ŠPORT NEPREČÍTANÉ MagOff 

ŠPORT – JEHO POŇATIE A POSLANIE.
Narastajúce problémy športu na Slovensku uzatvárajú kruh z ktorého sa čoraz ťažšie hľadajú východiská. Hľadaním východisk je určitým spôsobom aj diskusia. A diskusia je to čo športu už dlhšiu dobu chýba. Jeho organizácie, zväzy a kluby sú v snahe o prežitie v pôsobení odstredivých síl a tým i vzájomnej izolovanosti. Mlčí i športová veda, ktorá vlastne ani nie je poriadne inštituciolizovaná a akademické prostredie sa javí až príliš v područí rezortu. Športové média sa na zmenšujúcom priestore sústreďujú na povzbudenie nášho športu úspechmi jeho špičiek, čo nie je jednoduché. Športová verejnosť tak ani nemá príležitosti na diskusiu o tom aký a na čo je šport, ale má starosti, ako ostatná verejnosť a šport je pre väčšinu len okrajovou záležitosťou na ktorý „neostáva čas“. Aj z tohto pohľadu sa dá chápať príspevok p. Strečanského - Šport, ktorý ste uverejnili ešte predminulý mesiac a na ktorý je táto reakcia ( oneskorená pre snahu o širšiu platformu). Prínosom je predovšetkým otvorenosť a úprimná snaha poukázať na hlavné problémy a ich riešenie. Niektoré pojmy sú v rozpore so stále platným zákonom č.288/1997 (§2 Vymedzenie niektorých pojmov), zákon č. 300/2008 žiadne vymedzenie pojmov neuvádza, čím tiež poukazuje na aktuálnu potrebu nového zákona i s riešením tohto problému. Pravdepodobne p. Strečanskému ide skôr o hľadanie nových prístupov a podnet do diskusie, čo sleduje i tento komentár. Abstrakt príspevku (ďalej len príspevok) obsahuje niektoré terminologické chyby z ktorých vyplývajú ďalšie omyly. Poňatie športu, „ako vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity, a náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať“ s pomenovaním šport pre zdravie, alebo „na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú“ s nazvaním elitný šport je značne nepresné a odvádzajúce od podstaty. Šport ako dobrovoľná voľnočasová aktivita je zastaralé chápanie, ktorým sa skôr označuje vyplnenie voľna pohybovou aktivitou (najmä víkendové a dovolenkové). Pritom pohybová aktivita podľa WHO má význam ak sa jej mládež do 18 rokov venuje 1 hodinu denne (strednou intenzitou) a dospelí 30 minút denne (min. 3-4 x do týždňa) v strednej intenzite. Výstižnejšie ako voľnočasová aktivita by tak bolo jej označenie- každodenná aktivita, alebo aspoň „voľnočasový“ prívlastok radšej nepoužívať, ako sa nepoužíva na iné akivity, nakoľko okrem práce su to všetky ostatné. Pre systematickú pohybovú aktivitu so široko rozmernou pôsobnosťou nielen pre jednotlivca, ale i spoločnosť je poňatie voľnočasová aktivita nepresné a znižuje jeho postavenie a význam. Preto sa chápe, ako nevyhnutná súčasť života, nakoľko len s ňou je možný harmonický rozvoj osobnosti. Vo vyspelých krajinách (v minulosti i u nás) je zaraďovaná aj na pracoviská. V takomto poňatí sa dáva do súvislosti i so zmenou hodnotovej orientácie obyvateľstva. Je vhodná pre každého bez ohľadu na vek, zdravotný stav, zamestnanie a je nenahraditeľná inou aktivitou, preto prívlastok nevyhnutná nie je nadnesený. Vyjadrenie „náhrada za nevyhnutnosť telesne pracovať“, akoby ju určovala len pre duševne pracujúcich. Naviac i telesne pracujúci majú kompenzujúce pohybové aktivity a to i v (po)pracovnom procese, ako to spomínajú i základné európske či svetové dokumenty o športe. Pre svoju prístupnosť celej populácii, nenáročnosť na zabezpečenie, ale i jednoduché technické ovládanie i zručnosti a jeho všestrannosť (zdravotná, výchovná, vzdelávacia, sociálna, kultúrna, ekonomická atď.) a nie len zdravotný (i keď možno hlavný) význam sa všade vo svete nazýva šport pre všetkých (ŠPV) a nie šport pre zdravie. Šport pre zdravie môže viesť i k pomýleniu i skutočnosť, že sa tak nazývajú špeciálne zdravotné aktivity a cvičenia(resp. i zdravotný šport) . I keď za zdravie sa niekedy považuje stav fyzickej, duševnej a sociálnej prosperity a absencia choroby je bežné jeho zaužívané poňatie. Namiesto športu pre zdravie, ako dobrovoľnej voľnočasovej aktivite a náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať je - šport pre všetkých, ako nevyhnutná súčasť života vhodnejší. Elitný šport je podobne, ako top šport a biznis šport menej používaná a menej presná obmena či „moderné“ pomenovanie vrcholového športu. U početnej verejnosti pôsobí i antipatický sprofanovaným pojmom „elita“, ktorá sa neustále viac vzďaľuje od väčšinovej populácie. Podobne aj „vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú“ nie je výstižnou charakteristikou. (atraktívna je i pre tých čo sa na nej podieľajú). To však nie je podstatné. Rozhodujúce je, že v platnej legislatíve i odbornej literatúre používaný názov: vrcholový šport nevnáša chaos a pripravovaný zákon by zosúladil s oficiálnym používaním. Zároveň sa tým pre šport vytvára adekvátne miesto, a postavenie pre naplnenie jeho poslania v spoločnosti. Jeho pomenovanie určuje jeho poňatie a poňatie determinuje jeho poslanie.
-2-
A. ŠPORT PRE ZDRAVIE, alebo ŠPORT PRE VŠETKÝCH
Potrebu pravidelnej pohybovej aktivity (ktorej sa venuje pozornosť), si uvedomujú ľudia z viacerých dôvodov. Náhrada za nevyhnutnosť telesne pracovať, ako to uvádza i príspevok je dôvod nepodstatný, i zle chápaný. Tak ako tu prezentovaná pozornosť zo strany štátu tejto oblasti pozostávajúca len na výchove a vedení kampane ku kompetencii pre aktívny životný štýl čo je vytrhnutím jednej súčasti z komplexu subsidiarity štátu. Preto ani maximálna podpora takouto kampaňou nemusí viesť k zlepšeniu, ak sa zanedbá ďalšia starostlivosť. Naopak jednostrannosť môže obmedziť iné oblasti, ktorých nedostatky môžu pôsobiť kontraproduktívne a to i odrádzaním od pohybovej aktivity. Hlavný problém je predovšetkým v tom, že šport pre všetkých, tak ako celý šport nemá vytvorený systém čo vedie k deformáciám, ako je roztrieštenosť štruktúry športu, zrušeniu regionálnych článkov, zrušenie strešných organizácií, nepodporovanie športu pre všetkých, navyšovanie dotácií preferovaným športom, nekoordinovanosť športového hnutia a pod. Rozpad štruktúry športu pre všetkých tak priamo pôsobí aj na nedostupnosť pohybovej aktivity (napr. z viac, ako 2000 klubov ŠPV z pred desiatych rokov už nezostala ani pätina) a fitnes centrá, plavárne a iné komerčné zariadenia sú pre väčšiu časť populácie najmä z finančných a lokálnych dôvodov neprístupné. Aj preto organizácie športu pre všetkých orientovali svoje aktivity k nenáročnosti zabezpečenia (priestor, organizácia, výstroj atď.) a tak sa i historický vyvíjali. Takýto stav ovplyvňovaný (okrem spomenutých problémov) aj životnou úrovňou, nedostatočnou infraštruktúrou, nedofinancovaním športu a pod. bude zrejme pretrvávať i v budúcnosti. To však vyžaduje komplexne riešenie koordinované reálnou politikou štátu v športe k verejnej správe, samospráve, súkromnému sektoru, ale najmä zastrešenému športovému hnutiu s ucelenou štruktúrou a efektívnymi formami, za pomoci vied o športe, športových médií a ostatnej spoločnosti. Základným predpokladom je prijatie legislatívnych opatrení v novom zákone o športe, ktoré budú športovanie verejnosti podporovať komplexne. Konštatovanie, že v „súčasnej reálnej krajine“ – podľa príspevku - „...je deformovaný trh poskytovateľov (niektorí získavajú dotácie, niektorí si musia zarobiť platbami za svoje služby)“ je potrebné uviesť do reality. Predovšetkým je deformovaný nielen trh poskytovateľov, ale celý šport pre všetkých, presnejšie povedané likvidovaný. Dlhodobejšia deformácia sa zvýšila pred tromi rokmi najmä redukciou „už redukovaných“ dotácií organizáciám športu pre všetkých len na aktivity pre mládež do 18 rokov. V tomto roku prešla do likvidácie, keď dotácie nie sú žiadne. Preto tvrdenie„...niektorí získavajú dotácie...“ je skôr len prianím. Pri súčasnej legislatíve, keď normálne získanie iných zdrojov je problém i pre atraktívne športy, znamená pre organizácie športu pre všetkých neposkytnutie dotácií ich koniec, i keď práve ony sú nositeľom pravidelných pohybových aktivít a nie len ako často uprednostňovaní organizátori rôznych jednorázových akcií. Pritom požadované 1% z rozpočtu na šport by aspoň udržalo pri živote všetky hlavné aktivity organizácií športu pre všetkých. Žiaľ z dôvodu šetrenie (oficiálne zdôvodnenie na webe) muselo byť aj toto posledné štátom podporované športovanie verejnosti obetované. Cieľ A (príspevok): „Výsledkom pôsobenia zákona o športe v oblasti pohybovej aktivity je kompetencia jednotlivca pre aktívny životný štýl. Táto kompetencia je definovaná: a. znalosť dôsledkov telesnej aktivity a jej nedostatku, b. potreba telesnej aktivity, c. voľba telesnej aktivity podľa vlastnej potreby, d. osobná zodpovednosť za financovanie vlastnej telesnej aktivity“ . Nakoľko väčšina obyvateľov je natoľko kompetentná (Eurobarometer 2013), že si uvedomuje znalosť dôsledkov telesnej aktivity a jej nedostatku, i potrebu pohybovej aktivity, vie si aj vybrať čo potrebuje, aj by si ju zaplatila, len nemá (väčšina) za čo. Zákon len pre spomenutý cieľ by bol zbytočný. Potrebná je komplexná starostlivosť s poskytovaním dostupných všestranných podmienok a s prihliadnutím na možnosti obyvateľstva (členské príspevky, najnutnejšie príplatky, na rozdiel od drahých poplatkov komerčným poskytovateľom založených na zisku) prostredníctvom organizácií športu pre všetkých a klubov športu pre všetkých športových zväzov. Tak je to všade vo svete a tak by to mohlo byť úspešné aj u nás. Preto by cieľ mohol byť stanovený nasledovne: Umožniť každému záujemcovi zapojiť sa do pravidelnej športovej aktivity organizovanej, alebo neorganizovanej (usmerňovanej) v mieste bydliska, školy i pracoviska v kluboch ŠPV, rekreačného športu športových zväzov, SOV, krúžkoch na školách a a tým zvyšovať a udržiavať zdravie, zdatnosť a podporovať výchovu, vzdelávanie a sociálne začlenenie pre zachovanie ľudskej dôstojnosti každého človeka a zvyšovanie kvality života celej spoločnosti.
-3-
Ukazovateľ A. Počet ľudí pravidelne vykonávajúcich telesnú aktivitu by mal byť doplnený aj o to ako je vykonávaná (intenzita, objem) a či okrem telesnej aktivity plní aj ďalšie funkcie, výchovno - vzdelávaciu, socializáciu, kultúrnu, ekonomickú atď. Kľúčový prvok A1 Reforma vyučovacieho predmetu Telesná a športová výchova Kľúčový prvok A2 Športové poukazy. Telesná a športová výchova, ako súčasť vyučovania by mala byť v kompetencii školskej legislatívy (školský zákon). Zákon o športe by sa mal zaoberať len súvislostiam športu so školskou a mimoškolskou TŠV. Preto len stručné pripomienky: Krízový stav vo vyučovaní predmetu TVŠ, ktorý sa neustále zhoršuje vyžaduje neodkladnú reformu. Jej základ je v personálnom a materiálnom zabezpečení. A tým je starostlivosť o učiteľov (primerané platy, doškoľovanie a pod.) resp. vedúcich krúžkov a aspoň základné materiálne vybavenie škôl resp. spolu s príslušným klubom a pod. Iné riešenia sú len provizóriom, ktoré dosiahnutie požadovaného cieľa len odďaľuje a obetuje ďalšie generácie rôznym civilizačným problémom. Cieľom (i povinnosťou) nielen školy, ale i spoločnosti voči mladej generácii by malo byť, aby zo školy vychádzali žiaci s trvalými návykmi na pohybovú aktivitu a zvládli základy (zručnosti, techniku, poznatky) behu, plávania, (lyžovania, korčuľovania), 1-2 individuálnych športov a 1-2 športových hier. K tomu aj vedomosti o zdraví, výžive a životnom štýle. Dosiahnutie tohto náročného cieľa je možné len v koordinovanej súčinnosti školy, klubu a rodiny. Inak nám zo škôl vychádzajú vďačné obete pre počítačové hry, dílerov drog, asociálne a kriminálne prostredie najmä ak nemajú duchovnú oporu, alebo nejakú záľubu (technickú, prírodovednú, umeleckú a pod.) resp. silnú emocionálnu naviazanosť na rodinu. Aj tak dosiahnutie pohybovej aktivity doporučenej od WHO bude problémom a zanedbané športovanie verejnosti (so základom v školách) výrazne prispeje k zruinovaniu zdravotníctva a ekonomiky štátu. Športové poukazy sú vhodnou príležitosťou podpory pohybovej aktivity. Navrhované riešenie považujeme za výrazný prínos k podpore mimoškolskej pohybovej aktivity až na niektoré výnimky. Je to prílišná „liberalizácia“ trhu poskytovateľov. Pravdepodobne ešte dlhšiu dobu bude trvať, keď trhovo sa správajúci (čo je prirodzené) „poskytovateľ“ bude mať prvoradý záujem pred ziskom, ako pozornosťou pohybovej aktivite žiakov, ktorý mu zaplatili športovým poukazom. Je to stále rozdiel medzi klubom a možno i športovým krúžkom. Športové krúžky preto potrebujú presné legislatívne vymedzenie, ich zabezpečenia a činnosti. Vyžadujú hlavnú pozornosť namiesto pozornosti, ktorá sa venuje športovým súťažiam na školách akoby cieľu pričom sú len prostriedkom. Ich každoročné organizovanie až do celoslovenských kôl zvyšuje nielen nadmerné finančné náklady, ale môže byť i duplicitou súťaží zväzov, alebo i mať negatívne výchovné dopady (jednostranné uprednostňovanie nadaných, ich predčasné ukončenie športovania po neúspechu a pod.) Podmienka udržateľnosti A1.1 a Opatrenia A1.1.1-10. Potvrdzujú, že táto časť by mala patriť do školskej legislatívy. Kľúčový prvok A3 Kampaň za pohybovo aktívny životný štýl. Zabezpečovať a realizovať pohybovo aktívny životný štýl s hlavnou zodpovednosťou štátu, ale len prostredníctvom kampane pôsobením informačného a motivačného tlaku, s cieľom uvedomiť si a snažiť sa o pohybovo aktívny životný štýl, ako je to uvedené v predmetnom príspevku bude vždy len jednou zo súčastí zabezpečenia športu pre všetkých. Je to len parciálny prístup pravdepodobne odsúdený k neúspechu. A to i napriek tomu, že by to bol dlhodobý (permanentný a centrálne riadený) systém a vymenované formy môžu byť vhodnou motiváciou (zverejňovanie príkladov dobrej praxe, funkčný informačný systém, veľtrhy športu, prezentácia elitných športovcov, siene slávy, vzdelávanie, konferencie a semináre, využitie televízie a pod.) Je potrebné si uvedomiť, že vždy je to len jedna z podmienok, (propagácia, vzdelávanie, osveta) starostlivosti o pohybovú aktivitu. Starostlivosť a podpora, pokiaľ nie je všestranná (športové organizácie, infraštruktúra, legislatíva atď.) nemôže byť ani účinná. Preto by malo ísť o - Projekt športovania verejnosti /napr. ako v ČR – Sportuj s námi/ s komplexným zabezpečením (lenže oni majú 13 krajských, a 77 okresných združení a my už 6 rokov nič). Podmienky udržateľnosti A3.1-3 a Opatrenia A.3.1-2. Odôvodňovať zriadenie Agentúry pre šport len vedením tejto kampane je čiastkové a podobne, ako ich opatrenia nepodstatné.
-4-
B. ELITNÝ ŠPORT alebo VRCHOLOVÝ ŠPORT Elitný šport v uvedenom príspevku má všetky vlastnosti vrcholového športu (vzory, výkon) i reprezentácie (SR v zahraničí), profesionálneho športu (forma súkromného podnikania) a talentovanej mládeže (identifikácia športových talentov a ich príprava). Neuvádza spojitosť s výkonnostným športom, ktorý je ich základom, súčasťou a ktorého je produktom. Národná športová federácia koordinujúca a zabezpečujúca elitný šport, nemôže podporu oddľovať od športu výkonnostného (čo je nemožné) a v príslušnom športovom odvetví aj športu pre všetkých (resp. by mala) a to predovšetkým pravidelnou formou (v novozakladajúcich kluboch resp. oddieloch rekreačného športu) a nielen jednorázových podujatiach a kampaniach. Vyčleňovanie elitného športu je umelý zásah. Starostlivosť štátu poskytovaná len takto vyhranenej oblasti športu – elitnému športu, ako „nakupovanie tejto služby vo verejnom záujme u športových zväzov formou zákonného príspevku priamo úmerného pridanej hodnote daného športu do spoločnosti“ spolu „s jedinou možnosťou uvoľnenia finančných prostriedkov do elitného športu“ (príspevok) je poňatie komerčné resp. vzťahom trh a tovar až komercializované, ktoré je vhodné pre sponzorov, ale nie štát, pričom je takto podporovaný najmä profesionálny šport . A to má od poslania štátu v športe veľmi ďaleko. Takýmto vyčlenením sa z elitného športu robí elitársky šport, ktorý sa väčšinou postaví proti samotnému športu. Šport nemá exaktný charakter a preto nemôžu existovať ani „jasné pravidlá“, ale skôr pomocné kritéria pre nezávislú odbornú komisiu, ktorá môže byť s komplexným hodnotením, zárukou väčšej objektivity.
B. Cieľ elitného (vrcholového) športu: s využitím vzorov elitných športovcov na Slovensku a propagáciou Slovenska v zahraničí, vystihuje hlavné zámery. Ukazovateľ B. Počet bodov za umiestnenie by mal byť pomocným ukazovateľom. Hlavné je rozhodnutie komisie, ktorá by mala kvalifikovať jeho pozitíva aj negatíva dopadu pre spoločnosť s a to i s prihliadnutím na jeho tradície, predpoklady, možnosti, perspektívy a pod. dlhodobým sledovaním (nie jednorázovou poradou) podľa schváleného systému. Kľúčový prvok B1 Podpora športových odvetví centrálne a priamo úmerne ich spoločenskému prínosu. Túto časť navrhujeme zaradiť z B. Elitného športu, do C. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia. Tým že sa zaoberá športovými odvetviami (ktoré sú nielen elitný šport, ale i výkonnostný šport a šport pre všetkých) „centrálne a priamo úmerne ich spoločenskému prínosu“ musí sa tak – aby to nebolo deformované poňatie športového odvetvia - zaoberať i prínosom pre výkonnostný šport a šport pre všetkých. Zároveň tak vyrieši i základný princíp podpory celého športu. ( k športu pre všetkých postačí doplnok k ...vyššie postaveným organizáciám doplniť /ISCA, TAFISA, a svet. org. SnS a SO/ – / svetové organizácie športu pre všetkých). Kľúčový prvok B2 Kompetentné národné športové zväzy. Športovci sa združujú do klubov . Do národných športových zväzov (resp. aj regionálnych článkov) sa združujú kluby. A nezdružujú sa len pre dosiahnutie elitných športových výkonov, ale najmä zo záujmom venovať sa športovému odvetviu i keď aj so snahou po čo najlepšom športovom výkone (aj u väčšiny aktivít ŠPV). Praktiky v riadení zväzu, odvolávaní jeho vedenia, neochote zodpovedať pred členstvom, či uprednostňovaním osôb čo „vedia vybaviť peniaze“ (ako to uvádza príspevok) častokrát deformujú katastrofálne podmienky a snahy po udržaní zväzu za každú cenu a pod. Mylné prístupy štátnych orgánov k národným športovým zväzom, ale i opačne vyplývajú najskôr zo vzájomnej izolovanosti najmä v posledných 5-10 rokoch, pričom by sa žiadala pravidelná obojstranná prepojenosť pri riešení aktuálnych problémov športu, ale i informovanosti a dôslednejšom poznaní problematiky (vzájomná zastúpenosť v orgánoch). Výmena slobodného narábania s finančnými prostriedkami za verejné hospodárenie je správnym vstupom a základným atribútom do tejto problematiky.K tomu je potrebná aspoň základná vybavenosť (personálna, materiálna), čím trpia menšie športové zväzy a zväzy športu pre všetkých, ktorých je väčšina. Verejná kontrola finančných rozhodnutí spolu so znením stanov k ochrane členských práv, členských príspevkov, vedenie účtovníctva a pod. (až na zloženie orgánov), ale prednostného využívania objektov športu (napr. DŠ SZTK) športovými organizáciami by mala byť riešená legislatívou. Vzdelávanie všetkých športových odborníkov by sa malo zabezpečiť podobne, ako v ČR kde nielenže nezrušili TŠ, ale ju zdokonalili na súčasnú úroveň a potreby vzdelávania. Zriadením podobného útvaru by sa vyriešilo financovanie, akreditácia i uznávanie živností. NŠC ma iné povinnosti.
-5-
C. LEGISLATÍVNE a INŠTITUCIONÁLNE OPATRENIA.
Kľúčový prvok C1 Zákon o športe.
O akútnej potrebe nového zákona o športe najlepšie svedčia kritické vyjadrenia takmer celého športového hnutia a to ihneď po jeho schválení (v jeho príprave a pripomienkovaní sa zrejme obišlo športové hnutie) a označenie športovým právom za nedokonalosť a zlyhanie. Ďalším dôvodom je potreba odstránenia deformácií a chýb spôsobených týmto zákonom. Legislatívne podmienky pre optimálny rozvoj športu si vyžadujú medzirezortný prístup, preto bude potrebná novelizácia viacerých zákonov. Zákon nemôže definovať šport len, ako dobrovoľnú voľnočasovú pohybovú aktivitu a podporu elitného športu. Na to ani nie je potrebný zákon, ale stačí učtáreň, ktorá podľa tabuľky oboduje elitné športy a poukáže im dotácie. „Vzorová“ krajina ani nieje potrebná, možno v negatívnom zmysle môžeme byť sami sebe odradzujúcím vzorom. Poučiť sa môžeme od všetkých okolitých krajín od vyspelých o to viac, alebo od tej ktorá má podobné podmienky, ale i z každej si môžeme vybrať čo bude prínosom. Odstránenie prekážok a chýb, ako i vytvorenie podmienok pre lepší život občanov Slovenska je poslaním nového zákona i povinnosťou všetkých, ktorí sa na jeho príprave podieľajú a to by mali byť všetci zástupcovia športového hnutia i jeho organizácií (nielen futbal a hokej). Podmienky udržateľnosti C1.1 a C1.2 Sú správne definované až na „objektívne merateľné“. Šport sa nedá, ako celok i športové odvetvie merať, ale len objektívne hodnotiť a to aj prispením pomocných kritérií. Nemôžu byť jediným hodnotením. Preto aj opatrenia neprispôsobujme ich merateľnosti, ale účinnosti. Opatrenie C1.1.1 Namiesto definovania športu zákonom (príspevok): a. dobrovoľná voľnočasová pohybová aktivita b. elitný šport návrh: a. šport pre všetkých nevyhnutná súčasť života každého človeka. b. vrcholový šport
Opatrenia C.1.3-C.1.7. Register športov resp. oprávnených subjektov by mal byť zjednotený. Všetky prostriedky by mali byť v jednej kapitole a jednotne spravované. Zákon nemôže riešiť len kritéria, ale musí riešiť poskytovanie dotácií ich hodnotenie (nezávislé odborné komisie ich systematická činnosť s požiadavkami na hodnotenie i s pomocnými kritériami a pod.). Informačný systém, ako je uvedený by mal definovať zákon. Inštruktor pohybových aktivít sa javí, ako príliš všeobecná kvalifikácia, ale mal by byť súčasťou novelizácie Jednotného vzdelávacieho systému (JVS) . Všetky tieto opatrenia by sa mali doriešiť v pracovnej skupine za účasti všetkých zástupcov športového hnutia.
Opatrenie C 1.1.8 Je to zrejme len náčrt, nakoľko sú tam i závažné chyby. Kompetencie sú neúplné a povrchné. Chýba regionálny článok (regionálny zväz), strešná organizácia (s ucelenou štruktúrou) verejná správa, SOV – jeho miesto a nadväznosť v systéme športu. Úlohy článkov sú jednostranné, a miestami pomýlené. Šport bez športu pre všetkých, športu na školách, športu v regiónoch a výkonnostného športu by nemohol dať legislatívny rámec systému a štruktúre športu a ich vzťahy by ich ani neudržali. Iné chyby: Z biedneho štátneho rozpočtu (asi najmenšieho v EÚ) má štát financovať predmet telesná výchova (pravdepodobne proti zákonu o rozpočte) a samospráva len telocvične na školách. občan: „sám sa stará o svoju pohybovú aktivitu (aj si ju sám platí)“ (príspevok). Občan daňový poplatník, ale i cieľ všetkého snaženia je takto úplne vyhodený zo systému. Je to v rozpore so sociálnym štátom, demokraciou aj poňatím športu v celom svete.




-6-
Preto navrhujeme (základné náčrty): občan: má príležitosti zapájať sa do pravidelnej pohybovej aktivity v príslušnom klube po splnení jeho podmienok ( členské príspevky schválené členskou schôdzou). Záujemcovia o individuálnu pohybovú aktivitu sú usmerňovaní dostupnými prostriedkami a servisom v kluboch, regionálnych a ústrednom článku organizácií športu pre všetkých a športových zväzov. klub: - poskytuje tréningový proces pre všetky typy športovcov (športu pre všetkých, výkonnostného športu, vrcholového športu), ktorí sú jeho členmi. podujatia a kampane /podľa podmienok a možností/. – zabezpečuje a prevádzkuje potrebnú infraštruktúru – zabezpečuje podmienky pre všestranný, spoločenský klubový život - spolupracuje s príslušnou štátnou správou a samosprávou, školou, ďalšími zložkami, v zabezpečení športu zastúpenosťou a prepojenosťou vzájomnou informovanosťou a riešením potrebných úloh, ako i výrobnou sférou a súkromnou sférou v podpore športu obec: - v spolupráci s príslušnou(mi) TJ, klubom (mi) a ostatnými právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v športe rozpracováva koncepciu športu do svojich podmienok - vytvára všestranné podmienky pre rozvoj športu vo všetkých jeho formách so zdôraznením na znevýhodnených a nezaradených občanov, poskytuje podmienky na vytváranie stredísk pohybu a zdravia - zabezpečuje organizovanie športových podujatí miestneho významu a podporuje podujatia regionálneho a celoštátneho významu a iniciatívy na ochranu prírody regionálny článok: - koordinuje športovú činnosť TJ a klubov , riadi prostredníctvom svojich športových zväzov regionálne športové súťaže, poskytuje servis a usmerňuje športové aktivity vo svojej územnej pôsobnosti - v spolupráci s príslušnými samosprávnymi článkami, právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v športe rozpracováva koncepciu športu do podmienok územnej pôsobnosti - organizuje športové podujatia a kampane regionálneho významu, zapája sa resp. podporuje organizovanie podujatí miestneho a celoštátneho významu samosprávny kraj: - riadi a koordinuje činnosť obcí vo výkone štátnej správy v športe - v spolupráci s príslušnými regionálnymi článkami športu a právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v športe rozpracováva koncepciu športu do podmienok svojej územnej pôsobnosti - vytvára všestranné podmienky pre rozvoj športu vo všetkých jeho formách s dôrazom na znevýhodnených a nezaradených občanov - podporuje organizovanie športových podujatí regionálneho významu a podieľa sa na organizovaní podujatí miestneho a celoštátneho významu v mieste svojej pôsobnosti národný športový zväz: - rozpracováva program vlády v oblasti športu, koncepciu štátnej politiky v športe, európske a svetové dokumenty v športe, vyhlásenia a závery EÚ v športe do podmienok svojho športového odvetvia a športu pre všetkých, ako i činnosti zväzu - riadi a koordinuje činnosť regionálnych článkov a činnosť klubov v príslušnom športovom odvetví a športu pre všetkých k čomu má celoštátne kompetencie a zodpovednosť - vytvára všestranné podmienky (organizačné, ekonomické, finančné, personálne, metodicko - edičné, propagačno – osvetové, materiálno technické a pod.) pre rozvoj príslušného športového odvetvia v športe pre všetkých (s dôrazom na znevýhodnených a nezaradených občanov) vo výkonnostnom športe, talentovanej mládeži, vrcholovom športe a štátnej reprezentácii - zastupuje príslušný šport v medzinárodných športových organizáciách s ktorými spolupracuje v rozvoji športu v podmienkach SR k čomu rozvíja medzinárodnú činnosť s ostatnými krajinami - vyhlasuje organizovanie celoštátnych súťaží, podujatí a kampaní v príslušnom športovom odvetví resp. športe pre všetkých a v spolupráci s povereným klubom resp. TJ a regionálnym článkom zabezpečuje

-7-
organizovanie celoštátnych kôl (v podujatiach a kampaniach). – poskytuje servis a metodicko - odborné usmernenie celému športovému hnutiu v čom spolupracuje s regionálnymi článkami, TJ a klubmi. Strešné športové organizácie. Počet národných športových zväzov a národných zväzov športu pre všetkých sa bude v nasledujúcich 5-10 rokov pohybovať (odhadom) okolo 80-95, ale i výraznejší pohyb smerom dole či hore nič nemení na skutočnosti, že pre tieto organizácie je výhodnejšie mať nad sebou koordinačné útvary. Dôvodov je viacero najdôležitejšie z nich sú efektívnosť a úspornosť. Stručné zdôvodnenie: každá koordinácia spája sily a zefektívňuje a mnohé činnosti sa ich zlúčením nemusia opakovať a šetrí sa. Preto samostatné formy (šport pre všetkých), resp. väčšie množstvo rovnocenných jednotiek (športové zväzy napr. olympijské, neolympijské) si vyžadujú svoje zastrešenie, ktoré pre prehľadnosť môžu byť nazvané koordinačné útvary. koordinačné útvary (pracovný názov): - zastupujú zväzy v strešnej športovej organizácii a jej prostredníctvom –koordinovane vo vnútroštátnych vzťahoch a delegované v medzinárodných špecializovaných športových organizáciách - koordinujú cez príslušné komisie činnosť vo všetkých oblastiach (organizačnej/finančnej, materiálno technickej a pod./, metodicko- edičnej, personálnej, školiacich akciách, propagačno –osvetovej atď.) - zabezpečujú administratívno – technickú, ekonomicko – účtovnú, legislatívnu a personálnu agendu pre príslušné zväzy - vyhlasujú spoločné celoslovenské súťaže a podujatia k čomu vydávajú kalendár súťaží a podujatí na príslušný rok strešná športová organizácia (centrálna): - je predstaviteľom športu, ktorý zjednocuje olympijske a športové hnutie pri zachovaní autonómie každej oblasti činnosti (koordinačným útvarom) a športového odvetvia (športovým zväzom) - zastupuje športové organizácie voči štátu, parlamentu, ZMOS a ostatnými právnymi osobami zainteresovanými v športe s ktorými uzatvára zmluvy o súčinnosti resp. dohody o spolupráci na určité obdobie na vytvorenie všestranných podmienok k činnosti - zastupuje športové hnutie SR v medzinárodných multi športových organizáciach a podporuje spoluprácu jednotlivých subjektov v príslušných medzinárodných organizáciach a medzinárodnej činnosti - koordinuje športové hnutie vo všetkých oblastiach činnosti, ktoré si k tomu vytvára rady a komisie so zainteresovanosťou športovej vedy, športovej žurnalistiky a pod. štát: - koordinuje prostredníctvom štátnej športovej politiky rozpracovanie zámerov vlády (programu vlády) svetových a európskych dokumentov, vyhlásení a záverov EÚ v spolupráci so strešnou športovou organizáciou športové hnutie v SR na ktorých rokovaniach vo všetkých typoch športu sa zúčastňuje - vytvára legislatívne podmienky (v spolupráci so športovým hnutím) na všestranné zabezpečenie športovej činnosti v športe pre všetkých, výkonnostnom športe, vrcholovom športe - podporuje všestrannú športovú činnosť poskytovaním dotácií zo štátneho rozpočtu na čo si vytvára nezávislé komisie odborníkov, ako stále poradné orgány Kľúčový prvok C2 Agentúra pre šport. Zriadením Agentúry sa pravdepodobne majú odstrániť závažné chyby v koordinácii, riadení a zabezpečovaní športu. Poukazuje to na potrebu štátnej starostlivosti ( príspevková organizácia?) o šport mimo rezortu (školstva) o čo sa šport snaží počas celého obdobia. Možno i v tom tkvie tragédia športu (aj vedy ?) ale i záťaž pre rezort – školstvo, ako zložitý a citlivý systém, ktorý má neustále množstvo vlastných problémov. Je to problém nie pracovný, ale strategický. I nekoordinované, financovanie športu z prostriedkov MO, MV, MZ, MF a vládneho splnomocnenca pre šport na úrade vlády SR by agentúrou bolo prehľadnejšie a efektívnejšie. Kompetencie týkajúce sa predmetu TV na školách, ktoré sú mechanický napojené na šport, by tak automatický odpadli. Podmienky udržateľnosti C2.1-3. Kompetencie, ktoré by dokázali vytvoriť Fond pre šport z uvedených finančných prostriedkov a ľudských zdrojov by boli základným a dané možnosti i dostatočným zdrojom financovania športu. Ich nezávislosť od politických vplyvov, spolu s profesionálne, politický nezávislou a neskorumpovateľnou agentúrou je jediná správna cesta o ktorú sa musí neustále snažiť cele športové hnutie z oporou v pripravovanom zákone.
-8-
Záver:
Objektívne poňatie športu môže byť kľúčom k nájdeniu správneho miesta, postavenia a poslania v spoločnosti. Súčasná situácia v športe na Slovensku skôr vyžaduje paradigmu od jeho presného pomenovania cez správne poňatie k požadovanému poslaniu až spôsobu realizácie. Pomenovanie je nielen používanie odborne aj legislatívne ustálenej terminológie, ale i aktuálnych úloh ; z nich dôsledne vymedzené poňatie dôkladným poznaním ich východísk či vízií; na základe, ktorého sa určí poslanie cieľ, i úlohy, ako aj realizácie metódami a formami v súlade s legislatívou.
Šport vo svojom historickom vývoji, vplyvom spoločenských podmienok a v záujme uspokojovania potrieb ľudí zvyšuje svoju funkčnosť v závislosti od stupňa rozvoja spoločnosti o ktorej úrovni tak podáva dôkaz. Len plne rozvinutý potenciál športu umožňuje naplniť základné právo každého človeka poskytnúť mu prístup a účasť na športe. V strede pozornosti so starostlivosťou o znevýhodnených a nezaradených občanov. Účasť na športe sa často zjednodušuje zapojením do jednorázového podujatia či kampane. Takéto podujatia nazývané aj náborové ak nemôžu účastníkov doporučiť do konkrétnych klubov strácajú hlavné poslanie. Z pohľadu účinnosti ( podľa WHO mládež 1 hodinu, dospelí 30 minút denne v strednej intenzite; k tomu ďalšie prínosy) by mali byť uprednostňované aktivity podporujúce pravidelnú systematickú činnosť v základných článkoch, kde je činnosť všestranná. Podľa prínosu pre spoločnosť i jednotlivca by mali byť aj hodnotené a podporované a to komplexne a dlhodobo. Ku komplexnej podpore patrí aj vytváranie legislatívneho prostredia na viaczdrojové financovanie športu. Poskytovanie dotácií štátom z prostriedkov získaných od daňových poplatníkov by malo byť podľa plnenia programu vlády proporcionálne na celý šport. Iné zdroje zo sponzoringu, daňových a odvodových úľav, asignácia a pod. vytvoria prirodzené trhové prostredie, kde bude šport hodnotený, ako tovar za dosiahnuté výsledky, výkony, umiestnenia, popularitu, ale i schopnosť trvale ovplyvňovať zdravie, zdatnosť, pracovnú výkonnosť a pod.
Komplexná starostlivosť o šport je starostlivosť o systém športu s podsystémami športu pre všetkých, výkonnostného športu s vrcholovým športom, talentovanou mládežou, reprezentáciou a profesionálnym športom. Starostlivosť musí byť na všetkých stupňoch: celoštátnom, regionálnom a miestnom a zo strany všetkých článkov systému: štátu, verejnej správy, samosprávy, športových organizácií i s prispením súkromného sektoru. Funkčnosť takéhoto systému musí mať oporu v zákone vymedzujúcom každému článku jeho úlohy, zodpovednosť a väzby. Efektívnosť systému športu posilňuje jeho synergizmus, ktorý je účinný len ak je systém komplexný. Zanedbávanie podpory, alebo zbavovania sa zodpovednosti niektorého z týchto článkov narušuje systém, čo oslabuje aj ostatné články, čím prichádza k deformáciám v systéme, neskôr jeho zlyhávaniu až pádu. Nesystémove, ale i nedemokratické sú i snahy smerujúce k rôznym prioritám určiť športy na väčšie dotácie podľa „vyhovujúcich“ kritérií. Priority sú často už vo svojej podstate relativizujúce a niekedy i kontraproduktívne. Je to v rozpore so základnými dokumentami OSN o ľudských právach, rovnosti všetkých ľudí a diskriminácii.
Šport je oprávnene nazývaný spoločenský fenomén ak plní svoje všestranné funkcie v harmonickom rozvoji osobnosti človeka, ako i v sociálnych, kultúrnych, ekonomických a ďalších dimenziách spoločnosti. Športu nepomôže ak šport pre všetkých nahradíme len pohybovou aktivitou ako šport pre zdravie a s podporou iba propagačnej kampane za pohybovo aktívny životný štýl. Nestačí len –prečo- ale musí nasledovať aj- kde a kedy. Aj výkonnostnému športu spolu s vrcholovým športom, a profesionálnym športom len podpora elitného športu neprospeje, ale skôr uškodí. Znižuje to nielen jeho význam a pozornosť, ale i podporu v spoločnosti. Je to opačná tendencia ako vidieť vo vyspelých krajinách, kde sa rozvoj spoločnosti, ako i novej skupiny vied o športe prenáša do zvyšovania humanistického potenciálu športu. Spolu s jedinečnou vlastnosťou čeliť proti negatívnym civilizačným vplyvom hypokinetickému spôsobu života a vysokému psychickému zaťaženiu má šport a väčšina jeho aktérov prirodzenú a vnútornú potrebu poľudštenia spoločnosti. Šport svojou emotívnosťou, príťažlivosťou, motivačnosťou a ďalšími vnútornými hodnotami je jedným z najúčinnejších prostriedkov, ktorý dokáže zabrániť dehumanizácii, dcudzenosti,
-8-
hedonizmu, absencie komunikácie a hodnotového vákua. Pre šport sa tak vytvára nielen historická zodpovednosť, ale i historická príležitosť, ktorú by mu mala umožniť zodpovedajúca legislatíva.
Akýkoľvek kvalitný zákon, koncepcia, závery a uznesenia i keď sú základným predpokladom bez vstupu ľudského rozmeru, etických a morálnych hodnôt športu sú len popísaným papierom bez vnútorného rozmeru. V kontexte jednotlivých častí zákona musia byť vnesené zámery hlavných dokumentov o športe: Európskej charty športu, Kódexu športovej etiky, Charty MOV a pod. , ale i vyhlásenia a doporučenia EÚ a EK v športe. Ľudský rozmer v športe to sú predovšetkým medziľudské vzťahy samozrejme s pozitívnym prístupom aj realizáciou úloh či riešením problémov. Terajší stav vyžaduje ich oživenie. Účinným prostriedkom môže byť vytvorenie príležitostí k pravidelnému stretaniu sa, otvorenému dialógu a diskusii. Zapojenie odborníkov a dobrovoľníkov ich motivovaním – ohodnotením a ocenením dodá potrebnú dynamiku štruktúram športu. Funkčnosť takto iniciovaných orgánov s podporou v zákone by mohla pomôcť vytvoriť základný rámec a zabrániť formalizmu. Už stupeň zainteresovanosti celého športového hnutia, s otvoreným dialógom a využitím potencionálu športu v jeho všetkých úrovniach môže poukazovať na správnosť prípravy zákona.
Stanislav Moravčík, dobrovoľný pracovník v športe pre všetkých.