JUDr. Ing. Timotej Baďo

Nasledujúci príspevok sa zaoberá problematikou, ako správne posúdiť, ak páchateľ odcudzí už skôr odcudzenú vec. Alebo povedané inak, či z pohľadu trestného práva je opísané konanie sankcionovateľným normami trestného práva. Záverom sa príspevok zoberá aj dubióznou konštrukciou skutkových podstát trestných činov sprenevery a zatajenia veci.

Nasledujúci príspevok sa zaoberá otázkou či je možné skutkovými podstatami trestných činov skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona sankcionovať konanie spočívajúce v nepriznaní daňovej licencie alebo v jej nezaplatení.

Nasledujúci príspevok sa zaoberá problematikou, za akých podmienok je možné vyhodnotiť ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona prípady, keď príslušník tretej krajiny predloží na kontrolu pravý cestovný doklad s vyznačenou falošnou vstupnou alebo výstupnou pečiatkou. Napísanie tohto príspevku si vyžiadala aplikačná prax, ktorá dotknutú problematiku posudzuje rozlične.

V nasledujúcom príspevku sa autor zaoberá otázkou, či je možné stíhať právnickú osobu aj bez zistenia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá sa dopustila pričítateľného konania. Príspevok sa ďalej zaoberá aj niektorými ďalšími otázkami, ktoré súvisia s problematikou pričítateľnosti a trestným stíhaním právnických osôb.

Nasledujúci príspevok sa zaoberá formuláciou skutkovej vety vo výrokoch procesných a meritórnych rozhodnutí. Analyzuje, čo nevyhnutne musí byť súčasťou skutkovej vety, čo jej súčasťou naopak byť nemôže, resp. čo by skutková veta obsahovať nemala. Príspevok sumarizuje chyby, ktorých sa pri tvorbe skutkovej vety pravidelne dopúšťajú policajné orgány. Kritike bude podrobená aj časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá sa do skutkovej vety snaží zavádzať formulácie, ktoré so skutkom, v jeho trestnoprávnom ponímaní, nemajú nič spoločné.

Nasledujúci príspevok sa zaoberá problematikou, za akých podmienok je možné vyhodnotiť ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona prípady, keď príslušník tretej krajiny predloží na kontrolu pravý cestovný doklad s vyznačenou falošnou vstupnou alebo výstupnou pečiatkou. Napísanie tohto príspevku si vyžiadala aplikačná prax, ktorá dotknutú problematiku posudzuje rozlične.

V nasledujúcom článku sa autor zoberá vecnou príslušnosťou policajtov pri vykonávaní obhliadky miesta činu a predovšetkým problematikou vydávania nadväzujúceho uznesenia o začatí trestného stíhania v prípadoch, keď úkonmi trestného konania, vykonanými po obhliadke miesta činu, vyjdú najavo nové skutočnosti odôvodňujúce stratu vecnej príslušnosti policajta, ktorý obhliadku miesta činu vykonal, resp. začal vykonávať.

V nasledujúcom článku sa autor zoberá aplikáciou materiálneho korektívu výkladom skutkových podstát trestných činov. Autor v ňom odmieta súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá pripúšťa aplikáciu materiálneho korektívu len pri prečinoch, pričom poukazuje na dôvody, pre ktoré považuje takýto prístup za rozporný so spravodlivosťou.