Pojem šport: pojmové vymedzenie ako impulz k zmene (ne)postačujúcej zákonnej úpravy ?
Úvod
Termín športové právo nájde v právnej obci skôr pochybovačov ako jeho prívržencov či osoby odhodlané túto oblasť prekopať od hlavy po päty, no nedovolím si opomenúť podstatný postreh. Veľa toho bolo v odbornej i laickej právnickej, vedeckej, akademickej či odbornej spisbe napísané a publikované na tému čo to športové právo je[1], čoho sa týka, aké subjekty v rámci neho pôsobia, no tieto opomínali podstatný pojem a síce - pre tieto dišputy pojem východzí. Týmto pojmom je samotný šport. Laik či odborník na prvý pohľad nemá problém tento pojem objasniť, no pri kritickom prístupe k vymedzenému obsahu zistíme, že každá definícia tu či tam pokrivkáva. Žiadne z doposiaľ poskytnutých vymedzení sa nedá považovať za kľúčové a ani jedno z nich si nemôže prisvojiť primát dogmatického, či nespochybniteľného, aj napriek jeho zákonnej forme[2]. Všetky poskytnuté vymedzenia pojmu šport síce na jednej strane vymedzili tento akousi koreláciou pojmových znakov športu ako istej kvalitatívne vymedzenej fyzickej aktivity, no žiadne z nich neuspokojilo potreby súhrnu možných pohľadov na spomenutý pojem.
Pre ozrejmenie uveďme aspoň niekoľko známych definícií pojmu šport :
a) Česká republika
V českom právnom poriadku nájdeme definíciu pojmu šport v jedinom zákone. Je ním zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov, no aj tu je šport definovaný len pre účely tohto zákona a to nasledovne: „všetky formy telesnej činnosti, ktoré prostredníctvom organizovanej aj neorganizovanej účasti si kladú za cieľ harmonický rozvoj telesnej aj psychickej kondície, upevňovanie zdravia a dosahovanie športových výkonov v súťažiach všetkých úrovní“[3]. Treba povedať, že táto definícia podľa nášho názoru kriticky neobstojí z dôvodu nedostatočného pokrytia či zahrnutia všetkých druhov fyzickej aktivity, ktorá sa ako šport chápať určite dá. Dodajme, že táto vychádza z Európskej charty športu, Európskej antidopingovej zmluvy a z Kódexu športovej etiky[4].
b) Slovenská republika
Zákon č. 28/2009 Z. z., o telesnej kultúre, v znení neskorších predpisov definuje šport pomocou dvoch samostatných úrovní – najprv ako „šport pre všetkých“, ktorý je definovaný ako „rekreačná aktivita uskutočňovaná rôznymi formami telesných cvičení a ďalšími záujmovými pohybovými činnosťami“ , potom ako „výkonnostný a vrcholový šport“ definované ako „činnosti vymedzené pravidlami, osvojené v tréningovom procese, uskutočňované v súťažiach a organizované na zásadách dobrovoľnosti“[5].
c) Európska únia : Rada Európy
Rada Európy vymedzila pojem šport, a v súlade s jeho obsahom sa pojem šport vyskytuje aj v tejto Bielej knihe. Jeho obsah Rada Európy vymedzila nasledovne : „ všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach“[6]. S touto „definíciou športu“ sa dá vo väčšej miere súhlasiť, no prirodzene, jej široké vymedzenie nájde aj početných odporcov spochybňujúcich pojmové znaky z tejto definície plynúce. V tomto smere je však jednoznačne možné akúkoľvek snahu o pojmové vymedzenie športu akoukoľvek organizáciou privítať a oceniť. Dodatkom, spomenutú definíciu športu prebrali aj naši českí kolegovia v zákone č. Zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov.
d) Ostatní autori :
R. Arnold poskytuje túto definíciu profesionálneho športu: „Profesionálny šport je hospodárska činnosť vytýčená úsilím po dosiahnutí zisku k zaisteniu životných podmienok a životnej úrovne daného športovca“[7].
Bruner: šport je každá činnosť obsahujúca prvok pohybu, ktorá slúži človeku k priamemu alebo nepriamemu uspokojovaniu potrieb hry alebo zábavy.
Zaujímavým sa pre doplnenie zdá byť aj nasledovná snaha o vymedzenie dielčích súčastí, ktoré sú v každom prípade v pojme šport obsiahnuté:
Športový výkon - aktuálny prejav špecializovanej športovej výkonnosti, ktorej obsahom je uvedomená pohybová činnosť zameraná na riešenie úlohy vymedzenej športovými pravidlami, prvý cieľ a rozhodujúce kritérium efektívnosti športovej prípravy, prejav celej osobnosti športovca. V atletike sa športový výkon vyjadruje objektívnymi dĺžkovými a časovými jednotkami[8].
Štruktúra športového výkonu - súbor faktorov a vzťahy medzi nimi, ktoré určujú výkonnosť v danej atletickej disciplíne. Vyznačuje sa veľkou dynamickosťou. V atletických disciplínach možno vyčleniť 4 základné okruhy faktorov: 1. somatické predpoklady, 2. motorické, 3. koordinačné predpoklady a športová technika, 4. osobnostné predpoklady. Z pedagogického hľadiska je dôležité poznať genetickú podmienenosť a vývojovú dynamiku jednotlivých faktorov, rozsah zmien, kt. možno dosiahnuť systematickým tréningom, najúčinnejšie prostriedky, metódy a formy rozvoja jednotlivých faktorov, ako aj najvhodnejšie. tzv. senzitívne etapy, keď organizmus najcitlivejšie reaguje na pôsobenie špecifického tréningového podnetu, a preto možno dosiahnuť najvýznamnejšie zmeny[9].
Všeobecne akceptovateľné znaky pojmu šport
To, v čom isté vymedzenie perfektne vystihovalo profesionálny šport neuspokojovalo bádateľov na poli športu neprofesionálneho, či naopak. Faktom a jedinou nespochybniteľnou skutočnosťou spojenou s touto témou je, že všetky tieto akademické vymedzenia mali spoločné tieto znaky, na čom sa koniec koncov zhodli aj viacerí autori:
- Fyzická aktivita ( šport s pohybovým prvkom / bez pohybového prvku )
- Účelovosť – dosiahnutie určitého cieľa.
- Súťaživosť
- Aktivita dobrovoľná
- Neistota výsledku vopred
Nedosiahnuteľné sa stane dosiahnuteľným, ak subjektívne vyjadríme postoj, že modifikovaním v poradí druhého bodu, tj. účelovosť sa podľa nášho názoru vieme dostať k akémusi ideálu vymedzenia pojmu šport, ktorý zahŕňa tak množinu profesionálneho športu, ako aj množinu rekreačného športu, prípadne aktivity do oblasti športu zaraďované s väčšou problematickosťou[10]. Ak by sme účelovosť modifikovali a obsah tohto znaku by sme modifikovali na dosiahnutie určitého “bodového účelu na jednej strane, a ako zvyšovanie fyzickej aktivity bez spomenutého bodového účelu na strane druhej – do popredia sa natíska vymedzenie pojmu šport bez väčších problémov. Prirodzene a paradoxne, dostávame sa na začiatok príspevku kde sme spomenuli, že vymedzenie pojmu šport na jednej strane môže plnými dúškami uspokojovať potreby profesionálneho športu, no na druhej strane a súčasne pokrivkávať pri definovaní športu poloprofesionálneho či neprofesionálneho, prípadne športu rekreačného. V akejkoľvek definícii, či pokuse o definíciu pojmu šport tieto dve stránky športovej činnosti musia byť zohľadnené a nesmú chýbať a preto pre potreby vymedzenia športu si myslím, že nevyhnutnosť delenia a zohľadnenia jeho profesionálnej a rekreačnej stránky je aktuálne a potrebné.
Pojem šport po novom ?
Pod prizmou hore uvedeného mám za to, že objektívne (ne ?)akceptovateľná definícia pojmu šport by mohla znieť nasledovne :
- "Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom tvorby myšlienky zhmotnenej[11] v pohybe bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe voľnočasového zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku."
Záver:
Privítame akékoľvek výtky, názory, vyvrátenia či spochybnenia vymedzeného pojmu šport – viac menej ich očakávame, keďže ku objektívne uspokojivému výsledku filozoficko – právneho bádania v množine pokusov o vymedzenie fenoménu zvaného šport sa doposiaľ nenašla ani jedna, objektívne uspokojivá definícia, ktorá by v istom slova zmysle nepokrivkávala. Tvrdenie, že nami poskytnutý pojem či definícia tento charakter mať nebude by bolo odvážnym, no v neposlednom rade prispeje k osvete tejto témy a možno ju posunie do roviny vedeckej dišputy, čím by bol cieľ tohto príspevku naplnený do bodky. Koncom, buďme trúfalí a vyjadrime želanie, že táto definícia uspokojí čo najväčšie množstvo kritikov, a prispeje v konečnom dôsledku k uspokojivému uzákoneniu všeobecne akceptovateľného pojmu šport.
- Zaujímavé vymedzenie poskytuje J.Čorba, ktorý športové právo nazýva lex sportiva. Konkrétne pozri Čorba J,: „Lex sportiva ako zmluvný systém“, Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY PRÁVNEJ REGULÁCIE OBCHODNÝCH ZMLÚV II, Košice 2009,^
- 28/2009 Z.z o telesnej kultúre, § 2 odsek 3 a 4^
- Zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov^
- Dôvodová správa k zákonu č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu ^
- Zákon č. 28/2009 Z. z., o telesnej kultúre, v znení neskorších predpisov ^
- Brusel, 11.7.2007. KOM(2007) 391 v konečnom znení, Biela kniha o športe ^
- Arnold, R. Sport a Evropské společenství. Právní rozhledy – Evropské právo, 2000, č. 6, s. 9 ^
- http://adriansport.xixao.com/category/teoria-behu/zakladne-pojmy/ ^
- http://adriansport.xixao.com/category/teoria-behu/zakladne-pojmy/ ^
- Typy hier ako kartové hry, stolové hry (poker, bridž, šach, dáma), tzv. "mentálne hry" ^
- Uvažovať sa dá aj nad formuláciou "prejavenej".^