Verejné dišputy k návrhu zákona o športe - otázky a odpovede (otázky boli zaslané cez aplikáciu SLIDO)  NEPREČÍTANÉ 

SLIDO - otázky a postrehy z verejných dišpút k návrhu zákona o športe konaných dňa 22.4. (Bratislava), 29.4. (Košice) a 6.5.2015 (Žiar nad Hronom) a odpovede členov pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o športe (Zajíčková, Surmajová, Hlivák, Rybánsky, Čollák a Sepeši).

Viaceré otázky zaslané cez SLIDO boli obdobné ako otázky a pripomienky, ktoré odzneli v rámci verejných dišpút k návrhu zákona o športe. 

Na základe pripomienok a vystúpení účastníkov si členovia pracovnej skupiny podstatne rozšírili hĺbku svojho poznania jednotlivých tém o pohľad na problémy v športe, ktoré vnímajú ako veľmi aktuálne účastníci verejnej dišputy. Viaceré ustanovenia návrhu zákona boli upravené práve na základe poznatkov získaných v rámci verejnej dišputy vrátane zaslaných písomných pripomienok, za čo všetkým aktívnym účastníkom ďakujeme. 

Spojme synergicky svoje schopnosti, znalosti a skúsenosti na prospech lepšieho návrhu zákona o športe, pre Slovensko, pre jeho občanov, pre nás!

UčPS, aj v mene účastníkov verejných dišpút v Bratislave, Košiciach, Žiari nad Hronom i tých, ktorí si ich pozreli on-line, ĎAKUJE:

1. V našom klube sa výška členského stanovuje na základe internej dohody, viď. www.mkkosice.sk
   
   Ďakujeme za ukážku ako je možné vyberať členské v “športovej organizácii”.

Povinnosť vyberať členské sa zavádza pri športových kluboch a zväzoch, ktoré sú občianskymi združeniami avšak iba vtedy, ak sa uchádzajú o využitie verejných prostriedkov. Inak je členské výhradne vecou združenia. Pre športové organizácie, ktoré nemajú formu občianskeho združenia a zúčastňujú sa súťaží organizovaných príslušným zväzom zavádzame povinnosť platiť ročný príspevok na činnosť.

Návrh zákona vychádza sa z princípu, že ak sa majú na činnosť športovej organizácie použiť verejné prostriedky vyzbierané v rámci daní od občanov a firiem, je primerané a spravodlivé, aby sa na činnosť združenia “vyzbierali” aj príslušníci subjektu  podporovaného z verejných zdrojov. Výšku členského/príspevku na činnosť si naďalej budú určovať športové organizácie  podľa vlastného uváženia, členské však nesmie byť nižšie ako je zákonom ustanovená výška pre fyzické osoby, resp. právnické osoby.

2. Bude povinná registrácia športových asistentov?
   
   Áno, hoci sa v zákone nebude tento pojem používať (na základe vyhodnotenia pripomienok z dišpút), takáto osoba sa bude registrovať v ISŠ a podľa § 5 ods. 2 písm. b) návrhu zákona sa bude považovať za športového odborníka.

3. Športoví odborníci a ich pracovno právny vzťah: bude sa v príprave vzorových zmlúv myslieť aj na skutočnosť, že niektorí vykonávajú špecializované činnosti ako právnická osoba?
   
   Navrhuje sa aby športoví odborníci mali primárne postavenie SZČO. “Vykonávanie činnosti športového odborníka sa posudzuje ako výkon samostatnej zárobkovej činnosti, ak sa športový odborník so športovou organizáciou nedohodne  inak.” Týmto znením je umožnené, aby sa športový odborník mohol so športovou organizáciou dohodnúť na zmluvnom vzťahu podľa tohto zákona, Zákonníka práce alebo podľa zákona o dobrovoľníctve, podľa obsahu vzťahu. Podotýkam, že športoví odborníci nevykonávajú svoju činnosť ako právnická osoba ale vykonávajú ju pre právnickú osobu, ku ktorej môžu mať rôzny právny vzťah a táto právnická osoba má zmluvu s organizátorom súťaže, na základe ktorej zabezpečuje/dodáva organizátorovi objednané “služby/výkony”. Ak by mali športoví odborníci (rozhodcovia, tréneri) vykonávať špecializované činnosti ako právnická osoba, mal by mať určeného zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti na výkon príslušnej odbornej činnosti.
   
   

4. Vzťah ŠPORTOVEC - KLUB z pohľadu príjmov od športovcov do klubu (členské? úhrada faktúr za výkon špec. činností - pri s.r.o.), v akom vzťahu sú deti a mládež s klubom: a.s, s.r.o. ak neplatia členské?
   
   Členské sa vyberá v klube, ktorý má právnu formu občianskeho združenia a vyberá sa od členov občianskeho združenia, ktorí sú jeho členmi. Tí z titulu členstva v združení majú členské práva podieľať sa podľa stanov na riadení, rozhodovaní a kontrole združenia priamo alebo prostredníctvom volených orgánov združenia. Ak sa vyberá “členské” v kluboch s právnou formou a.s. alebo s.r.o., zrejme sa tak označuje “príspevok” na činnosť klubu, s ktorým však nie je spojené žiadne právo na podieľanie sa na riadení, rozhodovaní alebo kontrole klubu s inou právnou formou napr. a.s. alebo s.r.o. Ten kto platí napr. v a.s. takýto príspevok (nepravé členské) sa môže rozhodnúť, či ho zaplatí a zverí prostriedky klubu na ich využitie na činnosť klubu (mal by vedieť, na čo budú použité) alebo si môže vybrať iný klub, ktorý bude mať formu občianskeho združenia, kde sa v prípade členstva v klube môže v súlade so stanovami združenia aktívne zapojiť do plánovania, riadenia a kontroly procesov v klube a tomuto klubu uhradiť členské. Z pohľadu príjmov klubu od športovca, ak je klub obchodná spoločnosť, ide buď o cenu za službu, ktorú klub športovcovi poskytuje (napr. trénerskú činnosť, organizovanie športových podujatí a pod.) alebo príspevok na činnosť klubu (dar).
   
   

5. Myslelo sa pri tvorbe zákona aj na nové rámcové učebne plány pre ZŠ so športovými triedami? Max 3hodiny športu v rámci týždňa?
   
   Je ambíciou zákonom racionalizovať činnosť športových tried v záujme podpory športu a mladých športovcov. Konkrétne táto otázka nebola ešte otvorená ale budeme sa aj ňou zaoberať na najbližších stretnutiach so zástupcami MŠVVaŠ SR i športových škôl.

6. Ak športovec v kolektívnom športe bude účastníkom MS v športe, ktorý nie je olympijským športom a ani v registri SportAccordu nebude mať nárok na náhradu mzdy počas reprezentácie?
   
   Žiaľ Slovenská republika sa nebude vedieť postarať o všetkých 991 športových aktivít, ktoré boli doposiaľ identifikované. Bude sa snažiť postarať o 92 športov, v ktorých je celkom 215 športových disciplín. Ani pri týchto 92 športoch však štát nebude vedieť refundovať mzdu, bude im garantovať nárok na pracovné voľno v súvislosti s vykonávaním "iného úkonu vo všeobecnom záujme". Tých 92 športov je dosť široká ponuka pre športovcov, aby si vybrali šport, v ktorom podpora štátu na centrálnej úrovni bude garantovaná. Ak si športovec vyberie iný súťažný šport, je to voľba športovca, so všetkými dôsledkami a súvislosťami. Bližšie k zdôvodneniu podpory 92 uznaných športov na centrálnej úrovni je uvedené v tomto príspevku: http://www.ucps.sk/Ktore_druhy_sportov_bude_Slovensko_financovat_systematicky_na_centralnej_urovni

7. Keď hovoríme o REPREZENTÁCII SR, o akých kategóriách hovoríme ??? Definuje sa to v Zákone ?? Zaujíma ma napríklad kategória MASTERS a reprezentačné akcie v tejto kategórii na rôznych majstrovstvách…
   
   Keď hovoríme o reprezentácii SR, hovoríme o všetkých vekových kategóriách. Ak by sa úprava mala týkať iba niektorej vekovej kategórie muselo by to byť takto výslovne upravené.
   Kategórie MASTERS sú definované/chápané v rôznych športoch rozdielne (napr. plávanie, golf, kulturistika, tanečný šport a pod.). Ak pôjde o súťaže kategórie MASTERS v športe uznanom MOV, SPV alebo SportAccord, na ktoré vyslal reprezentáciu národný športový zväz, účasť týchto športovcov bude môcť byť podporená z príspevku uznanému športu, ktorý obdrží príslušný národný športový zväz. Pri ostatných športoch by mal ostať zachovaný súčasný režim podpory prostredníctvom dotácie na centrálnej alebo aj na regionálnej a miestnej úrovni. Nové možnosti financovania by pre tieto športy vrátane zabezpečenie pokrytia nákladov reprezentácie vo všetkých kategóriách mala priniesť “zmluva o sponzorstva v športe”.

8. Ktorá v podmienkach nového Zákona o športe bude tá najvýhodnejšia forma právnej subjektivity pre športový klub / z pohľadu klubu, z pohľadu športovca kolektívneho športu kat. detí a mládeže ?

Športový klub bude môcť vzniknúť v akejkoľvek forme právnickej osoby, teda nielen ako občianske združenie alebo obchodná spoločnosť ako je tomu dnes - navyše založená za účelom iným ako je podnikanie ako je tomu dnes podľa aktuálneho zákona o športe 300/2008 Z.z.

Je preto len na výbere osôb (zakladateľov), ktoré chcú športový klub založiť, akú právnu formu zvolia. Môžu voliť - ako uvádzame - obchodnú spoločnosť, občianske združenie, alebo niektorú z ostatných právnických osôb podľa § 19 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Klub však na účely výkonu športu môže predstavovať aj združenie fyzických osôb bez toho, aby si muselo vytvárať právnickú osobu.

Niekedy je výhodnejšie založiť občianske združenie, u ktorého je spravidla menší problém získať prostriedky z verejných zdrojov napr. na mládež (VÚC alebo mesto/obec), ako pri obchodnej spoločnosti, kde je vnímaná obava, že prostriedky na mládež môžu skončiť vo výplatách profesionálov. Je na každom klube, aby sa poradil a zvolil si právnu formu, ktorá bude jeho budúcim požiadavkám vyhovovať najlepšie. Ak klub dôjde počas fungovania k poznaniu, že by mu viac vyhovovala iná právna forma, je možné vykonať transformáciu v súlade s právnym poriadkom i predpismi príslušného športového zväzu s dôrazom na zabezpečenie ochrany intergity športu/súťaže.

9. Aká v súčasnosti akceptovaná voľná živnosť (so zameraním na šport) bude akceptovaná pre možnosť registrácie športového klubu s právnou subjektivitou s.r.o., príp. a.s. v IS ?
   
   Podľa návrhu zákona by mal byť “športový klub” definovaný ako “právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je športová činnosť spočívajúca vo vytváraní vhodných podmienok na šport, vykonávaní športu pod odborným vedením, organizovaní športových podujatí a účasti jednotlivcov alebo družstiev v súťažiach organizovaných športovým zväzom, ktorého je členom alebo medzinárodnou športovou organizáciou”.
   
   Z uvedeného je zrejmé, že pri športovom klube  hlavným účelom/cieľom vzniku a existencie právnickej osoby nie je podnikanie, ale športová činnosť. Preto  v prípade obchodných spoločností na túto činnosť nebude potrebné žiadať o vydanie živnosti ale ako predmet činnosti bude potrebné uviesť v zakladateľskej listine (spoločenskej zmluve) “športová činnosť podľa § 15 ods. 1 zákona o športe”.

V súčasnosti si obchodné spoločnosti pôsobiace ako športové kluby zapisujú do predmetu činnosti:
“športový klub - vykonávanie športu a účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom podľa § 9 zákona č. 300/2008 Z.z.”

10. Prečo nie je snahou definovať novú formu právnej subjektivity (napríklad š.o.) pre športové organizácie a tým prehľadnejšie , jednoduchšie stanoviť jasné podmienky vo vnútri športových klubov?

Tým, že dôjde k liberalizácii právnych foriem športových klubov - teda k ich praktickému rozšíreniu (ich právnych foriem) oproti súčasnému stavu, pracovná skupina nepozná pozitíva a  prínosy vytvárania novej právnej formy športového klubu ako oddelenej právnej entity od jej zakladateľov.
Založenie nového typu právnickej osoby - športovej organizácie by bol nový prístup, ktorý pracovná skupina neaplikovala. Bola zvažovaná možnosť vytvorenia nového osobitného typu právnickej osoby pre národný športový zväz, vzhľadom na jeho špecifické postavenie a úlohy.

11. V štruktúre mi chýbajú centrá voľného času, vytvorené pri školách a odvádzajú množstvo roboty hlavne pri práci s deťmi tam, kde nie sú vytvorené podmienky na vytvorenie klubu podľa tohoto zákona.
    
    Centrá voľného času sa budú zrejme spoločne so športovými klubmi a školami uchádzať o využitie športových poukazov, ktoré by mal nový zákon o športe zaviesť. Centrá voľného času sú prevažne v pôsobnosti miestnej a regionálnej samosprávy a ich činnosť/úlohy sú upravené v iných právnych predpisoch (najmä v školskom zákone), nie v “zákone o športe”. Navrhujeme zaviesť novú povinnosť poskytovať odbornú činnosť napr. trénerskú činnosť v CVČ prostredníctvom odborne spôsobilých osôb registrovaných v IS športu.

12. Podľa navrhovanej úpravy zmluva medzi klubom a športovcom musí mať množstvo podstatných náležitostí (napr písomná forma) inak je neplatná - aj pri dobrovoľníkoch amatéroch - nejde o prehnanú administratívu?

Sledovaných cieľov je viacero - od ochrany športovcov, cez transparentnosť športových vzťahov v SR, až po zabezpečenie kontrolovateľnosti toku finančných prostriedkov v športe. Podľa navrhovanej úpravy môže mať športovec - amatér, svoj vzťah so športovým klubom založený jednak na základe registračného vzťahu - tj. bez písomnej zmluvy, iba na základe toho, že je k danému športovému klubu registrovaný v národnom športovom zväze. Ak sa však športovec a klub rozhodnú, že svoj vzťah chcú preklenúť do stavu zmluvného, musia sa zaradiť pod príslušný  zmluvný typ a splniť jeho základné náležitosti. Ak športovec a športový klub zmluvu uzavretú mať nebudú, vzniká riziko že športovec môže športový klub kedykoľvek opustiť (v rámci prestupových možností v danom športe), a pre klub vzniká riziko neudržateľnosti kolektívu. Ide o zmenu filozofie týchto vzťahov, nakoľko navrhuje sa zákonom vytvoriť model, ktorý dáva benefity tým, ktorí aj v rovine poloprofesionalizmu (amaterizmu) zavedú zmluvnú stabilitu. Samozrejme, ak už existuje zmluva, je legitímny záujem na tom, aby bola registrovaná. Nemyslíme si, že toto môže byť prejavom prehnanej administratívy, práve naopak, je to prejav zvýšenej snahy o posilnenie právnej istoty vzťahov v športe.

13. Kto bude posudzovať, či je športovec v kategórii profesionál alebo amatér v zmysle vami navrhovanej definície?

Profesionálom v kolektívnych športoch je na účely tohto návrhu zákona športovec vykonávajúci šport ako závislú činnosť a tiež ako svoju hlavnú ekonomickú činnosť, ktorú vykonáva nad rámec ustanovený zákonom (napr. určitý počet hodín do týždňa, dní do mesiaca/roka a pod.). Inak povedané, ak športovec neprekračuje tento časový rámec vykonávania športu, alebo ak športovec nie je zmluvne viazaný zúčastňovať sa tréningového procesu (dobrovoľná účasť na tréningovom procese sa v takom prípade nebude brať do úvahy), alebo ak sa zúčastňuje len jednotlivého podujatia alebo viacerých podujatí v krátkom časovom úseku, je amatérom.

Je zodpovednosťou športovej organizácie, aby zohľadnila, či je športovec profesionálom alebo amatérom. Ak totiž nebude považovať za zamestnanca (s prislúchajúcou ochranou) športovca, ktorý je zjavne, vzhľadom na vykonávanú športovú činnosť profesionálom, vystaví sa možnému postihu  tak (i) zo strany orgánov pôsobiacich vo sfére ochrany zamestnancov (inšpektoráty práce), ako aj (ii) zo strany orgánov vyvodzujúcich zodpovednosť v oblasti daní a odvodov (daňové úrady).

14. Ako majú fungovať športové poukazy? Prečo je termín vydania poukazov k 10.9., rovnako ako pri vzdelávacích poukazoch, keď financovanie škôl sa vždy berie k 15.9. a je s nimi problém pri prestupe žiaka?
    
    Diskusie uskutočnené v rámci verejných dišpút nás priviedli k poznaniu, že koncept distribúcie športových poukazov bude vyriešený inak ako pri vzdelávacích poukazoch. Mali by sa distribuovať prostredníctvom IS športu a distribúcia by mala byť pružnejšia vrátane prípadnej možnosti vykonania zmien v umiestnení športového poukazu z objektívnych alebo aj subjektívnych dôvodov.

15. Podľa Ústavy SR vykonávajú súdnictvo všeobecné súdy - nie je zriadenie špeciálneho stáleho súdu pre šport protiústavné rovnako ako niekdajší špeciálny trestný súd?

Pri koncipovaní Stáleho súdu pre šport sme vychádzali z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zohľadnili judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutia ÚS SR k niekdajšiemu špeciálnemu trestnému súdu) a Európskeho súdu pre ľudské práva.  Podobne ako bol napokon vytvorený špecializovaný trestný súd namiesto špeciálneho trestného súdu, máme za to, že rovnako môže byť akceptovateľný aj súd pre šport - pokiaľ sa zabezpečia všetky štandardy spravodlivého procesu a definovania tohto orgánu ako “iného orgánu” podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.  

Malo by však pritom primárne ísť o orgán sui generis - osobitný orgán riešenia sporov v športe, tak ako osobitné druhy orgánov riešenia sporov existujú napríklad vo sfére elektronických komunikácií, či bankovníctva. Tento orgán bude orgánom s právomocou v športe, pričom však ostane zachovaná primárna možnosť riešiť si spory v rámci daného športového odvetvia pred na to príslušnými orgánmi, ak takéto existujú. Súd bude konať iba v prípade, ak sa na neho strany sporu obrátia a vždy bude skúmať, či ten - ktorý konkrétny spor nemá právomoc rozhodovať iný - zväzový orgán.

Samozrejme, otázku ústavnosti tu v konečnom dôsledku môže posúdiť iba Ústavný súd SR. Uvedený koncept riešenia sporov sme pri jeho príprave konzultovali mimo iného aj s viacerými renomovanými ústavnými právnikmi.

16. Musia byť športovci členmi národného športového zväzu? Ak nie, ako sa rieši členské vo vzťahu k NŠZ?

Zásadne sa predpokladá, že každý športovec podieľajúci sa na organizovanej športovej činnosti v Slovenskej republike bude v zmysle zákona považovaný za registrovaného príslušníka národného športového zväzu, čím sa pokrývajú aj doterajšie inštitúty “príslušnosti k zväzu” a pod.

Každý, kto bude registrovaným príslušníkom v organizovanom športovom klube, ktorý je členom národného športového zväzu, bude aj sám považovaný za príslušníka národného športového zväzu. Zákon o športe tieto spojitosti pokrýva pomenovaním “klubovej príslušnosti “a “zväzovej príslušnosti”. Tým sa zabezpečuje aj právomoc zväzu (disciplinárna a iná) nad jednotlivými športovcami a ostatnými osobami s príslušnosťou k zväzu, ktorá je nevyhnutne potrebná pre možnosť uplatnenia športových predpisov príslušného športového zväzu voči týmto osobám.

17. Prečo sa zavádza povinnosť nadpolovičnej účasti delegátov na konferenciách, aby boli uznášaniaschopné? Môžu sa stať nefunkčnými. Možnosť uznášaniaschopnosti pri akejkoľvek účasti prirodzene vedie k účasti delegátov, ktorí vedia, že sa konferencia uskutoční bez ohľadu na počet zúčastnených delegátov.

Táto otázka sa po novom navrhuje riešiť obdobne ako pri valnom zhromaždení v obchodných spoločnostiach. V tejto sfére ešte budeme robiť obsahové zmeny v znení návrhu zákona, pri ktorých sa zohľadní aj tento argument.

18. Nemáte pocit, že tak ako v spoločnosti je základným článkom rodina, tak v športe je to športový klub? Nemalo by sa od toho by sa malo odvíjať postavenie klubu v hierarchii športu?

Je nespochybniteľné, že v kolektívnom športe sú to práve kluby, kto organizuje športovú činnosť športovcov. Menej výrazná, ale stále podstatná je táto rola klubov v prípade individuálnych športovcov. Podľa nášho názoru text návrhu zákona o športe nezaznáva význam klubov, ani im nepriznáva nedôstojné, či nedostatočne upravené miesto v hierarchii slovenského športu. Zákon nemôže normatívnym textom ustanoviť, kto je “základným článkom športu ako takého”. Je dôležité si uvedomiť, že športový klub bez športovca by bol rovnakým spôsobom nenaplenným ideálom ako športovec bez športového klubu. Nemyslíme si, že návrh zákona o športe niekedy mal, či má ambíciu riešiť tento vzťah definovaním, kto je v organizácii športového odvetvia dôležitejší, nakoľko to je “nesplniteľná legislatívna úloha”, koniec koncov by bola aj kontraproduktívna.

19. Prečo sa Slovenská republika zbavuje právomoci uznať nejakú činnosť za šport? Čo ak medzinárodná organizácia (najmä pri neolymp. športoch) vystúpi z MOV, MPOV alebo SportAccord a my na to nemáme dosah.

Pracovná skupina nevidí praktickejšie a pragmatickejšie riešenie spôsobu uznávania fyzických aktivít za šport ako formou odkazu na nadnárodnú organizáciu, ktorá vypracovala skutočne podrobný katalóg odborných a vedeckých kritérií, ktoré odôvodňujú - alebo vyvracajú existenciu konkrétneho športu. Na úrovni masového športu je možná podpora všetkých športových aktivít, bez ohľadu na členstvo v uvedených medzinárodných športových organizáciach.  

20. Naozaj chcete dať šach na úroven plávania, basketbalu či hokeja?

Dovoľujem si Vám zaslať link na príspevok, v ktorom je vysvetlená filozofia podpory športu na centrálnej úrovni:

http://www.ucps.sk/Ktore_druhy_sportov_bude_Slovensko_financovat_systematicky_na_centralnej_urovni

Šach, podobne ako bridge, je tradičná aktivita, ktorej uznanie za šport je potrebné vnímať historicky, pričom históriu (aj športu) je treba rešpektovať.
Z pohľadu definície športu ako fyzickej aktivity sú šach a bridge hraničnými aktivitami považovanými/uznanými za šport, u ktorých má fyzická zložka malú intenzitu.

21. Ako budú podporované športy, ktoré neboli uznané MOV alebo ktorých medzinárodné federácie nie sú členmi SportAccord?

Nie je možné, aby štát podporoval a zároveň kontroloval na centrálnej úrovni štátnu reprezentáciu v 991 aktivitách, ktorých zoznam bol vytvorený pre účely posudzovania rôznych aktivít ako šport. Návrh zákona bude zohľadňovať tradičné aktivity, ktoré boli doposiaľ štátom podporované a vytvorí časový priestor na ich začlenenie do systému financovania uznaných športov na centrálnej úrovni (nárokovateľný príspevok uznanému športu). Zdôrazňujeme však, že dotácie na projekty (podujatia a národné športové projekty) budú možné aj po prijatí návrhu zákona tak, ako doposiaľ.
Identifikovali sme 6 zväzov, ktoré boli financované na centrálnej úrovni a ich športy nespadajú pod MOV alebo SportAccord. Práve pre tieto športy sa zvažuje vytvoriť časový priestor (prechodné dvojročné obdobie) na začlenenie sa do systému vstupom do SportAcordu alebo spojením sa so zväzom, ktorý má v SportAcorde medzinárodnú federáciu. Uvedené pravidlo financovania uznaných športov na národnej úrovni prostredníctvom “príspevku” sa nevzťahuje na masový šport (napr. športové poukazy) a dotácie pre šport (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni), kde naďalej bude možné financovanie všetkých aktivít, ktoré sú zdraviu prospešné, bez ohľadu na uznanie, či členstvo v SportAcorde.