Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/ 679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa značne zvýšila ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov. Prijatím zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa slovenský právny poriadok s týmto nariadením harmonizoval. Jedna z najzásadnejších zmien novej právnej úpravy spočíva v obmedzení miery voľnosti pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, ktoré je „po novom“ prípustné len na základe súhlasu dotknutej osoby alebo musí byť založené na právnom základe stanovenom zákonom. Príspevok sa bude zaoberať určením právneho základu pri spracovaní osobných údajov z verejných podujatí organizovaných prevádzkovateľom, ktorým je obec.

Predkladaná štúdia sa zaoberá parciálnymi otázkami viažucimi sa k ochrane osobných údajov zdravotnej povahy. Autor v úvode štúdie poskytuje krátky exkurz do právnej úpravy Slovenskej republiky (poukazujúc na vybrané otázky, ktoré budú následne predmetom analýzy v ďalších častiach štúdie). Štúdia vo svojej podstate poukazuje na právnu úpravu mimo Európskej únie, a to napriek tomu, že autor si uvedomuje relatívne komplexnú unifikáciu právnej úpravy ochrany osobných údajov v EÚ. Osobitný priestor je v článku venovaný tomu, akým spôsobom môže byť udelený (vyjadrený) súhlas na nakladanie s osobnými údajmi zdravotnej povahy jednotlivca v kanadskej úprave (Nové Škótsko), ako aj na to, aké osoby môžu takýto súhlas dať, resp. nedať v mene (namiesto) osoby, ktorej sa údaje týkajú. Autor sa tiež venuje rozhodnutiu Odvolacieho súdu provincie Nové Škótsko, v ktorom sa súd musel vysporiadať s právnymi otázkami viažucimi sa k poskytnutiu zdravotných údajov pacienta ministerstvom zdravotníctva ombudsmanovi (za stavu, kedy ombudsman nepatril do katalógu explicitne uvedených osôb v zákone, ktoré by mali nárok na sprístupnenie takýchto informácií bez súhlasu dotknutej osoby).

29. mája 2019 urobila vláda nenápadnú zmenu v Legislatívnych pravidlách vlády SR, ktorá sa dnes javí ako účelová, lebo umožnila špekulatívny postup pri prijímaní zákonov navrhovaných poslancami Národnej rady SR, ktorým bolo možné "vyradiť" z legislatívneho procesu expertov ministerstiev i ostatné povinne pripomienkujúce subjekty vrátane GP SR či NKÚ, ako aj Legislatívnu radu vlády SR.

Samozrejme, že tento postup bol využitý najmä či výhradne pri návrhoch zákona od koaličných poslancov.

Viac sa môžete dozvedieť z rozhovoru Róberta Kotiana s členmi UčPS Ladislavom Križanom a Petrom Sepešim. 

Autorka článku poukazuje na inštitút ústneho pojednávania a jeho osobitosti v komparácii všeobecného správneho konania a správneho deliktuálneho konania. V nadväznosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky autorka analyzuje názory súdu na inštitút ústneho pojednávania v režime všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej zo správneho poriadku. Článok pojednáva o ochrane osobných údajov správnym orgánom na ústnom pojednávaní s poukázaním na novú právnu úpravu.

Toto je apolitická občianska iniciatíva iba reagujúca na uznesenie Vlády SR z 29. januára 2020. Namiesto výstavby nových alebo rekonštrukcie existujúcich telocviční pri školách nevyhnutných pre povinnú telesnú a športovú výchovu plánuje štát kúpiť od NFŠ, a.s. Ivana Kmotríka Národný futbalový štadión.

Štadión síce nesie prívlastok Národný futbalový, ale v skutočnosti najväčší prospech aj po zaplatení 118 miliónov eur vrátane DPH štátom má a bude mať stále profesionálny futbalový klub ŠK Slovan Bratislava futbal, a.s. Ivana Kmotríka. 

Na rozdiel od predchádzajúcich volebných programov treba priznať, že tentoraz si viaceré strany dali oveľa viac záležať na tejto kapitole volebnej ponuky. Prekvapením sú rozsiahle pasáže venované športu vo volebných programoch strany Sme rodina a Obyčajných ľudí a nezávislých osobností – prekvapením najmä preto, že ich predstavitelia sa v uplynulom volebnom období nezvykli kompetentne vyjadrovať k tejto problematike. Naopak strany, ktoré mali pod palcom slovenský šport v uplynulom desaťročí, majú buď vyslovene kratučký volebný program (SNS), alebo sa ho nemožno dopátrať (Smer-SD). Zhrnutia programov relevantných politických strán v oblasti športu uvádzame v poradí podľa volebných čísel strán.

Autorka sa v príspevku venuje aktuálnym otázkam ochrany osobných údajov z pohľadu účinnej právnej úpravy k vybraným inštitútom správneho konania – doručovaniu písomností v správnom konaní a nazeraniu do administratívneho spisu. Analyzuje účastníkov správneho konania v kontexte doručovania rozhodnutí a nazerania do administratívneho spisu s viacerými účastníkmi správneho konania.

„Na prvý pohľad vyzerá programové vyhlásenie v oblasti športu skutočne dobre, spokojnosť s ním vyjadrujú aj viacerí predstavitelia športovej obce. Napokon, obsahuje výraznú väčšinu pracovného dokumentu, ktorý počas tvorby PVV prezentovali členovia pracovnej skupiny, ktorá pripravila zákon o športe, posilnenej o ich predchodcov z projektu Viktória,“ písal som v denníku Šport 15. apríla 2016, a vysoké očakávania naznačoval aj titulok článku Taký športový program tu ešte nebol. Nebol som s týmito očakávaniami sám, podobne sa vyjadrovali pred štyrmi rokmi viacerí vrcholní predstavitelia športovej obce. 

Prokuratúra Slovenskej republiky je nezávislý, samostatný štátny orgán, ktorého postavenie a pôsobnosť vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Prokuratúra Slovenskej republiky nie je podriadená žiadnemu inému štátnemu orgánu ani politickej autorite.

Na Slovensku nemajú stovky škôl telocvičňu. Desaťtisíce detí preto nemajú počas povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy kde cvičiť. Cvičia na chodbách, vonku, kde sa dá. Pre uznesenie vlády spred týždňa mala ministerka Lubyová najneskôr do 7. februára 2020 podpísať sporný dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve na kúpu štadióna štátom od NFŠ, a. s. Ivana Kmotríka.

Ak v tejto komplexnej transakcii za zhruba 100 miliónov eur bez DPH, v tejto najväčšej verejnej investícii do športu od roku 1993, tento kľúčový krok urobí, nebude to preto, ako tvrdí ona a premiér Pellegrini, že musí, lebo existuje takýto záväzok štátu, ktorý ona musí splniť. Bude to preto, lebo najmä ministerka Lubyová i vláda to chcú vedome urobiť. Zároveň sa ministerka Lubyová podpisom dodatku č. 2 vystaví hrozbe trestného konania. Ale my máme stále nádej, že táto transakcia môže pre 5,5 milióna ľudí tejto krajiny ešte stále dobre dopadnúť.

Mohlo by sa zdať že suma za štadión je najväčší problém. Kým sa dvaja členovia UčPS nepozreli na dodatky predbežnej zmluvy.

Národný futbalový štadión a verejné financie s nadhľadom a vtipne.