ŠPORT: TERRA INCOGNITA ALEBO RES PUBLICA?! NEPREČÍTANÉ MagOff 

SPORT: TERRA  INCOGNITA OR  RES PUBLICA?! ¹

MGR., MGR. LADISLAV KRIŽAN, PHD.
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU  SR – SEKCIA ŠTÁTNEJ STAROSTLIVOSTI O ŠPORT – GENERÁLNY RIADITEĽ
EU EXPERT GROUP „GOOD GOVERNANCE IN SPORT“ – ČLEN
TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE – PRÁVNICKÁ FAKULTA A ZÁROVEŇ MASARYKOVA UNIVERZITA – PRÁVNICKÁ FAKULTA – EXTERNÝ PEDAGÓG PRE OBLASŤ PRÁVA V ŠPORTE
E-MAIL: LADISLAV.KRIZAN@GMAIL.COM

---

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
športové právo, športové politiky, zdaňovanie príjmov, športové občianske združenie, tretí sektor

KEY WORDS:
sports law, sports policy, taxing of income, sports association, third sector

ABSTRAKT:
Vzájomné združovanie sa ľudí v športových kolektívoch môže po určitom čase viesť k vzniku kvalitatívne i kvantitatívne iných vzťahov nielen v rámci samotnej skupiny, ale i vo vzťahu skupiny k iným osobám. Tento proces má svoje ekonomické a právne dôsledky a potreba vytvorenia fiktívnej osoby – subjektu, ktorý by aj z hľadiska práva zastupoval športový kolektív a jeho záujmy sa stane po určitom čase nevyhnutnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky v takýchto situáciách získavajú športové kolektívy postavenie právnických osôb a nimi často zvolenou formou sú občianske združenia. Je dôležité i po právnej stránke maximalizovať portfólio možných zdrojov príjmov občianskeho združenia a zároveň optimalizovať jeho prípadné daňové zaťaženie. Pred tvorbou akýchkoľvek konkrétnych politík v oblasti regulácie ich činnosti by preto mali existovať úvahy postavené na antickom rozvažovaní, vecné a odborné diskusie s cieľom hľadať priesečníky naprieč politickým spektrom pri vyjasňovaní možného obsahu(-ov) pojmov „verejný záujem“ a „verejná prospešnosť“ v športe z pohľadu práva, ktoré sú úzko spojené s ideami pojmu „verejný statok“ v športe z pohľadu ekonómie. Rozhodnutia o ich následnej hierarchizácii, vzhľadom na reálne ekonomické možnosti obce, mesta, kraja, štátu, ale i nadštátneho útvaru ako je EÚ, budú vždy politickými rozhodnutiami na základe hodnotového kompromisu väčšiny.

SUMMARY/ABSTRAKT:
The process of organizing into sports groups should lead after certain time to establishment of qualitatively and quantitavely different relationships not only in the group itself but also in relationship of group with other persons. This process has its own economic and legal consequences and the need to create a fictive person – subject which will also represent the sports group and its interests from legal point of a view will be a must after certain time. Sports groups in Slovakia in these situations gain the status of legal entities and concrete form often chosen by them is a non-for-profit civil organization. It is also important to maximize portfolio of potential sources of income and at the same time optimize its potential tax burden from legal point of view. Before the creation of any concrete politics in the area of regulation of its activities, some contemplations should exist, built on Antic cogitation, matter-of-fact discussions with the aim to search for points of concurrence crosswise the politic spectrum by clarifying possible content(s) of notions „public interest“ and „public utility“ in sport from the viewpoint of law, which are closely linked with the ideas of the notion „public good“ in sport from the viewpoint of economy. The decisions on their subsequent hierarchization in harmony with real economic possibilities of a municipality, town, district, state but also supranational entity as EU, will always be political decisions adopted by the majority on the basis of value compromise. 

---

PRÍJMY OBČIANSKYCH ZDRUŽENIACH PÔSOBIACICH V ŠPORTE A POJMY PODNIKANIE A (INÁ) ZÁROBKOVÁ ČINNOSŤ

Súčasná realita v slovenskom športovom hnutí je taká, že všetky druhy občianskych združení v ňom pôsobiace – najmä národné športové zväzy, športové kluby – vykonávajú vlastné, často veľmi rôznorodé ekonomické aktivity s cieľom získavať tak finančné prostriedky na svoju činnosť. Problematika (ne)zdaňovania príjmov z takýchto ekonomických aktivít je preto logicky permanentnou témou.

Zámerom tohto textu je preto snaha autora priniesť pohľad na túto problematiku, vzhľadom na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) 3Sžf 43/2009 z 11. marca 2010. Pri tomto hĺbaní však nie je možné zároveň opomenúť a zároveň nezasadiť úvahy súdu v ňom obsiahnuté do nevyhnutne širších i ústavnoprávnych súvislostí, najmä vzhľadom na ďalšie súdne rozhodnutia. Hľadať totiž komplexné odpovede v len veľmi stručných ustanoveniach zákona č. 83/1990 Sb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“), je absolútne nedostatočné.

Primárne otázky, ktoré by si totiž tvorcovia stanov občianskeho združenia mali klásť už pred! ich samotným písaním, sú i odkiaľ môže, a najčastejšie i bude získavať to- ktoré občianske združenie pôsobiace v športe v podmienkach Slovenskej republiky prostriedky na svoju činnosť, na základe akého právneho vzťahu či titulu, aký budú mať (môžu mať) tieto príjmy daňovo-právny charakter atď. Dôležitým faktom, ktorý treba už pri tvorbe stanov rešpektovať je skutočnosť, že Zákon v § 1 ods. 2 písm. b) ustanovuje, že: „… sa nevzťahuje na združovanie občanov na zárobkovú činnosť…“.

Toto pre prax často nejasné ustanovenie je treba chápať i z pohľadu plynúceho času. Zákon vznikol krátko po roku 1989, v porevuločných časoch, kedy nová občianska spoločnosť, tretí sektor i podnikateľský sektor na Slovensku iba vznikali. „Nakoľko právo na združovanie nebolo v čase prijatia zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. ústavne zakotvené, hneď v § 1 tohto zákona je uvedené, že občania majú pravo slobodne sa združovať. Na rozdiel od úpravy z roku 1951, ktorá vychádzala zo sovietskej koncepcie, zákon č. 83 z roku 1990 nadväzuje na koncepciu spolkového zákona z bývalého monarchistického Rakúska.“^[1]

Nikto pravdepodobne vtedy nečakal, že tento pôvodne na prechodné obdobie prijatý právny predpis, ktorý mal najmä veľmi rýchlo znovu garantovať právo slobodne sa združovať, sa stane základným právnym predpisom určujúcim charakter spolkového života v SR na najbližších viac ako 20 rokov!

I preto dnes advokát JUDr. Peter HAŇDIAK, dlhodobo sa zaoberajúci právnou úpravou tretieho sektora, i 13 rokov po jeho prijatí mohol tvrdiť vo vzťahu k problematike vzájomného vzťahu týchto dvoch ľudských činností – združovania občanov a zárobkovej činnosti, že: „Predmetné ustanovenie bolo interpretované aj v odbornej verejnosti rozdielne a stanoviská boli mnohokrát protichodné.“^[2] Dôvodová správa k tomuto zákonu sa však prikláňala k názoru, ktorý umožňuje vykonávanie zárobkovej činnosti zo strany samotných združení: „Pokiaľ sa hovorí o združovaní k zárobkovej činnosti alebo k zaisteniu riad¬neho výkonu povolania, rozumejú sa tým napr. bytové, spotrebné družstvá, združenia advokátov a pod. Toto ustanovenie sa však netýka prípadnej zárobkovej činnosti organizácie."

V tejto súvislosti je preto dôležité poukázať na vzájomné vzťahy medzi pojmami „podnikanie“ a „(iná) zárobková činnosť“, ktoré rozlišuje i Ústava Slovenskej republiky. V Článku 35 odsek 1 je ustanovenie, ktoré hovorí: „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“, pričom v nasledujúcom odseku je daná možnosť obmedziť takéto aktivity pomocou zákona. Po jazykovom výklade týchto ustanovení sa dá konštatovať, že nie každá zárobková činnosť (širší pojem) je zároveň i podnikaním (užší pojem). Rovnako profesorka obchodného práva Mária PATAKYOVÁ považuje pojem „zárobková činnosť“ (často zamieňaný nielen predstaviteľmi tretieho sektora i za doslovné znenie ústavy Ústavy SR v podobe pojmu „iná zárobková činnosť“) za: „...najvšeobecnejší pojem vymedzujúci ekonomické aktivity osôb, pojem, ktorý je treba odlíšiť od podnikania, ako aktivity napĺňajúcej znaky vymedzené ustanoveniami § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.“^[3]

ANOTÁCIA ROZSUDKU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR, SPIS. ZN. 3 SŽF/43/2009 ZO DŇA 11. MARCA 2010

Nevyhnutná faktografia sporu na úvod hovorí, že Hokejový klub Poprad, IČO: 37 796 836, občianske združenie založené podľa Zákona bolo registrované Ministerstvom vnútra SR dňa 3.9.2001 pod č. VVS/1-900/90-18960 (ďalej len „HK Poprad“).

Z článku 2 písm. h/, i/ stanov HK Poprad vyplýva, že je jeho základným poslaním: získavať prostriedky na zabezpečenie činnosti klubu, športovú prípravu družstiev a na ekonomickú podporu, na základnú športovú činnosť ďalších členov klubu a podieľať sa na činnosti umožňujúcej získavanie ekonomických zdrojov v prospech rozvoja klubu, kde možno zaradiť aj finančné prostriedky získané prostredníctvom reklamy, ktorými HK Poprad zabezpečoval prostriedky na svoju činnosť a ciele, pre ktoré bol zriadený.

HK Poprad bolo za zdaňovacie obdobie 2003 dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad č. 717/230/68866/06/Neuv zo dňa 02.11.2006 vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb v sume 2 586 300,--Sk okrem iného i s odôvodnením, že reklamná činnosť nie je činnosťou za účelom ktorej hokejový klub vznikol.

Následný súdny spor iniciovaný žalobcom – HK Poprad proti žalovanému – Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „DR SR“) priniesol rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 3S/46/2007-41 zo dňa 16.01.2009.

V ňom Krajský súd v Prešove napadnuté rozhodnutie žalovaného – DR SR podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom bol fakt, že ak žalovaný – DR SR v preskúmavanom rozhodnutí bez náležitého odôvodnenia uvádza, že príjmy z reklamnej činnosti patria medzi príjmy z ostatných zdaňovaných činností a nesúvisia s činnosťou za účelom ktorej žalobca vznikol, je takéto rozhodnutie pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť (protirečivosť argumentov žalovaného) nepreskúmateľné, v rozpore s ust. § 30 ods. 3, ods 7 zákona č. 511/1992 Zb.

Proti výroku vo veci samej podal žalovaný – DR SR – včas odvolanie. Nestotožnil sa s dôvodmi, pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Hlavným dôvodom námietok je poukázanie na obsah vlastného rozhodnutia žalovaného – DR SR v tom, že nikde sa v ňom nekonštatuje, že reklamná činnosť je základným poslaním združenia. Túto filozofiu do prípadu vniesol práve žalobca – HK Poprad a súd si ju zrejme osvojil. Pokiaľ ide o súdom konštatovaný nedostatok dôvodov rozhodnutia, poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k obsahu jednotlivých námietok odvolávajúceho sa (strana 6, 7 a 8), uvádza dôvody, prečo reklamná činnosť nemôže byť základným poslaním, a to je hľadisko predmetu dane. Totiž žiadna činnosť, ktorá je predmetom dane z príjmov, nemôže byť základným poslaním občianskeho združenia a tento rozhodujúci dôvod záverov daňových orgánov je v odôvodnení rozhodnutia uvedený práve z tohto hľadiska sa žalovaný vysporiadaval aj s námietkami odvolávajúceho sa. Žalobca sa však svojimi námietkami v doteraz vedených konaniach snaží práve o to, aby činnosť zodpovedajúca predmetu dane (reklamná činnosť) u týchto daňovníkov sa stala činnosťou zabezpečujúcou účel vzniku, a táto činnosť bola ich základným poslaním (a tak príjmy z tejto činnosti by boli oslobodené), a to spôsobom – vniesť do základného poslania združenia vymedzeného v článku 2 písm. h) a i) Stanov predmet dane z príjmov, t. j. reklamnú činnosť. Nie je to však správne, lebo reklamná činnosť je jednoznačne predmetom dane u týchto subjektov a súčasne je aj činnosťou, ktorou sa dá zisk dosiahnuť alebo sa dosiahne. DR SR preto navrhovalo, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 3S/46/2007-41 zo dňa 16.1.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca- HK Poprad vo vyjadrení zo dňa 13.03.2009 k odvolaniu žalovaného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobcovi – HK Poprad nebolo známe, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že žiadna činnosť, ktorá je predmetom dane z príjmov, nemôže byť základným poslaním občianskeho združenia. Súčasne poukazoval na stanovisko Ministerstva financií SR k metodickému pokynu Daňového riaditeľstva SR č. 4/3/2005, z ktorého vyplýva, že ak je získanie finančných prostriedkov prostredníctvom reklamy jednou z hlavných činností športových klubov na zabezpečenie činnosti, za účelom ktorej tento športový klub vznikol a táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu, je príjem z reklamy oslobodený od dane. Pri posudzovaní cenovej konkurencie je potrebné brať na zreteľ, že športové kluby spravidla nie sú v situácii, v ktorej môžu určovať cenovú úroveň reklamy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok krajského súdu z iných právnych dôvodov ako vecne správny potvrdil.

Zároveň konštatoval že v daňovom konaní išlo o zásadnú právnu otázku týkajúcu sa zdaňovania príjmov reklamy u športových klubov, ktoré sú občianskymi združeniami. Príjem z reklamy je spravidla jediným rozhodujúcim príjmom na udržanie rozvoja športu. Ide o zásadnú právnu otázku týkajúcu sa výkladu a aplikácie ust. § 18 ods. 4, 5 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov vo vzťahu k ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

ÚVAHY A ODÔVODNENIE ROZHODNUTIA SÚDOM

Za prvé, Najvyšší súd sa stotožnil so žalobcom – HK Poprad, že príjem občianskeho združenia je predmetom dane práve z hľadiska dosahovania zisku. To explicitne vyplýva z ust. § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru Najvyššieho súdu interpretačne nesprávne východisko žalovaného – DR SR spočíva v tom, že z tohto ustanovenia zákona vyvodzuje, že pomenované zdroje príjmov (príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy z členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou) sa už a priori považujú za príjmy, ktorými sa dosahuje zisk. Táto skutočnosť sa však dá zistiť až a posteriori, po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaložených nákladov (definícia zisku). Teda správcom dane apriórne rozlišovanie príjmov a s tým súvisiace vecné rozlišovanie činnosti športového klubu na samostatnú podnikateľskú časť a samostatnú neziskovú časť nemá oporu v ust. § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov a ani v zákone o združovaní občanov.

Za druhé, podľa názoru najvyššieho súdu § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov ustanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov na zárobkovú činnosť. Občianske združenia nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. činnosť za účelom dosiahnutia zisku v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Rozčleňovanie činnosti občianskych združení na zárobkovú, z pohľadu správcu dane na podnikateľskú zdaňovanú činnosť a hlavnú nezdaňovanú činnosť, je preto v rozpore s § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/68866/06/Neuv zo dňa 02.11.2006, strana 2, kde správca dane konštatuje, že "....pri kontrole bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt v roku 2003 dodržal zásadu členenia nákladov a výnosov na zdaňovanú a nezdaňovanú činnosť. Vo výkaze ziskov a strát k 31.12.2003 členil náklady a výnosy na hlavnú nezdaňovanú činnosť a podnikateľskú zdaňovanú činnosť". Najvyšší súd konštatuje, že činnosť občianskeho združenia je jednotná a nemôže byť v žiadnom prípade zárobková. Práve toto ustanovenie zákona o občianskych združeniach predpokladá, že získavať peňažné prostriedky združenie môže iba do rozsahu, aby pokrylo vlastnú činnosť podľa stanov a na účel na ktorý vzniklo. Inak môže byť združenie rozpustené.

Za tretie, podľa názoru najvyššieho súdu, časť právnej normy z ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej "príjmy z činností, ktorými sa dá zisk dosiahnuť" rovnako nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by a priori vecne identifikovalo zdaniteľné príjmy. To, či sa dá dosiahnuť zisk, možno vyhodnotiť až po zistení výdavkov. Toto ustanovenie rovnako možno aplikovať iba a posteriori po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaložených nákladov na činnosť, za účelom ktorej žalobca vznikol. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane posúdiť vecnú súvislosť vynaložených výdavkov so získaním príjmu. Teoreticky, z každej príjmovej činnosti (§ 18 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z.) sa dá dosiahnuť zisk, pokiaľ sú výdavky nižšie ako príjem. Predmetom dane je len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Príjmy športového klubu z reklamy patria do daňového režimu ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. To však neznamená, že reklama je ipso facto činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, alebo dá dosiahnuť zisk. Predmetom dane môže byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie športovej činnosti, pre ktorú bol žalobca zriadený.

Za štvrté, podľa názoru najvyššieho súdu, podľa § 19 ods. 1, písm. a/ prvá veta zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Ustanovenie § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje oslobodenie od dane príjmov plynúcich z činnosti za účelom ktorej športový klub vznikol. Príjmy z reklamy pod toto ustanovenie nepatria, neplynú zo športovej činnosti (základného poslania, ktoré vyplýva už aj priamo z názvu – hokejový klub). Oslobodenými príjmami takto môžu byť príjmy zo vstupného na hokejové stretnutia, príjmy z "predaja" hráčov, príjmy z televíznych a rozhlasových prenosov stretnutí hokejového klubu a pod. Keďže ide o oslobodený príjem podľa zákona o daniach z príjmov, nie je možné k týmto príjmom priraďovať daňové výdavky. Preto postup správcu dane, keď posudzoval výdavky z pohľadu toho, či boli vynaložené na činnosť za účelom ktorej daňovník vznikol, alebo na dosiahnutie zdaniteľných príjmov nie je v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. Najvyšší súd poukazuje na to, že zákon o daniach z príjmov termín používaný správcom dane "nezdaňované náklady" nepozná a takéto náklady nie je možné priraďovať k príjmom, ktoré sú od dane v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. oslobodené. Predmetom dane z príjmov sú iba príjmy od dane neoslobodené a pre stanovenie základu dane sú relevantné k týmto príjmom sa viažúce náklady. Predmetom dane je len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z. Základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.

ČO ROZHODNUTIE VLASTNE PRINÁŠA PRE BUDÚCNOSŤ PRAXE SLOVENSKÉHO ŠPORTOVÉHO HNUTIA?!

Môže občianske združenie vykonávať (inú) zárobkovú činnosť, resp. vôbec podnikať? Faktická aplikačná prax potvrdzuje, že občianske združenie môžu vyvíjať (inú) zárobkovú činnosť i podnikať, keďže viaceré pôsobiace nielen v športe vlastnia napr. živnostenské listy.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa problémom zaoberal tiež. Pre vymedzenie rozsahu práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa jeho odôvodnenia v Náleze sp. zn. PL. ÚS 13/97 z 19. júna 1998 je: „...dôležitá otázka vzájomných účinkov č. 51 a čl. 2 ods.3 ústavy vo vzťahu k čl. 35 ods. 1 ústavy. Výkladom citovaných článkov ústavy možno dospieť k záveru, že občan môže vykonávať len takú zárobkovú činnosť, ktorú mu zákon výslovne dovoľuje. Uplatnením takého výkladu by sa však nerešpektoval čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Zároveň by sa výrazne obmedzili reálne možnosti občana zabezpečovať vlastnú obživu.“

I preto sa stotožňujeme s právnym názorom publikovaným v časopise Efekt: „Pre občianske združenia ... teda platí, že môžu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, pričom s dosiahnutým príjmom nemôže nakladať ako so ziskom, ale podľa zákonných usmernení pre jednotlivé súkromnoprávne subjekty.“^[4] Takýto výklad potvrdil i Najvyšší súd SR, keď konštatoval v odôvodnení k svojmu rozsudku z 31.1.1996, sp. zn. Obz 5/95., že: „Z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., na ktoré generálny prokurátor v sťažnosti poukazuje, nevyplýva, že by občianske združenia nemohli vyvíjať zárobkovú činnosť.“ v právnej vete predmetného rozsudku sa priamo navyše konštatuje, že: „Občianske združenie môže samé alebo spoločne s niekým založiť obchodnú spoločnosť alebo družstvo, alebo sa iným spôsobom majetkovo podieľať na činnosti takýchto podnikateľských subjektov.“ Celé odôvodnenie v predmetnom rozsudku však zároveň s hore uvedeným tvrdí: „Zárobkovej činnosti sa len nepriamo dotýka ustanovenie § 8 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého jedným z dôvodov odmietnutia registrácie združenia je i skutočnosť, že z obsahu stanov vyplýva, že ide o združenie vymenované v ust. § 1 ods. 3. Znamená to, že ak si združenie do stanov ako cieľ združenia dá zárobkovú činnosť, ministerstvo vnútra by muselo jeho registráciu odmietnuť.“

Profesor občianskeho práva Ivo TELEC z Právnickej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne v tejto súvislosti potvrdzuje, že predmetné ustanovenie § 3 ods. 1 písmeno b) zákona: „...nie je možné vykladať ako zákaz zárobkovej činnosti občianskych združení, ale ako negatívne vymedzenie spolčovacích (zakladateľských) účelov“^[5]. I preto v svojich úvahách de lege ferenda zároveň vyzýva k prísnejšej právnej úprave zakladateľských účelov v spolkovom práve, ktorá by bola podľa neho nie obmedzením slobody, ale prejavom systematickejšieho myslenia, pokiaľ ide o systematiku a funkcie jednotlivých právnických osôb vôbec.

Jedným z dôvodov je práve problematika zdaňovania ich príjmov. Najvyšší súd SR v nami rozoberanom súdnom rozhodnutí konštatoval, že príjmy športového klubu – občianskeho združenia z reklamy patria do daňového režimu ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. To však ipso facto neznamená, že ide o činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, keďže predmetom dane môže byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie tej činnosti (základného poslania), pre ktorú bol žalobca zriadený. Táto skutočnosť sa dá zistiť až a posteriori, po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška celkových vynaložených nákladov na činnosť klubu. Zároveň súd konštatoval, že zásada členenia nákladov a výnosov občianskeho združenia na zdaňovanú a nezdaňovanú činnosť je v rozpore s § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.

Ak sa zamyslíme nad dopadmi týchto úvah súdu, je zrejmé, že hoci je v platnosti už iná najmä daňová legislatíva (od predmetného zdaňovacieho obdobia v roku 2003 a následného vzniku súdneho sporu prešlo až do momentu rozsudku NS SR cca 7 rokov), výrazný vplyv na účtovno-právnu a daňovo-právnu prax vo všetkých občianskych združeniach, nielen tých pôsobiacich v športe do budúcnosti, je neodvratný.

Navyše, postupné legislatívne spresňovanie uvedenej problematiky, ktoré viedlo k obmedzovaniu veľmi široko priznávanému právu na zárobkovú činnosť rôznym organizáciám tretieho sektora na Slovensku začalo legislatívnymi zmenami už v roku 1996 – najprv zákonom o nadáciách, neskôr zákonom o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby atď. Celý proces vyvrcholil legislatívnym návrhom zákona o spolkoch z dielne ministerstva vnútra z roku 2008. Ten mal nahradiť Zákon, navrhoval zlúčenie väčšiny organizácii tretieho sektora do jedného typu právnických osôb tzv. spolkov a úplný zákaz podnikania pre tieto právnické osoby. Tento legislatívny návrh MV SR bol po rozsiahlej kritike a spoločnej petičnej akcii zástupcov celého tretieho sektora navrhovateľom stiahnutý s tým, že bude opätovne prepracovaný v spolupráci a v konsenze s dotknutými subjektmi.

Hoci sa idea zákonodarcu o zákaze podnikania pre občianske združenia zatiaľ nedostala do všeobecnej právnej úpravy tretieho sektora, špeciálna právna úprava športu ňou bola neskôr napokon čiastočne dotknutá zákonom NR SR č. 300/2008 Z.z. o organizácii a podpore športu (ďalej len „zákon o športe“) účinným od 1.septembra 2008, konkrétne § 8 a 9.

§ 8 a § 9 zákona o športe definujú pojmy ako „národný športový zväz“ a „športový klub“. Podľa nich pre potreby našej práce okrem iného je národný športový zväz občianske združenie, ktoré môže založiť obchodnú spoločnosť. Na účely podnikania v športovej reprezentácii môže založiť obchodnú spoločnosť, ak je v nej jediným spoločníkom alebo akcionárom a podiel na zisku obchodnej spoločnosti po zdanení môže použiť len na plnenie svojich zákonom stanovených úloh a na svoju činnosť.

Športový klub môže byť založený ako občianske združenie alebo ako obchodná spoločnosť založená na iný účel ako na účel podnikania. Športový klub však môže založiť obchodnú spoločnosť.

Dôvodová správa to vysvetľuje nasledovne: „...sa umožňuje založiť (spoluzaložiť) obchodnú spoločnosť, ktorá by podnikala s cieľom posilniť príjmovú základňu národného športového zväzu, pretože sa predpokladá, že samotný národný športový zväz nebude podnikať v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide totiž o občianske združenie, ktorého hlavným predmetom činnosti je reprezentácia športového odvetvia alebo druhu športu, organizovanie športových súťaží a iné obdobné aktivity bezprostredne súvisiace s vrcholovým alebo výkonnostným športom. Podnikaním je sústavná činnosť s cieľom dosiahnutia zisku ako ju vymedzuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Takáto činnosť by mala byť vlastná len podnikateľom.

... Predpokladá sa totiž, že sám (športový klub – pozn. autor práce L.K.) nebude priamo podnikať vo vlastnom mene, keďže má formu občianskeho združenia alebo obchodnej spoločnosti, ktorej základným znakom je, že nie je založená na podnikanie. Športový klub tak môže založiť obchodnú spoločnosť alebo sa zúčastniť ako spoločník alebo akcionár na podnikaní inej osoby. Na rozdiel od národného športového zväzu sa však športovému klubu neprikazuje podiel na zisku po zdanení použiť len priamo na športovú činnosť a na vlastnú prevádzku. Športový klub na rozdiel od národného športového zväzu totiž potrebuje peniaze aj na rozvoj technickej základne (športovísk a športových zariadení a náradí), na financovanie dopravy na športové podujatia, na náklady pri angažovaní športovcov, a podobne, ktoré spravidla národné športové zväzy nezabezpečujú.“

PRINCÍP PRÁVNEJ (NE)ISTOTY PRI ZDAŇOVANÍ PRÍJMOV V ŠPORTE

Princíp právnej istoty sa v právnom štáte veľmi zjednodušene pre naše potreby spája i so zrozumiteľnosťou, s predvídateľnosťou práva a najmä rozhodnutí štátnych orgánov pri jeho konkrétnej aplikácií v tom-ktorom prípade.

Zárobková činnosť resp. podnikanie najmä občianskych združení v športe sú u nás už dlhé roky spojené, najmä čo sa týka zdaňovania ich príjmov, s neveľmi jasnou právnou úpravou, keďže spôsob zdaňovania príjmov z nich plynúcich prináša(l) nálezy daňových kontrol a následné spory. Zdaňovanie konkrétnych príjmov konkrétnych občianskych združení nielen v športe, ktoré sa najmä v minulosti často posudzovalo ad hoc “individuálne od klubu ku klubu”, “od stanov k stanovám” a so sebou prináša(lo) so železnou pravidelnosťou nálezy daňových kontrol, ktoré sa museli vysporiadať napr. i s plneniami plynúcimi zo zmluvného vzťahu medzi športovým klubom a sponzorom, resp. príjmami za tzv. prestup športovca. Tento inštitút umožňujúci zmenu športového klubu, za ktorý je športovec oprávnený súťažiť, nie je možné nájsť v žiadnej inej spolkovej sfére.

Boli tieto spory spôsobené niektorými, vybranými občianskymi združeniami pôsobiacimi v športe z dôvodu absencie odbornosti ich štatutárnych orgánov?

Alebo naopak vznikali tieto nálezy daňových kontrol a následné spory z dôvodu nejasnosti a nejednoznačnosti právnej úpravy?

Tieto rečnícke otázky ponechané logicky bez odpovedí majú za cieľ nie deštruktívnu kritiku. Chcú najmä poukázať na nevyhnutnosť absolútne precíznej a detailnej formulácie vždy individualizovaných stanov toho-ktorého občianskeho združenia v športe už pri ich tvorbe, či veľmi jemné až subtílne rozlišovanie medzi darom, sponzoringom, reklamou atď. a ich právnou úpravou, vzhľadom na daňové dopady i skutočný obsah toho-ktorého vzťahu medzi subjektmi práva pôsobiacimi nielen v športe.

Kvalifikované a profesionálne poradenstvo v oblasti práva, daní a účtovníctva pri týchto činnostiach je však už teraz absolútnou nevyhnutnosťou, pričom treba podotknúť, že okrem už známych, najmä ďalšie súdne rozhodnutia môžu priniesť do súčasného stavu viac právnej istoty a budú svojim spôsobom dotvárať slovenské právo i v tejto oblasti.

ŠPORT AKO PRIRODZENÁ SÚČASŤ I TRETIEHO SEKTORA – OD TERRA INCOGNITA K RES PUBLICA

Ak sa pokúsime zhrnúť závery z už napísaného, môžeme konštatovať, že občianske združenia i v športe môžu vykonávať (inú) zárobkovú činnosť, i podnikať, pričom s dosiahnutým ekonomickým výsledkom nemôžu nakladať ako so ziskom a zároveň majú povinnosť dodržiavať pri vykonávaní zárobkovej činnosti všetky pravidlá hospodárskej súťaže.

Prvou úlohou po konštatovaní tohto výroku by preto v nasledujúcich krokoch mohlo byť hľadanie jasnejších odpovedí pri antickom rozvažovaní v kolízií stojacich hodnôt, aký je v našich podmienkach vlastne obsah pojmov „verejný záujem“ a „verejná prospešnosť“ v športe z pohľadu práva či pojmu „verejný statok“ v športe z pohľadu ekonómie.

Niektorí autori totiž v súvislosti s hospodárskymi aktivitami v neziskovom sektore, šport nevynímajúc, pridávajú všeobecne platnú myšlienku k tomuto fenoménu a motivácii, prečo vzniká nasledovne: „V prípade podnikania neziskovej organizácie je finančný zisk iba druhoradým cieľom, ktorý sa prirodzene podriaďuje hlavnému účelu organizácie – jej poslaniu. Peniaze získané z podnikateľského zámeru nie sú v neziskovej organizácii cieľom, ale prostriedkom na ďalšie použitie.“^[6]

Ak je tomu tak, tak ako ďalej?! Aspoň na vniknutie do tejto problematiky sú veľmi vhodnou pomôckou nasledovné otázky, ktoré veľmi komplexne súvisia i s nastavením celého daňového systému v tej-ktorej krajine a sú vždy i jedinečnými z právneho a politického hľadiska vzťahu štátu k neziskovým organizáciám občianskej spoločnosti. Povoliť alebo nie podnikanie (je možné ho z hľadiska práva vôbec zakázať?) paušálne všetkým druhom týchto neziskových organizácii alebo len vybranej časti z nich so špeciálnymi predmetmi činnosti (ak áno, ktorým)? Zvýhodňovať zároveň zdaňovanie všetkých príjmov u všetkých druhov týchto právnických osôb alebo len u niektorých druhov organizácii a len u niektorých druhov príjmov? Ak napr. zvýhodňovať zdaňovanie i príjmov plynúcich im z podnikania, tak u všetkým organizácii rovnako alebo rozdielne, a ak rozdielne- z akých dôvodov a ako?! Ak budú tieto príjmy zvýhodnené, na aký účel môže byť následne použité- na akýkoľvek alebo výhradne na účel vo verejnom záujme? Aktuálnou otázkou je i to, či by bolo možné takýto legislatívny zámer dosiahnuť so želateľným efektom zmenou platnej legislatívy bez „rozbitia“ daňového systému krajiny rôznymi výnimkami, ktoré je otázne, či sú v súlade napr. už len so súťažným právom (vzťah k ostatných podnikateľom, ktorým by občianske združenia mohli vytvárať takýmto svojim podnikaním vplyvom daňových zvýhodnení cenovú konkurenciu) ...

Pri akejkoľvek snahe o riešenie týchto neľahkých otázok je dobré rozlišovať druh občianskych združení – športových organizácii tretieho sektora na Slovensku na tzv. verejnoprospešné organizácie a členské organizácie. Podľa niektorých autorov^[7] je toto rozdelenie dôležité na celom svete práve pre daňové účely vzhľadom na fakt, že členské organizácie sú tzv. organizácie zamerané na vzájomný prospech často práve výlučne členov a verejnoprospešné organizácie sú tzv. organizácie zamerané na prospech verejnosti, ktoré neslúžia len malej skupinke členov, ale potrebám celej verejnosti. Štát, ktorý pri niektorých jeho činnostiach, ktoré by mal vykonávať, priamo nahrádzajú, im preto často v zahraničí vytvára výhodnejšie legislatívne prostredie ako členským organizáciám.

Parafrázovaný všeobecný názor profesora ústavného práva Jána SVÁKA^[8] na tému verejný záujem a verejná prospešnosť aplikovaný na oblasť športu hovorí, že vymedzenie verejného záujmu v športe by odrážalo postoj štátu a spoločnosti k primárnej činnosti športu a k poslaniu tretieho sektora v športe. I z tohto dôvodu je úplne nevyhnutné po dlhých rokoch viac-menej najmä vedeckého publikačného mlčania z oblasti športu a práva u nás začať otvorene, verejne, no najmä vecne a odborne diskutovať. O pomeroch, ktoré v našom športe vládnu, o problémoch, ktoré má, o tom, čo (ne)chceme od subjektov slovenského športu, ktoré patria do tretieho sektora.

Jedine takáto verejná, no vecná, a najmä a predovšetkým odborná diskusia, môže pomôcť priniesť konečne už i samým športovým hnutím často tak žiadané pozitívne, i legislatívne zmeny nielen v špeciálnej športovej legislatíve.

Snaha o rozvážny, konštruktívny a slušný dialóg medzi štátom a našim športovým sektorom, si má klásť za hlavný cieľ v ich vzájomnej partnerskej spolupráci s pokorou pozdvihnúť súčasný stav nielen právnej, ale celkovej kultúry v našom športe.

ZODPOVEDNOSŤ ZMENIŤ SA PLATÍ  I  V  ŠPORTE

Andrej Kiska je zakladateľ najúspešnejšieho filantropického projektu v histórií moderného Slovenska s názvom Dobrý Anjel. Dôvod, pre ktorý bol jeho projekt taký úspešný, je podľa jeho vlastných slov prostá dôvera, ktorú sa mu podarilo u ľudí s pokorou s pribúdajúcimi rokmi získať.

Verím, že v slovenskom športe je kritické množstvo ľudí s motiváciou pána Kisku, ktorí náš šport robia s láskou, dlhé roky a bezodplatne ako neplatení dobrovoľníci. Hádzať všetkých týchto do jedného vreca s neslušnými, ktorí sú v športe takisto ako kdekoľvek inde v spoločnosti, je veľmi nespravodlivé a zásadne s tým nesúhlasím. Slušní však musia prestať konečne mlčať a zásadne sa hodnotovo vymedziť: „Áno, my nemáme problémy s transparentnosťou a chceme, aby sa v športe nekradlo. A Vás neslušných zo športu budeme spolu vytláčať, lebo nám kazíte meno a kvôli Vám nám spoločnosť odopiera už roky podporu a financie, ktorú nevyhnutne šport a my potrebujeme.“

Šport potrebuje dôveru. Nepohne sa dopredu bez dôvery bežných ľudí, ktorí síce môžu byť nevzdelaní v detailoch jeho fungovania, no nie sú slepí a neveria, ak im s cigaretou v ruke kážu zo svojho luxusu o fair-play tí, ktorí ho roky riadia, žijú na úkor ostatných v ňom a vozia sa vo svojich luxusných autách.

Šport na Slovensku od roku 1989 neprešiel zásadnejšou reformou ako jedno z mála odvetví s významnou finančnou účasťou štátu. Na šport štát ročne vynakladá najmä pomocou dotácií približne 40 miliónov eur okrem investičných výdavkov na národné štadióny. Financie sú sústredené predovšetkým v rozpočte sekcie štátnej starostlivosti o šport Ministrstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len "MŠVVaŠ SR"), ale aj v iných sekciách ministerstva. Prehľad o rozpočte sekcie za posledných 10 rokov je prehľadne nájsť na webe sekcie športu^[9].

Šport sa však zároveň financuje aj prostredníctvom Ministerstva obrany SR, Ministerstva vnútra SR, či Úradu vlády SR. Peniaze zo štátneho rozpočtu na šport boli zatiaľ vynakladané z viacerých zdrojov bez existencií možných pozitívnych synergií a ich rozdeľovanie sa nedostatočne viazalo na efektivitu a výkonnosť.

Základný, dlhodobý cieľ MŠVVaŠ SR je zvyšovanie transparentnosti a efektívnosti pri poskytovaní dotácií do športu. Dôkazom je, že MŠVVaŠ SR poskytlo organizácii Transparency International Slovensko údaje o v minulosti MŠVVaŠ SR poskytnutých dotáciách v oblasti športu za roky 2005 až 2010 na analýzu, ktorej výsledky v štruktúre – kto, koľko, kedy či na aký účel dostal atď. Sú veľmi prehľadne publikované na jej webovských stránkach http://granty.transparency.sk.

Vyúčtovania týchto dotácií, ako boli predložené do roku 2010 MŠVVaŠ SR, bude možné nájsť v najbližšom čase po ručnej digitalizácií ich papierových verzií na webe MŠVVaŠ SR. V roku 2011 bolo vyúčtovanie po prvý krát predložené i elektronicky a bude zverejnené tiež.

Rozhodnutie ministra o pridelení dotácií pre rok 2012 bolo prvý krát v histórií urobené a zverejnené na webovskom sídle MŠVVaŠ SR v roku, ktorý predchádza roku, kedy má byť dotácia udelená, už 30.12.2011.

Následne, prvý krát v histórií bolo k spoločnej tvorbe ideí inovovaného znenia zmluvy o poskytnutí dotácie v roku 2012 zvolané stretnutie zástupcov športového hnutia, MŠVVaŠ SR aj za prítomnosti programového riaditeľa Transparency International Slovensko pána Mateja Kuriana, expertov na dane, účtovníctvo a audit, právnych expertov z akademickej sféry i advokácie atď.

Náročné rokovania trvali celkovo 18 dní a prinútili obe strany k mnohým kompromisom pri definitívnom znení zmluvy, ktorého návrhy boli následne plošne distribuované niekoľko dní pred koncom januára. Filozofiu novej dotačnej zmluvy charakterizuje sloboda pri narábaní s dotáciami výmenou za transparentnosť a verejnej kontrole otvorené hospodárenia prijímateľov dotácií.

Tieto právnické osoby, ktorých štatutárne orgány by mali byť demokraticky zvolenými, zodpovednými reprezentantmi toho-ktorého športu na území SR, by mali vedieť najlepšie, ako im zverené financie čo najefektívnejšie použiť, keďže oni sú zodpovední za rozvoj svojho športu/ov na území SR. Zároveň však sú úspešní žiadatelia o dotácie povinní na základe dotačnej zmluvy zverejniť na internete správu o svojej činnosti za rok 2012. Jej súčasťou budú podrobné informácie o činnosti a hospodárení organizácie.

Ako budú narábať s daňami občanov funkcionári zväzov v roku 2012, si bude môcť po prvý krát v histórií skontrolovať na internete každý jeden daňový poplatník. Na webe prevádzkovanom NŠC budú zväzy povinné zverejniť najneskôr od októbra 2012 anotácie zmlúv, objednávok, faktúr a všetkých účtovných dokladov nad 33,- eur, pri ktorých bola použitá štátna dotácia, vrátane úplných výpisov z dotačného účtu v mesačnej periodicite.

Tí žiadatelia o dotáciu, ktorí podpísali inovované znenia zmluvy ako prví, mali zároveň ako prví i prostriedky na svojich účtoch. Prvý krát v histórií však zároveň dostali nie iba 1/12 dotácie, ale celú sumu, ktorú majú uvedenú v zmluve, a to už do konca januára 2012. Do roka a do dňa od dátumu môjho nástupu majú všetky zväzy (vrátane SOV a SPV), ktoré splnili zákonné podmienky októbrovej výzvy a vrátili nám nimi podpísanú zmluvu (tých, ktorí tak ešte neurobili, je menej ako päť z celkového počtu), na svojich účtoch dotácie na rok 2012. Reálne ide o sumu na cca 8-9 mesiacov ich činnosti, takže športové hnutie sa môže v súčasnosti pokojne pripravovať na letné olympijské hry a paraolympijské hry.

Doterajší stav naznačuje, že možná reforma nielen i financovania športu v SR je do veľkej miery závislá od zásahu zhora. Štát zastupujúci záujmy občanov, by mal v novom demokratickom zriadení v pripravovanej koncepcií bližšie definovať obsahy pojmov „verejný záujem“ a „verejná prospešnosť“ v športe z pohľadu práva resp. „verejný statok“ v športe z pohľadu ekonómie v reálnych súčasných súvislostiach, vzhľadom na stav verejných financií a rozpočtov Slovenskej republiky, VÚC, miest a obcí, ale i národných športových zväzov, športových klubov a rodín.

Najdôležitejším verejným záujmom v športe z pohľadu základných cieľov reformy financovania športu je:

1. zabezpečiť, aby si deti a mládež do dospelosti vytvorili kladný vzťah k pohybovým aktivitám ako prirodzenej súčasti ich životného štýlu tak, aby už v tomto veku a aj v budúcnosti športovali motivované a dobrovoľne a súťažili v športe, a následne i v živote, v zmysle fair-play,
2. dosiahnuť čo najviac významných medzinárodných úspechov v čo najpopulárnejších športoch.

Po splnení predchádzajúcich cieľov prišlo 16.2.2012 preto k rozhodnutiu ministra o zverejnení ďalšej výzvy, ktorá uviedla de facto do života viacero mesiacov pripravovaný nový systém financovania športu.

Financovanie športu by malo byť odteraz založené na dopredu známych a merateľných indikátoroch výkonnosti. Dosahovania vopred stanovených cieľov, ktorých plnenie za kalendárny rok/časové obdobie sa bude sledovať, bude následne určovať výšku dotácie pre rok nasledujúci.

Základnými kritériami pre financovanie budú úspech v medzinárodnom porovnaní, medzinárodná a domáca popularita a pri talentovanej mládeži aj členská základňa do 18 rokov vrátane koeficientu materiálovej náročnosti toho- ktorého športu.

Nový systém je nastavený na potreby spoločnosti a výrazne viac zdrojov ako v minulosti pôjde na šport detí a talentovanej mládeže (z doterajšieho pomeru cca 2/3 na reprezentáciu a 1/3 na mládež to bude 1/2 a 1/2). Najväčšou výhodou je, že všetky možné peniaze (6/7) rozdelia nie subjektívne, a bez a/alebo napriek existujúcim kritériám, politici resp. pracovníci sekcie ministerstva, ale vzorec do ktorého vstupujú verejne kontrolovateľné dáta. Zásadne sa tak oslabuje vplyv a lobing funkcionárov športových zväzov, ktorí namiesto vybavovania dotácií na ministerstve môžu sústrediť svoju energiu a sily na rozvoj svojho športu.

Po zohľadnení vznesených pripomienok je plánované 5-ročné prechodné obdobie, počas ktorého majú možnosť sa športové zväzy adaptovať na nový systém pravidiel (2012- 90% až 2016- 50%). Zverejnená výzva v roku 2012 garantuje minimálnu a maximálnu celkovú sumu takto pridelenej dotácie.

Úspešní žiadatelia o dotáciu podľa zverejnenej výzvy nedostanú v roku 2012 menej ako 90% sumy im schválenej k 15. októbru 2011 v rámci účelov „športová príprava vybraných športovcov“, „športová reprezentácia SR a rozvoj športových odvetví“ a „výber a príprava športových talentov“.

Maximálna celková dotácia jednému žiadateľovi podľa zverejnenej výzvy v roku 2012 je naopak 10% schváleného rozpočtu na program 026 „Národný program rozvoja športu“ zaokrúhlených na stovky eur, t. j. 3 041 500 eur.

Vraví sa, že chudoba je najhoršia forma násilia. Náš šport získal po rokoch stagnácie v roku 2012 výmenou za náročné reformy majúce za cieľ otvoriť verejnej kontrole hospodárenie športových zväzov o 10,8% viac ako mal v roku 2011, no je stále dlhodobo podfinancovaný. Nato, aby presvedčil spoločnosť o svojom prínose, nestačí, ak sa raz jeden či druhý športový zväz budú predbiehať v rade porušujúc spoločné pravidlá, ak zacítia možnosť utrhnúť si napr. politicky viac zo spoločného koláča. Takýto lineárny rad je potrebné zmeniť na kruh, z ktorého má k spoločnému ohňu každý rovnako blízko. Cieľom totiž nemá byť, a nie je ani v športe pokoriť a ponížiť súpera, keď leží bezmocne v prachu, ale naopak podať mu práve vtedy ruku a pomôcť mu vstať. Cieľom nie je zvíťaziť, ale byť lepší.

Nasmerujme preto spolu náš šport v budúcnosti pevne k hodnotám, na ktorých sa zrodil, na ktorých sa vyvíjal a ku ktorým prirodzene stále inklinuje – k všeľudským hodnotám tretieho sektora ako jeho imanentná súčasť.

Univerzálne hodnoty, ako je napr. sloboda združovania, sa či filantropia, sú totiž vskutku apolitické. Svoju silu však zakladajú práve na energií a emóciách tisícov dobrovoľníkov pôsobiacich i v našom športe, ktorí stále idealisticky veria, že i náš šport nesmie byť nikdy bezhodnotový, že jednoducho nie je mimo dobra a zla.