Správa z pracovnej cesty UEFA KISS Legal Workshop (Madrid, Španielsko) NEPREČÍTANÉ 

Poznámka redakcie: Autor tejto správy JUDr. Jozef Čorba PhD. je okrem iného členom Legislatívno-právnej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len "LPK SFZ") a  Mgr. Tomáš Žiak je pracovnikom právneho úseku SFZ.

---

V dňoch 15.-17.02.2012 sme sa zúčastnili na workshope UEFA v rámci edukačného programu Knowledge & information sharing scenario (KISS), ktorý sa týkal právnych otázok a uskutočnil sa v hoteli Eurostars Madrid Tower v Madride, v Španielsku.

I. Ján Kleiner

Pracovná časť workshopu sa začala dňa 16.02.2012 dopoludnia, pričom po úvodnom príhovore referoval so svojím príspevkom Jan Kleiner z právneho oddelenia UEFA, ktorý sa venoval aktuálnej judikatúre Športového arbitrážneho súdu (CAS) týkajúcej sa následkov jednostranného, neodôvodneného porušenia pracovnej zmluvy zo strany profesionálneho hráča. Zameral sa najmä na prístup CAS k otázke výpočtu finančných nárokov materského klubu v prípade, že hráč skončil zmluvu neplatne. Jedná sa teda prípady spadajúce pod rámec čl. 17 Pravidiel FIFA o statuse a prestupoch hráčov. 

Poukázal na predtým rozporný prístup CAS k riešeniu týchto sporov, ktorý sa prejavil v rozhodnutiach vo veci Webster č. CAS 2007/A/1298-1300 a Matuzalem č. CAS 2008/A/1519-1520. V prvom prípade súd nebral do úvahy pri výpočte výšky vzniknutej škody potenciálnu prestupovú hodnotu hráča, a naopak zohľadňoval sumu, ktorú materský klub ušetril na nevyplatenej mzde hráčovi z dôvodu predčasného skončenia zmluvy. V druhom spomínanom prípade však CAS už zohľadnil aj „ekonomickú realitu vo futbale“ a priklonil sa k názoru, že každý hráč je špecifický svojimi športovými schopnosťami a služby, ktoré klubu poskytuje, predstavujú „ekonomickú hodnotu“, ktorá je hodná právnej ochrany. Pri výpočte výšky vzniknutej škody sa priklonil k názoru, že hodnota hráča na prestupovom trhu je relevantným kritériom a naznačil, že odmena (základný plat a bonusy), ktorú sa nový klub zaviazal hráčovi vyplatiť na základe zmluvy, ktorú s ním uzavrel, sú možným indikátorom nielen toho, akú hodnotu má hráč pre svoj nový klub, ale zároveň môžu odzrkadľovať reálnu hodnotu hráča na prestupovom trhu. Zároveň CAS vyslovil názor, že objem finančných prostriedkov, ktoré klub nemusel hráčovi vyplatiť z dôvodu predčasného skončenia zmluvy, predstavuje tzv. „ušetrené výdavky“ („saved expenses“), ktoré je nutné odpočítať od sumy, ktorú súd vypočítal ako skutočnú spôsobenú škodu. Prípadom Matuzalem sa teda zaviedol princíp, na základe ktorého sa má poškodenému nahradiť škoda v takej výške, aby sa dostal („ekonomicky“) do pozície, v ktorej by sa nachádzal, keby k porušeniu zmluvy nikdy nedošlo. 

Pri riešení otázky, ktorým smerom sa judikatúra bude uberať, konštatoval na viacerých príkladoch z novšej judikatúry (CAS 2009/A/1880-1881 El Hadary, CAS 2009/A/1856-1857, CAS 2009/A/ 1960-1961, CAS 2010/A/2145-2147 De Sanctis), že badať príklon k záverom rozsudku vo veci Matuzalem, pričom pri vypočítavaní uvedenej kompenzácie, ktorú musia spoločne a nerozdielne hradiť materskému klubu hráč spolu s novým klubom, je potrebné brať do úvahy prestupovú hodnotu hráča (hodnotu jeho hráčskych služieb), ušetrené náklady spôsobené neplatením jeho mzdy po zvyšok kontraktu, ale aj náklady potrebné na angažovanie náhradného hráča ako aj nevyhnutnosť investícií do získania nového hráča, ako aj ušlý zisk z dôvodu straty marketingového potenciálu hráča. Každý prípad má pritom svoje individuálne špecifiká, ktoré je nutné zohľadniť (positive interest). 

Poznatky získané na základe prezentácie pána Kleinera budú významným zdrojom informácií pri tvorbe nového Prestupového poriadku SFZ.

II. Grégory Lepesqueux  

V ďalšom vystúpení sa Grégory Lepesqueux z UEFA zameral na otázky uzavierania zmlúv o predaji televíznych práv (a iných práv) prostredníctvom obchodných verejných súťaží. Vychádzal zo skutočnosti, že Európska komisia už v roku 2003 vyjadrila názor, že predaj TV práv v tzv. balíkoch, teda kolektívny predaj práv obmedzuje intenzitu hospodárskej súťaže v zmysle čl. 81 ods. 1, 3 Zmluvy o Európskych spoločenstvách vo vtedy platnom znení, a preto je prípustný len za splnenia určitých podmienok. V súčasnosti Európska komisia požaduje od UEFA zverejňovanie všetkých verejných súťaží a súťažných podmienok na internete. Podrobne referoval o odporúčanom časovom harmonograme procesu týchto verejných súťaží, o požiadavkách na súťažné podmienky a pod. V súčasnosti sa počíta s tým, že TV práva k Majstrovstvám Európy, kvalifikácii na ME a k európskym klubovým pohárovým súťažiam sa budú predávať kolektívne, zmluvy sa budú s TV vysielateľmi uzavierať na obdobie troch rokov, pričom niektoré práva ostanú aj jednotlivým klubom.

III. Stefan La Porte 

Nasledoval referát Stefana La Portu z talianskej futbalovej federácie o Zhromažďovaní dôkazov a stíhaní disciplinárnych previnení týkajúcich sa ovplyvňovania výsledkov futbalových zápasov. Predovšetkým poukázal na zmenu talianskeho trestného zákona a trestného poriadku v tom smere, že bola doplnená skutková podstata trestného činu športového podvodu, ktorá by mala umožniť lepšie stíhanie konaní rôznych subjektov pri ovplyvňovaní výsledkov zápasov, pretože tradičná úprava trestných činov podvodu či korupcie na to vždy nestačí. Konania smerujúce k ovplyvňovaniu výsledkov futbalových zápasov sú rozmanité a niekedy sa vymykajú z rámca skutkovej podstaty uvedených všeobecných trestných činov. Pokiaľ ide o trestný proces, bola zakotvená možnosť pre športové zväzy získať kópie zápisníc a listinných dôkazov zaobstaraných orgánmi činnými v trestnom konaní, pokiaľ ide o vyšetrovanie trestných činov v súvislosti s ovplyvňovaním zápasov. 

Boli zavedené aj zmeny v Disciplinárnom poriadku Talianskej futbalovej federácie (FIGC). Výsledok trestného konania nemá automaticky vplyv na výsledok disciplinárneho konania v súvislosti so stíhaním ovplyvňovania výsledkov zápasov. V trestnom konaní je totiž potrebné mimo akejkoľvek pochybnosti preukázať, že sa páchateľ dopustil tohto konania, a to úmyselne, v disciplinárnom konaní sa nevyžaduje vždy úmyselné zavinenie a preukázanie bez akýchkoľvek pochybností. V disciplinárnom poriadku existuje aj inštitút domnelej zodpovednosti, v zmysle ktorého môže byť športový klub zodpovedný za ovplyvnenie výsledku zápasu, ak sa konania smerujúceho k ovplyvneniu dopustila tretia osoba, ktorá síce nemá žiadny právny vzťah k športovému klubu, ale ak klub mal (resp. mal mať) z jej konania prospech, predpokladá sa, že táto osoba konala z jeho poverenia. Športový klub musí preukázať opak. 

Do Disciplinárneho poriadku FIGC boli zakotvené zákazy účasti na športových stávkových hrách zo strany hráčov, informatívne povinnosti pre hráčov či kluby, pre prípad, že sa dozvedia o manipulatívnom konaní v snahe ovplyvniť výsledok zápasu a bol zavedený aj program zhovievavosti spočívajúci v znížení či odpustení sankcií voči spolupracujúcim disciplinárnym previnilcom. 

Základné problémy stíhania konaní ovplyvňovania výsledkov zápasov v disciplinárnom konaní spočívajú v tom, že disciplinárne orgány nemajú k dispozícii prostriedky štátneho donútenia, osoby, ktoré nie sú členmi FIGC sa nebudú podriaďovať rozhodnutiam jej orgánov a disciplinárne konanie môže efektívne prebiehať až po skončení prípravného konania v rámci trestného procesu, keďže toto je neverejné. 

Disciplinárne rozhodnutia FIGC nie sú ako také preskúmateľné súdom, ale subjekt, ktorý namieta výsledok disciplinárneho rozhodnutia sa môže obrátiť na súd so žalobou o náhradu škody.

IV. Jacques Bondallaz 

V poslednom vystúpení v rámci prvého rokovacieho dňa Jacques Bondallaz (UEFA) informoval o Odporúčaniach pri prijímaní stanov a ostatných predpisov. Väčšia časť obsahu jeho príspevku už bola spracovaná v správe z pracovnej cesty v centrále UEFA z júna 2011. Okrem toho Jacques Bondallaz uviedol, že najvyšší orgán jednotlivých zväzov (Konferencia) by mal schvaľovať Stanovy a Rokovací poriadok Konferencie. Je vhodné prijímanie týchto predpisov najskôr konzultovať s jednotlivými členmi národného zväzu, ktorých delegáti sa zúčastňujú Konferencie za účelom získania širokej podpory. 

Pri prijímaní Stanov je potrebné okrem iného vziať do úvahy aj ustanovenia národných predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, prípadne konzultovať určité ustanovenia s Protimonopolným úradom (či sa nejedná o kartelovú dohodu prípadne zneužitie dominantného postavenia). 

Osobitne upozornil na potrebu rešpektovania čl. 7bis ods. 3 Stanov UEFA, v zmysle ktorého, ak sa vytvárajú združenia na národnej úrovni ligy, alebo akékoľvek iné združenia klubov, môžu byť vytvorené len s výslovným súhlasom národného zväzu a musia mu byť podriadené. Stanovy zväzu musia definovať práva a povinnosti týchto subjektov, a stanovy či štatúty týchto subjektov musia podliehať schváleniu zo strany národného zväzu. 

Pokiaľ ide o organizáciu konferencie, zo Stanov musí vyplývať presný počet delegátov, ktorých môžu delegovať na Konferenciu jednotliví členovia. Počet hlasov medzi delegátov nemusí byť rozdelený rovným dielom, ale môže zohľadňovať napr. počty futbalistov, ktorých tento delegát zastupuje. Všeobecnú kompetenciu by mal mať v zmysle Stanov Výkonný výbor (rozhodovanie o otázkach, ktoré nie sú výslovne zverené inému orgánu), keďže sa stretáva častejšie ako Konferencia. 

Pokiaľ ide o schvaľovanie Disciplinárneho poriadku, národné zväzy by mali prevziať minimálne čl. 146 ods. 2 a ods. 3 Disciplinárneho kódexu FIFA. Ďalej by mali zväzy do svojich predpisov implementovať:

•     čl. 1 ods, 2, 3 Pravidiel FIFA o statuse a prestupoch hráčov,
•     čl. 1 ods. 5 Pravidiel FIFA o hráčskych agentoch,
•     čl. 5 ods. 3 UEFA Licenčného systému,
•     čl. 2., čl. 3 ods. 1 Pravidiel UEFA o organizáciách rozhodcov.

V prípade zmien pravidiel o disciplinárnych previneniach sa má uplatňovať zásada, ktorá sa uplatňuje v trestnom práve, že zodpovednosť páchateľa sa posudzuje podľa predpisu, ktorý je preňho priaznivejší. 

Na záver neodporúčal zatiaľ národným zväzom implementovať Pravidlá FIFA o medzinárodných zápasoch.

Druhý rokovací deň začal najskôr prezentáciou Nicolasa Hourqueta z Medzinárodnej rugbyovej federácie o uvoľňovaní hráčov rugby na medzištátne zápasy, z ktorej nevyplynuli žiadne závery pre národné futbalové zväzy.

V. Chris Manson

V následnom referáte sa Chris Manson (Anglická FA) zameral na ochranu práv duševného vlastníctva, najmä pokiaľ ide o ochranu ochranných známok či loga asociácie, jednotlivých súťaží organizovaných anglickou futbalovou asociáciou, ochranu dizajnu reprezentačných dresov a podobne. Osobitne sa zameral na prípady tzv. ambush marketing, teda o nekalé marketingové aktivity, pri ktorých sa niektorý súťažitelia snažia vyvolať dojem, že sú sponzormi zväzu alebo ním organizovaného podujatia, a tým zasahujú do súťažných pozícií ich konkurentov, ktorí sú skutočne sponzormi a v rámci sponzoringu vynaložili nemalé prostriedky, aby sa mohli takto propagovať. Na podklade konkrétnych prípadov preukázal, že proti ambush marketingu sa často nedá brániť právnymi prostriedkami, ale určitými praktickými krokmi.

VI. Julien Zylberstein  

V záverečnom vystúpení informoval Julien Zylberstein (UEFA) o aktuálnych otázkach politiky EÚ vo vzťahu k športu. Európsky parlament prijal v roku 2012 novú rezolúciu o športe, ktorou opätovne potvrdil osobitné a špecifické postavenie športu v spoločnosti. V zmysle spomenutej rezolúcie EP potvrdil, že šport je organizovaný samosprávne, na princípe 1 šport = 1 zväz, pričom športové súťaže sú organizované na pyramídovom princípe, so systémov zostupov a postupov medzi súťažami rôznych úrovní. Ďalej z rezolúcie vyplýva, že kluby by mali mať povinnosť uvoľňovať hráčov pre potreby reprezentácie. Európsky parlament taktiež schvaľuje systém licencií a finančného fair play, ako podmienok účasti v profesionálnych športových súťažiach, schvaľuje uplatnenie pravidiel o odchovancoch (tzv. „home grown player rules“), ako neodporujúce predpisom práva EÚ vrátane antidiskriminačných predpisov a vníma aj dôležitosť pravidiel o odplatách pri prestupoch športovcov medzi športovými klubmi. Európsky parlament v otázke výkonu povolania hráčskeho agenta navrhuje vytvoriť európsky register hráčskych agentov. Agenti by mali odmenu za svoje služby dostávať po častiach, pričom v plnom rozsahu by mala byť vyplatená až potom, čo sa splní kontrakt, ktorý bol dojednaný v dôsledku ich sprostredkovateľskej činnosti. 

Európsky parlament uznáva autoritu športových rozhodcovských súdov na čele so Športovým arbitrážnym súdom v Lausanne za dodržania pravidiel spravodlivého procesu. 

Pokiaľ ide o otázky športových stávkových hier, EP zastáva názor, že časť výnosu zo športového stávkovania by mala ísť športovým zväzom, ktoré dané zväzy organizujú, pretože sa v podstate jedná o využitie práv vyplývajúcich z danej súťaže. Nebyť súťaže, neboli by ani športové stávky na danú súťaž. 

Ďalej bolo odporúčané v uvedenej rezolúcii jednotlivým členským štátom prijať legislatívne opatrenia na stíhanie konaní smerujúcich k ovplyvňovaniu výsledkov športových zápasov. 

Julien Zylberstein následne informoval, že v roku 2008 bola z iniciatívy Európskej komisie vytvorená Komisia pre sociálny dialóg v športe, na ktorej čele je prezident UEFA, a ktorá prijala Minimálne štandardy hráčskej zmluvy. V zmysle týchto štandardov by zmluva medzi hráčom a športovým klubom mala byť písomná pracovná zmluva, na základe ktorej by mal mať hráč garantované zo strany klubu základné zdravotné poistenie. Na Kongrese UEFA v tomto roku by mal byť schválený záväzok pre jednotlivé členské futbalové zväzy pokúsiť sa implementovať tieto minimálne štandardy do svojich predpisov, a to najneskôr do troch rokov od schválenia Kongresom. Členské zväzy nebudú mať priamo povinnosť prevziať do svojich stanov či poriadkov konkrétne tieto ustanovenia minimálnych štandardov, pretože UEFA si uvedomuje, že v niektorých krajinách môžu naraziť na prílišný odpor športovej verejnosti, ale mali by vyvinúť maximálne možné úsilie na dosiahnutie tohto cieľa.

 Záver

Dovolíme si tvrdiť, že z uskutočneného workshopu vyplynulo mnoho dôležitých skutočností najmä z pohľadu tvorby návrhov zmien Stanov a ostatných predpisov SFZ, pričom tak zo strany predstaviteľov UEFA, ako aj zo strany predstaviteľov národných futbalových zväzov, s ktorými sme mali možnosť hovoriť, bola ponúknutá konzultačná a poradenská pomoc pri riešení problematických otázok ako aj ochota spolupracovať intenzívnejšie na regionálnej úrovni.

Bratislava, Košice 03.03.2012

Vypracovali: JUDr. Jozef Čorba, PhD., Mgr. Tomáš Žiak