tejto série publikačných výstupov autora, a to s cieľom získania komplexného obrazu skúmanej problematiky. Osobitný priestor sa venuje dvom parciálnym inštitútom, a to tzv. povoleniu/súhlasu na prijatie správnej žaloby na ďalšie konanie (ako prvej etapy z dvojštádiového súdneho konania) a obligatórne predžalobné rokovania žalobcu a žalovaného. Uvedené je porovnateľné s inštitútom uspokojenia žalobcu (podľa § 101 SSP), ktorý úkon sa však už uskutočňuje po podaní správnej žaloby.
Táto štúdia je voľným pokračovaním (3/7) publikovaných štúdií na túto tému (od identického autora), a to najmä štúdie „Judicial Review v Anglicku – základné inštitúty v parciálnej komparácii s právnou úpravou Slovenskej republiky“. V uvedenom kontexte potom odkazujeme čitateľa na tieto skôr publikované štúdie, a to s cieľom získania komplexného obrazu skúmanej problematiky. Kým v skôr publikovaných štúdiách sa autor venoval všeobecným otázkam správneho súdnictva v Anglicku a procesným podmienkam uplatnenia nástrojov judicial review, predkladaná štúdia skúma najmä materiálne dôvody pre úspešné uplatnenie inštitútu judicial review, ktoré by mohli byť vnímané aj ako potenciálne žalobné body/žalobné dôvody pre účely uplatnenia správnej žaloby (v podmienkach Slovenskej republiky). Tieto zahŕňajú najmä konanie orgánu verejnej moci ultra vires, ďalej nezákonnosť (rozpor s právom), tzv. iracionalitu rozhodnutiu a neproporcionalitu rozhodnutia, resp. čiastočne vzťahy (a prelínanie) sa týchto inštitútov.