Stanovisko k možnosti využívania dobrovoľníckej činnosti športovými organizáciami/klubmi NEPREČÍTANÉ 

• Stanovisko JUDr. Alexandry Šumichrast Vicovej a Mgr. Igor Šumichrasta
• Stanovisko UčPS tímu

V rámci odbornej diskusie k téme dobrovoľníctva vyvstala otázka, ktorej zodpovedanie je podstatné pre využívanie dobrovoľníckej činnosti pri športovej činnosti, ktorú vykonávajú športové organizácie/kluby s právnou formou niektorej z obchodných spoločností.

Základným východiskom pre posúdenie možnosti využívania dobrovoľníckej činnosti športovými organizáciami/klubmi, ktoré majú právnu formu obchodnej spoločnosti, je zákonná úprava základných pojmov.

Prvým pojmom je „dobrovoľnícka činnosť”, ktorý je v § 1 zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o dobrovoľníctve“) použitý ako legislatívna skratka pre „poskytovanie služieb, činností a iných výkonov dobrovoľníkom“. Inak povedané, dobrovoľnícka činnosť sú služby, činnosti a výkony, ktoré poskytuje dobrovoľník.

Dobrovoľníkom je v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o dobrovoľníctve „fyzická osoba, (...) ak dobrovoľnícku činnosť vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti“. Z uvedeného vyplýva, že nejde o dobrovoľnícku činnosť, ak je pri výkone činnosti osoba v pozícii podnikateľa alebo v pozícii samostatne zárobkovo činnej osoby.

Vo vzťahu k prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti zákonodarca explicitne neuviedol právnu formu, ktorú musí či môže mať prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. Je tomu tak preto, že právna forma prijímateľa nie je pre využitie dobrovoľníckej činnosti rozhodujúca. Rozhodujúca je povaha činností, v rámci ktorých prijímateľ dobrovoľnícku činnosť využíva. Uvedené našlo svoj odraz v § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o dobrovoľníctve, ktorý uvádza: „dobrovoľníckou činnosťou (...) nie je činnosť vykonávaná v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti“. Je zrejmé, že nemožnosť vykonávania dobrovoľníckej činnosti v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti sa v tomto ustanovení viaže na prijímateľa dobrovoľníckej činnosti. Uvedené ustanovenie teda nie je samoúčelné či duplicitné (t. j. nie je len opakovaním toho, že dobrovoľník nemôže vykonávať dobrovoľnícku činnosť mimo svojho podnikania či svojej zárobkovej činnosti).

Pre porovnanie uvádzame, že v českom zákone č. 198/2002 Sb. o dobrovolnické službě a o změně některých zákonů (zákon o dobrovolnické službě) [ďalej len „Zákon o dobrovolnické službě“] s účinnosťou do 04.06.2014 nebolo umožnené využívať dobrovoľnícku činnosť prijímateľmi, ktorých predmetom činnosti je podnikanie. V zmysle § 8 ods. 4 Zákona o dobrovolnické službě: „Vysílající organizace nesmí uzavřít smlouvu s přijímající organizací, jejímž předmětem činnosti je podnikání, anebo na výkon takové dobrovolnické služby, jejímž účelem by bylo nahradit činnosti vykonávané jinak u přijímající organizace osobami v pracovněprávním vztahu, služebním nebo členském poměru, anebo zajišťované pro přijímající organizaci jinými osobami v rámci jejich podnikání.“

S účinnosťou od 05.06.2014 bol § 8 ods. 4 Zákona o dobrovolnické službě novelizovaný nasledovne: „Vysílající organizace nesmí uzavřít smlouvu s přijímající organizací na takové činnosti, které by dobrovolník vykonával v rámci podnikání přijímající organizace, anebo na výkon takové dobrovolnické služby, jejímž účelem by bylo nahradit činnosti vykonávané jinak u přijímající organizace osobami v pracovněprávním vztahu, služebním nebo členském poměru, anebo zajišťované pro přijímající organizaci jinými osobami v rámci jejich podnikání.“

V dôvodovej správe k novele Zákona o dobrovolnické službě (zákon č. 86/2014 Sb.) sa uvádza:
„Vypouští se zákaz podnikatelských činností přijímajících organizací, dobrovolník však při výkonu dobrovolnické služby u těchto přijímajících organizací nesmí vykonávat takové činnosti, které by byly v rámci podnikání přijímající organizace, tj. které by byly konané za účelem tvorby zisku přijímající organizace. Cílem není zakázat výkon dobrovolnické služby u takových přijímající organizací, které podnikají nebo vedou hospodářskou činnost, ale pouze zamezit tomu, aby se dobrovolník aktivně podílel na jejich podnikání či hospodářské činnosti. Pro ilustraci jsou uvedeny dva příklady. Je založena veřejně prospěšná kavárna (sociální družstvo, s.r.o., a.s.), která zaměstnává osoby s kombinovaným postižením. Dobrovolník u takového organizace nepůsobí jako barman apod., ale pomáhá zaměstnaným klientům se zdravotním postižením např. s jejich dopravou na místo, vytváří pro ně nadstavbové volnočasové aktivity apod. Druhým příkladem je sociální družstvo založené za účelem poskytování ubytování ženám s dětmi bez domova. Dobrovolník se nepodílí na aktivitách, které souvisí s provozem azylového zařízení, s jeho základním účelem – poskytnutí ubytování. Dobrovolník bude docházet za dětmi klientek a bude je doučovat či s nimi provádět různé volnočasové aktivity. Působení dobrovolníka není zpoplatněno a není součástí služeb azylového zařízení.“

V zmysle § 56 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“): „Obchodná spoločnosť (...) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že obchodné spoločnosti sú primárne založené za účelom podnikania, t. j. za účelom dosahovania zisku. Nie je však vylúčené, aby aj obchodné spoločnosti, ktoré sú založené za účelom podnikania, vykonávali činnosti, ktoré nie sú podnikateľské a v rámci týchto nepodnikateľských činností využívali dobrovoľnícku činnosť. Príkladom môže byť športová organizácia, ktorá má formu spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá organizuje športové podujatie bez vyberania vstupného, prípadne ktorej príjmy z organizovania športového podujatia sú určené na neziskové účely. Naopak, zisk je výsledok hospodárenia z podnikateľskej činnosti, pričom pravidlá rozdelenia zisku a vysporiadania straty sú uvedené v Obchodnom zákonníku.

Rovnako aj subjekty, ktoré sú primárne založené za iným účelom, než je dosahovanie zisku (napr. občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a pod.), môžu podnikať. Opäť však platí, že využívať dobrovoľnícku činnosť môžu len v rámci nepodnikateľských činností.

Záverom je potrebné dodať, že charakter nepodnikateľskej činnosti nie je daný samotnou povahou činností, ktoré sú laickou verejnosťou často vnímané ako nepodnikateľské - napr. sociálne služby, kultúra či šport. Športová činnosť môže byť vykonávaná ako podnikateľská činnosť (napr. organizovanie športových podujatí za odmenu), ako aj činnosť nepodnikateľská či nezisková, ktorej cieľom je prispieť k podpore zdravého spôsobu života obyvateľstva (napr. organizovanie behu bez vyberania vstupného).

Záver:
Zastávame názor, že využívať dobrovoľnícku činnosť môžu aj podnikatelia ako subjekty založené za účelom dosahovania zisku, avšak len mimo rámca svojich podnikateľských aktivít. Konkrétne posúdenie, či v danom prípade je alebo nie je činnosť dobrovoľníka vykonávaná v rámci podnikateľských činností prijímateľa, závisí od konkrétnych okolností prípadu. Určujúcim znakom podľa nášho názoru je to, že cieľom činnosti nie je dosiahnuť zisk pre obchodnú spoločnosť, ale prípadne dosiahnutý príjem je určený na všeobecne prospešný účel. Túto skutočnosť bude musieť podnikateľský subjekt v prípade kontroly hodnoverne preukázať.