Športové kluby vo finančných problémoch - diskusia 2 NEPREČÍTANÉ 

• ÚVOD + DISKUSIA 1
• DISKUSIA 2
• DISKUSIA 3

Pokračovanie odbornej diskusie obsahovo nadväzuje na predchádzajúcu 1. časť diskusie:

Jaroslav Čollák:

„Do tohto stavu čiastočne zasahujú aj národné zväzy - konkrétne SFZ licenčnými podmienkami, kedy sú ich obsahom ustanovované kvalitatívne vymedzené peňažné záväzky, ktoré športový klub musí do začiatku novej športovej sezóny vyrovnať. V tejto súvislosti by som rád upozornil, že SFZ by sa mal podujať do role garanta akéhosi „finančne disciplinovaného správania sa klubov“, a kvalitatívnou zmenou svojich predpisov zakázať nováciu (nahradenie starého záväzku novým s neskoršou splatnosťou, čím sa v praxi bežne obchádzajú licenčné podmienky) presne vyšpecifikovaných pohľadávok športových klubov voči tretím osobám (áno, myslím pohľadávky klubov voči profesionálnym hráčom).

Peter Sepeši:

„Aj tu by sme mali na SFZ pritvrdiť v súlade s duchom filozofie/programu UEFA "Financial fair play" prezentovanej pri každom vystúpení zástupcov UEFA na oficiálnych fórach, čo má nepriamy ale veľmi podstatný súvis aj s bojom proti "match fixingu" (manipulácia športových výsledkov). Z analýzy tohto problému je jedným z faktorov vytvárajúcich nezdravé podhubie pre "match fixing" to, keď kluby nachádzajúce sa vo väčších alebo menších finančných problémoch neuhrádzajú riadne odmeny hráčom niekedy aj za viac mesiacov. Dôsledkom toho sa títo hráči stávajú ohrozenou skupinou, ktorá sa stáva s podstatne vyššou úspešnosťou ako u riadne platených hráčoch objektom navádzania na manipuláciu výsledkov stretnutí alebo iného ovplyvňovania skutočností, ktoré sú predmetom záujmu stávkových operátorov (žlté karty, počet strelených gólov, ...), aby si zabezpečili príjem. Mnohí hráči majú rodiny, ktorých sú živiteľmi a v takom prípade môže výpadok príjmu na niekoľko mesiacov spôsobiť existenčné problémy, ktoré sa nepochybne prejavia na nepohode a prístupe hráča ku klubu a tým logicky aj na športových výkonoch jednotlivca, kolektívu, čo pri rozšírení tohto javu môže mať negatívny dopad dokonca aj na celkovú úroveň súťaže.“ 

Miroslav Hlivák:

„Je potrebné sa zamyslieť nad viacerými otvorenými otázkami s tym spojenými napr. aká môže byť ekonomická podstata fungovania klubu a či môže podnikať alebo "tvoriť zisk", ako zabraniť, aby mohli byť kluby do nových ročníkov registrované, hoci nemajú vyriešenú minulosť a majú pozdĺžnosti voči hráčom alebo trénerom (hovoríme o vlastnej skúsenosti klienta našej advokátskej kancelárie - bývalého trénera DAC DS Kurta Gargera, kedy sme v čase posudzovania podmienok listom upozorňovali SFZ - jeho vedenie, Licenčnú komisiu SFZ, Úniu ligových klubov, ale klubu bolo napriek existujúcej pozdĺžnosti umožnené pokračovať ďalej v súťaži a my sme museli podať žalobu na Rozhodcovský súd SFZ (RS SFZ ) - stále sa súdime a klub si "hraje ďalej".“ S ohľadom na narastajúce problémy v tejto oblasti (ktoré úzko súvisia s celkovou ekonomickou situáciou spoločnosti, šport nevynímajúc) by mal byť v rámci noviel predpisov SFZ prijatý mechanizmus, ktorý by zabránil vzniku uvedených udalostí a súčasne by obsahoval mechanizmy priebežnej kontroly klubov zo strany SFZ."

Jaroslav Čollák:

„Peter, vieš čo je tam skutočný problém? Presne tá novácia záväzkov, o ktorej som hovoril v poslednom komentári. Novácie záväzkov zo strany klubov voči hráčom (hráč je tu výrazne v slabšej pozícii) a to, že SFZ skúma vyrovnanosť týchto pohľadávok len rok dozadu. Poznám mnoho prípadov, kedy kluby dlžia za minulý rok, hoc idú do nového ročníka športovej súťaže - ligy (príklad: nováciou sa závazok z jari 2013 prenesie na jeseň 2013, pričom pre udelenie licencie na jar 2014 SFZ skúma len záväzky z jesene 2013 bez tých "starých&prenesených" - možno už ten hráč, o ktorého záväzok išlo, a ktorý bol prenesený do jesene nie je hráčom klubu, ale klub má voči nemu stále neuspokojený záväzok.....tu je problém...v tomto prípade licenčného konania treba“ dvojkrokovosť“. Samozrejme s tebou súhlasím, toto je určite jeden z rozmerov a situácií, kedy sú hráči nepriamo navádzaní na ovplyvňovanie výsledkov, čo deformuje športovú súťaž a dovolím si povedať, aj hospodársku súťaž ktorá je priamo naviazaná na aktivity športového klubu v súťaži športovej.“

Marek Majtán:

"Toto potvrdzujem, problém je aj ten, že niekde hráči už na začiatku sezóny vopred podpisujú, že majú všetko vyrovnané. Jednoznačne je potrebné prehodnotiť, prípadne doplniť kritériá licenčného systému."

Jaroslav Čollák:

"O tejto problematike som písal aj odborný článok na www.ucps.sk - moje návrhy sú tam.^[1]"

Akú právnu formu majú slovenské kluby?

Na športovej činnosti v rámci SFZ sa ako “športové/futbalové kluby” zúčastňujú rôzne typy subjektov práva, spravidla však ide o občianske združenia alebo o obchodné spoločnosti.

Kluby, ktoré pôsobia v dvoch najvyšších súťažiach majú spravidla právnu formu obchodnej spoločnosti, čo predpokladá aj § 9 ods. 2 zákona č. 300/2008 Z.z. ^[2] o organizovaní a podpore športu v znení neskorších predpisov.

Vo vyšších súťažiach sa najčastejšie ako forma obchodnej spoločnosti pri športových kluboch využíva akciová spoločnosť.

V nižších súťažiach pôsobia takmer výlučne kluby, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia, v ktorých za záväzky ručí klub = občianske združenie, do výšky svojho majetku.

Režim zákonnej transformácie, resp. vysporiadania alebo zániku obchodnej spoločnosti a občianskeho združenia môže byť rozdielny, preto ho budeme analyzovať osobitne.

---