SMERNICA na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky (úplné znenie v znení novely z 1.6.2010) NEPREČÍTANÉ

Článok bol nastavený ako .

24.05.2013, Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová

Pridaj

Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.

Pošli

odkaz na stránku

oznam o chybe

oznam o neetickom

návrh na doplnenie

Tlač

PRÁVNE INŠTITÚTY / TÉMY: právna úprava tvorby legislatívy

POJMY: rokovanie vlády, príprava materiálov, predkladanie materiálov, časti materiálu, obal materiálu, návrh uznesenia vlády, predkladacia správa, náležitosti materiálu, doložka vybraných vplyvov, pripomienkové konanie, návrh komuniké, predkladanie utajovaných materiálov, doručovanie, legislatívne návrhy

(schválená uznesením vlády SR č. 512 z 13. 6. 2001)

Základné ustanovenia (Čl. 1 - Čl. 3)

Čl. 1

Materiály (návrhy, správy, koncepcie, informácie a pod.) predkladané na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) sa pripravujú podľa tejto smernice tak, aby vláda mohla k prerokúvanej problematike bez zdĺhavého rokovania prijať správne a účinné rozhodnutia.
Za prípravu a včasné predloženie materiálu na rokovanie vlády zodpovedá predkladateľ materiálu.
Predkladateľmi materiálov na rokovanie vlády sú

členovia vlády,
vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky,
predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,
generálny prokurátor Slovenskej republiky,
guvernér Národnej banky Slovenska,
predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
iné osoby, ak to vyplýva z osobitného zákona^[1], rozhodnutia vlády, alebo ak dá na to súhlas predseda vlády.

Ak majú materiál predložiť spoločne viacerí predkladatelia, za prípravu a predloženie materiálu vláde zodpovedá predkladateľ uvedený na prvom mieste. Ostatní predkladatelia sa iniciatívne a aktívne priamo podieľajú na vypracúvaní tej časti materiálu, ktorá sa ich vecne týka.
Materiál predložený poslancom alebo skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ku ktorému o stanovisko vlády požiada predseda Národnej rady Slovenskej republiky, predkladá na rokovanie vlády člen vlády alebo predseda ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí prerokúvaná vec s návrhom stanoviska vlády; k materiálu nevykonáva pripomienkové konanie ani nevyhotovuje doložku vybraných vplyvov.

Čl. 2

Materiál sa predkladá na rokovanie vlády na základe zákona, plánu práce vlády, plánu legislatívnych úloh vlády, uznesenia vlády, na požiadanie príslušného orgánu alebo z vlastnej iniciatívy predkladateľa.
Ak je na predloženie materiálu určený termín dňom, mesiacom alebo rokom, predloží sa materiál najneskôr v určený deň, resp. v posledný deň určeného mesiaca alebo roka; dátum predloženia potvrdí podateľňa Úradu vlády Slovenskej republiky.
Ak sa materiál týka činnosti, pre ktorú bol zriadený poradný orgán vlády, je potrebné ho v dostatočnom časovom predstihu pred predložením na rokovanie vlády posúdiť v tomto poradnom orgáne. Za predloženie materiálu poradnému orgánu vlády zodpovedá predkladateľ. Akceptované pripomienky poradného orgánu vlády predkladateľ zapracuje do materiálu; prípadné neakceptovanie pripomienok odôvodní.
Ak sa materiál týka pôsobnosti Hospodárskej a sociálnej rady SR^[2], je potrebné ho prerokovať v tomto orgáne v dostatočnom časovom predstihu; jej stanovisko sa uvedie v predkladanom materiáli.
Materiál sa na rokovanie vlády predkladá v počte vyhotovení určenom vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky.
Materiál na rokovanie vlády zasiela predkladateľ, alebo predkladateľ uvedený na prvom mieste sprievodným listom adresovaným predsedovi vlády s požiadaním o jeho zaradenie na rokovanie vlády a s prípadným návrhom, koho prizvať na jeho prerokovanie. Ak je nevyhnutné materiál prerokovať na najbližšej schôdzi vlády, je to potrebné v sprievodnom liste uviesť a odôvodniť. V sprievodnom liste sa uvedie aj forma doručenia elektronickej podoby materiálu prostredníctvom Portálu právnych predpisov (ďalej len „portál“).
Predkladateľ materiálu na rokovanie vlády okrem piatich kusov písomného vyhotovenia predloží materiál aj v elektronickej podobe, prostredníctvom portálu, ak sprístupnenie materiálu nie je v rozpore s osobitným predpisom^[3]; to sa týka aj materiálov rozdávaných na rokovaní vlády, ako aj všetkých zmien materiálov (dodatkov, nových znení, nových znení uznesení alebo iných častí materiálu, výmeny listov a iných zmien). Podrobnosti ustanoví vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky metodickým pokynom.
Zaradenie materiálu na rokovanie vlády organizačne zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky.

Čl. 3

Ak predkladateľ nemôže predložiť materiál na rokovanie vlády v určenom termíne, je povinný pred jeho uplynutím písomne požiadať predsedu vlády o odklad termínu predloženia materiálu a navrhnúť náhradný termín.

Čl. 4 - Časti materiálu

Materiál predkladaný na rokovanie vlády má obsahovať najmä:

obal materiálu (čl. 5); vzor obalu je uvedený v prílohe č. 1,
návrh uznesenia (čl. 6) alebo návrh záznamu z rokovania vlády (vzor záznamu je uvedený v prílohe č. 2),
predkladaciu správu (čl. 7),
vlastný materiál (návrh, správu, koncepciu, informáciu a pod.) spolu s prípadným odôvodnením a prílohami (čl. 8),
doložku vybraných vplyvov (čl. 9),
vyhodnotenie pripomienkového konania (čl. 10 a 11),
návrh komuniké (čl. 12).

K materiálu na rokovanie vlády treba pripojiť aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa má materiál po prerokovaní vládou predložiť na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky; to sa netýka materiálov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky berie len na vedomie, ani návrhov zákonov.
Jednotlivé časti materiálu sa musia vyhotoviť prostredníctvom na to určených šablón na portáli; ak šablóna na portáli nie je k dispozícii v textovom editore, alebo tabuľkovom procesore podľa šablóny poskytnutej Úradom vlády Slovenskej republiky. Podrobnosti ustanoví vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky metodickým pokynom.

Čl. 5 - Obal materiálu

Na obale predkladaného materiálu sa uvedie

názov orgánu, ktorý materiál predkladá; ak materiál predkladajú spoločne viaceré orgány, uvedie sa len orgán zodpovedný za prípravu a predloženie materiálu vláde,
číslo spisu predkladajúceho orgánu,
označenie „Materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky“,
názov predkladaného materiálu (vec),
podnet na predloženie materiálu (plán práce vlády, plán legislatívnych úloh vlády, uznesenie vlády číslo, záznam z rokovania vlády zo dňa, požiadanie predsedu vlády, vlastná iniciatíva a pod.),
obsah materiálu (jednotlivé časti materiálu, čl. 4 ods. 1),
meno, priezvisko a funkcia predkladateľa materiálu; ak materiál predkladajú spoločne viacerí predkladatelia, uvedú sa mená, priezviská a funkcie všetkých predkladateľov, pričom sa na prvom mieste uvedie predkladateľ zodpovedný za prípravu a predloženie materiálu vláde,
miesto a dátum vyhotovenia.

Predkladaný materiál musí byť podpísaný predkladateľom, alebo predkladateľmi na jednom výtlačku pre archív.

Čl. 6 - Návrh uznesenia vlády

Návrh uznesenia vlády má presne a jednoznačne formulovať rozhodnutie vlády, najmä úlohy, ktoré majú príslušní členovia vlády a iné osoby plniť.
Pri formulovaní návrhu uznesenia vlády treba dodržať najmä tieto zásady

návrh uznesenia musí zodpovedať názvu a obsahu materiálu, reagovať na nedostatky a potrebu riešenia problematiky z právnych, politických a ekonomických hľadísk,
pri navrhovaní úloh treba uviesť, komu sa majú úlohy uložiť, navrhované úlohy; úlohy musia byť reálne a v navrhovaných termínoch splniteľné,
rozsiahlejšie údaje súvisiace s uznesením (zásady, zoznamy, tabuľky a pod.) možno vypracovať ako prílohu uznesenia vlády; ukladané úlohy nemožno uvádzať v prílohe,
ak k predmetnej problematike bolo už skôr prijaté uznesenie vlády a z vecného hľadiska je to potrebné, treba v návrhu uznesenia uviesť, že sa zrušuje alebo ako sa toto uznesenie vlády mení.

Navrhované uznesenia nesmú byť v rozpore s právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ani politickými záväzkami danými Slovenskou republikou v rámci prístupového procesu do medzinárodných štruktúr a nesmú presahovať pôsobnosť a právomoc vlády ani toho, komu sa úlohy navrhujú.

Čl. 7 - Predkladacia správa

Predkladacia správa musí obsahovať

podnet, na základe ktorého sa materiál vypracoval,
stručné zdôvodnenie potreby materiálu,
stručný obsah materiálu,
stručné zhrnutie očakávaného dopadu, najmä na štátny rozpočet, ak bude materiál prijatý,
naznačenie ďalších postupov, ak je predpoklad, že ich schválenie materiálu vyvolá,
hromadnú pripomienku verejnosti alebo sumár vyššieho počtu obsahovo príbuzných pripomienok verejnosti, ak boli vznesené,
ak bol materiál prerokovaný v poradných orgánoch, v ktorých, s akým výsledkom a v ktorých poradných orgánoch ešte má byť prerokovaný,
ak materiál po prerokovaní vládou sa má predložiť inému orgánu, ktorému a na aký účel,
ak je potrebné materiál prerokovať do určitého termínu, dokedy a prečo,
dôvod nesprístupňovania aj s odkazom na príslušné ustanovenie zákona^[4], ak sa materiál nemôže sprístupniť podľa osobitného zákona.

Rozsah predkladacej správy nesmie presiahnuť dve strany.

Čl. 8 - Náležitosti vlastného materiálu

Vlastný materiál (správa, koncepcia, informácia a pod.) musí byť stručný a musí pritom poskytovať presnú a komplexnú informáciu o danej problematike. Má obsahovať najmä analýzu súčasného stavu problematiky, pozitívnych stránok a tendencií i nedostatkov a ich základných príčin, jasné a reálne určenie ďalších cieľov a úloh, ako aj spôsob, prostriedky a časový postup ich zabezpečenia. Ak ide o riešenie zložitej problematiky, treba navrhované opatrenia zásadne členiť na opatrenia krátkodobého a dlhodobého charakteru. Ak existuje možnosť rôzneho riešenia, treba uviesť návrhy vo variantoch s odporúčaním najvhodnejšieho variantu.
V závere materiálu treba uviesť, ako sú navrhované riešenia zabezpečené vecne, organizačne a personálne.
Ak ide o problematiku, ktorou sa vláda alebo iné orgány už zaoberali, treba uviesť už prijaté opatrenia s vyhodnotením ich doterajšieho plnenia, v prípade nesplnenia týchto opatrení treba uviesť jeho príčiny, dôsledky vyvodené voči zodpovedným osobám a opatrenia na nápravu.
Vlastný materiál nemá presahovať spravidla 15 strán textu, do čoho sa jeho prílohy nepočítajú. Obsiahlejšie číselné údaje, grafy, mapové podklady, štatistické prehľady a pod. sa uvedú v prílohe vlastného návrhu. Obmedzenie rozsahu materiálu sa netýka návrhov právnych predpisov, medzinárodných zmlúv a podobných materiálov.

Čl. 9 - Doložka vybraných vplyvov

Doložka vybraných vplyvov sa skladá z piatich častí. Prvá časť vyčísľuje vplyvy na rozpočet verejnej správy, druhá časť vyčísľuje vplyvy na podnikateľské prostredie, tretia časť vyčísľuje sociálne vplyvy, štvrtá časť analyzuje vplyvy na životné prostredie a piata časť vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Doložka vybraných vplyvov musí byť súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády, ak obsahuje návrh uznesenia vlády.
V prípade rozpočtových dôsledkov materiálu je predkladateľ povinný predložiť návrh na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytkov príjmu štátneho rozpočtu v štruktúre podľa platnej rozpočtovej klasifikácie.

Pripomienkové konanie (Čl. 10 - Čl. 11)

Čl. 10

Materiál sa prerokuje s príslušnými orgánmi (inštitúciami) v pripomienkovom konaní. Pripomienkové konanie k materiálu určenému na rokovanie vlády uskutočňuje predkladateľ s podpredsedami vlády a ministrami.
Okrem osôb podľa odseku 1 sa pripomienkové konanie uskutočňuje s tými orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika týka so zástupcami zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, ak ide o materiál týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov ako aj s verejnosťou, a to ešte pred ich predložením na rokovanie vlády.
Predkladateľ pred predložením materiálu do pripomienkového konania vypracuje doložku vybraných vplyvov a v prípade existencie vplyvov aj analýzu vplyvov v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov a spolu s vlastným materiálom ich v elektronickej podobe zašle na predbežné pripomienkové konanie (ďalej len „PPK“) Ministerstvu financií SR, Ministerstvu hospodárstva SR, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvu životného prostredia SR (ďalej len „gestor metodiky“) a to najmenej 20 pracovných dní pred začiatkom pripomienkového konania. Ak existuje skrátené pripomienkové konanie najmenej päť pracovných dní pred začiatkom pripomienkového konania. Gestori metodiky vyjadria svoje stanovisko najneskôr do 10 pracovných dní od doručenia materiálu. Ak existuje skrátené konanie najneskôr do troch pracovných dní od doručenia materiálu. Ak gestori metodiky v ustanovenej lehote nevyjadria svoje stanovisko, považuje sa to za súhlas s doložkou vybraných vplyvov vrátane analýzy vplyvov. Gestori metodiky sa v tomto štádiu vyjadrujú k obsahu doložky o posúdení vplyvov a analýzy vplyvov a nie k vecnej stránke návrhu materiálu. Predkladateľ po prijatí stanoviska od gestorov metodík doložku vybraných vplyvov upraví. Ak predkladateľ zásadne nesúhlasí so stanoviskom gestora metodiky k doložke vybraných vplyvov, uvedie takéto stanovisko gestora v tejto doložke. PPK sa nevykonáva pri materiáloch uvedených v čl. 10 ods. 7. Podrobný postup PPK ustanoví vedúci Úradu vlády SR v Metodickom pokyne na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR.
Materiály vypracované v zmysle čl. 4 ods. 1 okrem písmena f) sa uvoľňujú do pripomienkového konania ich zverejnením na portáli. Podpredsedom vlády a ministrom, ako aj orgánom a inštitúciám podľa ods. 2 sa zároveň osobitne v elektronickej podobe a v listinnej podobe zašle oznam o zverejnení materiálu. Oznam obsahuje názov materiálu, lehotu na pripomienkovanie a ak ide o skrátenú lehotu podľa ods. 8 alebo 9 aj zdôvodnenie takéhoto postupu, internetovú adresu, na ktorej je možný k materiálu prístup a odkaz na portál, ktorého prostredníctvom možno zaslať k materiálu elektronickú podobu pripomienok. Predkladateľ zverejní na portáli každú ďalšiu verziu materiálu.
Lehota na zaslanie stanoviska je desať pracovných dní od zverejnenia materiálu na portáli. Podpredsedovia vlády a ministri, ako aj orgány a inštitúcie podľa odseku 2 vyjadrujú pripomienky vždy v elektronickej podobe prostredníctvom portálu a súčasne aj v listinnej podobe, ak ide o zásadné pripomienky. Ostatné pripomienkujúce subjekty vyjadrujú pripomienky výlučne v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Ak pripomienkujúce orgány stanovisko v určenej lehote nezašlú, znamená to, že nemajú žiadne pripomienky.
Za pripomienku sa považuje jednoznačne formulovaný a v určenej lehote uplatnený a zdôvodnený návrh na úpravu textu písomného materiálu, ktorý sa zasiela a vyhodnocuje predpísanou formou. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to jeho doplnenie, zmenu, vypustenie, resp. upresnenie pôvodného textu. Na ostatné podnety (názory, námety a odporúčania) nemusí predkladateľ prihliadať, najmä ak nie sú zdôvodnené.
Na pripomienkové konanie nemusí byť zaslaný

materiál nelegislatívnej a nekoncepčnej povahy, ktorý nezasahuje do pôsobnosti iných orgánov verejnej moci a ani z neho nevyplývajú týmto orgánom nijaké úlohy, najmä faktografické údaje, ktoré nie je možné meniť (informácia o plnení štátneho rozpočtu), informatívne materiály, ktoré vláda berie len na vedomie, plán zahraničných ciest, personálne návrhy,
materiál nelegislatívnej a nekoncepčnej povahy, ak tak rozhodne vláda.

Ak sa predkladateľ rozhodne zaslať materiál podľa odseku 7 na pripomienkové konanie, lehota na pripomienky podľa odseku 5 sa skracuje na päť pracovných dní (zjednodušený postup).
V prípadoch, ak nastanú mimoriadne okolnosti (môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípadoch vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie úloh vyplývajúcich z prijatých záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii alebo ak sa materiál týka akcií na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, možno pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme; lehota na pripomienky podľa odseku 5 sa skracuje na päť pracovných dní; túto päťdňovú lehotu nie je potrebné dodržať v prípade, ak vláda alebo predseda vlády uložia vypracovať materiál ako naliehavý (skrátený postup).
K technickým a jazykovým otázkam materiálu zaujíma osobitné stanovisko Úrad vlády SR. Ostatné pripomienkujúce orgány sa k týmto otázkam pri materiáloch nelegislatívnej povahy nevyjadrujú.
Na pripomienkové konanie utajovaných materiálov, ako aj neutajovaných materiálov alebo ich častí, ktoré nemožno sprístupniť z dôvodov uvedených v osobitnom zákone^[3] sa primerane vzťahujú odseky 1 až 9 okrem ustanovení o zverejňovaní materiálov. Na pripomienkovom konaní týchto materiálov sa zúčastňujú osoby uvedené v odseku 1, ktorým sa v nich ukladajú úlohy, alebo ktorých sa týkajú. Tieto materiály sa pripomienkujú výlučne osobne alebo písomnou formou.

Čl. 11

Rozpory k materiálu treba odstrániť pred jeho predložením vláde v rámci rozporového konania, a to aj osobným rokovaním na úrovni vedúcich zo strany predkladateľa (čl. 1 ods. 3) a vedúcich zainteresovaných orgánov, ktoré sa uskutoční najmä vtedy, ak pripomienkujúce orgány vyjadria v pripomienkovom konaní pripomienky, ktoré považujú za zásadné v zmysle odseku 2. Z rozporového konania vypracuje predkladateľ materiálu zápisnicu, ktorú podpisujú zástupcovia oboch strán rozporu. Ak sa rozpory neodstránia ani týmto rokovaním, treba ich uviesť vo vyhodnotení pripomienkového konania a predložiť návrh na rozhodnutie vlády. Rozpory k materiálu možno prerokovať aj na zasadnutí expertného poradného orgánu na úrovni ústredných orgánov štátnej správy alebo poradného orgánu vlády. V odôvodnených prípadoch môže predkladateľ okrem rozporového konania uskutočniť i odbornú verejnú prezentáciu materiálu. Predkladateľ nie je povinný vyhodnotiť pripomienky zo strany verejnosti týkajúce sa prípravy štátneho rozpočtu ani uskutočniť so zástupcom verejnosti rozporové konanie.
Zásadná pripomienka je pripomienka, ktorá je vyjadrením výrazného nesúhlasu s konkrétnym bodom materiálu a ktorá v prípade jej neodstránenia v rozporovom konaní spôsobí, že osoby vyjadrujúce zásadnú pripomienku prítomné na rokovaní vlády ju vznesú na rokovaní vlády a člen vlády vyjadrujúci zásadnú pripomienku s najvyššou pravdepodobnosťou nebude môcť hlasovať na rokovaní vlády za predkladaný materiál. Zásadné pripomienky sa uplatňujú listom ministra, štátneho tajomníka, vedúceho iného pripomienkujúceho subjektu alebo jeho zástupcu; to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní. Iné ústredné orgány štátnej správy ako ministerstvá musia pri uplatňovaní zásadných pripomienok uvádzať, či ide o zásadnú pripomienku, týkajúcu sa ich vecnej pôsobnosti a postavenia; len o takýchto pripomienkach je predkladateľ povinný viesť rozporové konanie.
Vyhodnotenie pripomienkového konania musí obsahovať údaje o tom, ktorým orgánom bol materiál predložený, kto nemal pripomienky, kto nezaslal pripomienky, s ktorými orgánmi, resp. verejnosťou bol materiál prerokovaný, na akej úrovni a s akým výsledkom, ďalej treba uviesť, ktorým pripomienkam vrátane pripomienok verejnosti sa nevyhovelo a z akých príčin. Akceptované pripomienky sa vyhodnocujú len v prípade, že boli zaslané elektronickou formou. Akceptované pisárske, gramatické a štylistické pripomienky sa nevyhodnocujú. Osobitne treba uviesť rozpory, ktoré zainteresované orgány považujú za zásadné. Osobitne treba taktiež uviesť rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa odseku 4, s ktorou sa stotožnilo 500 a viac fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len „verejnosť“), ako aj rozpor s 500 a viac obsahovo príbuznými pripomienkami verejnosti. Predkladateľ uvedie rozpor s hromadnou pripomienkou verejnosti podľa odseku 4, s ktorou sa stotožnilo 500 fyzických osôb alebo právnických osôb aj vtedy, ak bola vznesená po uskutočnenom rozporovom konaní a zároveň sa týka výlučne zmien v materiáli uskutočnených po začatí pripomienkového konania.
Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť vtedy, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, s ktorou sa stotožnil vyšší počet pripomienkujúcich subjektov zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vtedy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo 500 a viac fyzických osôb alebo právnických osôb, ibaže existujú vážne dôvody na neuskutočnenie rozporového konania; predkladateľ tieto dôvody zverejní na svojej internetovej adrese.

Čl. 12 - Návrh komuniké

Návrh komuniké z rokovania vlády musí obsahovať

presný názov materiálu,
výsledok prerokovania vládou (vláda vzala na vedomie, vláda schválila, vláda vyjadrila súhlas, vláda neschválila),
stručný obsah a cieľ materiálu (význam, prínos),
v prípade, že ide o materiál, ktorým sa ruší alebo mení nejaký bod uznesenia, alebo úloha pre člena vlády, je potrebné uviesť stručne dôvod zrušenia alebo zmeny.

Cieľom komuniké je poskytnúť krátku komplexnú informáciu o prerokovanom materiáli. Z toho dôvodu musí byť komuniké stručné, vecné a zrozumiteľné (bez odbornej charakteristiky a terminológie). Text komuniké má mať maximálne 1/3 strany formátu A4.
V prípade utajovaného materiálu alebo neutajovaného materiálu, ktorý nemožno sprístupniť z dôvodu uvedeného v osobitnom zákone^[5] sa v návrhu komuniké uvedú len údaje podľa odseku 1 písm. a) a b).

Čl. 13 - Predkladanie utajovaných materiálov

Pri príprave a predkladaní utajovaných materiálov sa postupuje podľa osobitných predpisov ^[6] a týchto smerníc.
Utajované materiály sa na rokovanie vlády predkladajú len v písomnej podobe v počte výtlačkov zodpovedajúcom počtu členov vlády SR. Počty výtlačkov navyše, potrebných na rokovanie vlády SR, určí vedúci Úradu vlády SR metodickým pokynom. V názve takéhoto materiálu nesmú byť údaje, ktoré je potrebné utajiť. V sprievodnom liste je potrebné uviesť komu okrem členov vlády sa má utajovaný materiál ešte doručiť.
V prípade mimoriadnej závažnosti prerokúvaného utajovaného materiálu môže po jeho prerokovaní si ho vziať späť.
Utajované materiály na rokovania vlády, ktoré Úrad vlády Slovenskej republiky doručuje jednotlivým adresátom, po podpísaní prevzatia zostávajú v starostlivosti adresáta a zaobchádza sa s nimi podľa osobitných predpisov.^[6]

Čl. 14 - Nesprístupňovanie neutajovaných materiálov

Ak predkladaný neutajovaný materiál nemožno sprístupniť z dôvodov uvedených v osobitnom zákone,^[5] materiál sa predloží len v písomnej podobe, v počte 40 kusov predkladateľ na obale materiálu uvedie slovo „Nesprístupňovať“ a v predkladacej správe uvedie dôvod nesprístupňovania aj s odkazom na príslušné ustanovenie osobitného zákona.^[5] Ak predkladateľ takto neoznačí materiál, ktorý nemožno sprístupniť, nesie zodpovednosť za jeho sprístupnenie. V názve takéhoto materiálu nesmú byť údaje, ktoré nemožno sprístupniť.
Ak materiál uvedený v odseku 1 možno sprístupniť čiastočne, vyznačí predkladateľ v materiáli, ktoré jeho časti nemožno sprístupniť.

Čl. 15 - Doručovanie materiálov

Ak predložený materiál nie je v súlade s touto smernicou, najmä ak nebol prerokovaný podľa článkov 10 a 11 ak materiál nebol zverejnený na pripomienkové konanie, alebo predložený na rokovanie vlády, prípadne poradných orgánov vlády, prostredníctvom portálu, vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky bezodkladne informuje predkladateľa o nedostatkoch materiálu a požiada ho o ich odstránenie. Ak predložený materiál má závažné nedostatky najmä vecného charakteru, informuje o tom predsedu vlády alebo príslušného podpredsedu vlády a podľa jeho pokynu materiál vráti na dopracovanie alebo vypracovanie a predloženie nového materiálu.

Čl. 16 - Zaraďovanie materiálov do programu rokovania vlády

Do návrhu programu rokovania vlády sa zaraďujú materiály doručené na Úrad vlády Slovenskej republiky najneskôr vo štvrtok do 10.00 h pred rokovaním vlády, ak sú pripravené a predložené v súlade s touto smernicou. Pozvánka a návrh programu vlády sa doručujú v piatok.
Do dodatku návrhu programu rokovania vlády možno zaradiť materiál doručený najneskôr v pondelok do 9.00 h pred rokovaním vlády len v naliehavých prípadoch na základe odôvodnenej žiadosti predkladateľa. Dodatok k návrhu programu sa zverejní na internete v pondelok do 15 h. Stanoviská organizačných útvarov Úradu vlády Slovenskej republiky sa zverejňujú na internetovej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky v utorok do 13. h.
V prípadne štátneho sviatku, dňa pracovného pokoja alebo zmeny termínu rokovania vlády sa termíny uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu primerane zmeniť.

Predkladanie materiálov Národnej rade Slovenskej republiky (Čl. 17 - Čl. 18)

Čl. 17

Vláda musí prerokovať každý materiál, ktorý predloží na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Predkladateľ upraví materiál podľa záverov rokovania vlády, označí ho číslom tlače vyžiadanom z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a predloží do piatich pracovných dní od rokovania vlády 8 výtlačkov cez podateľňu Úradu vlády Slovenskej republiky predsedovi vlády na podpis. Vzor obalu materiálu je uvedený v prílohe č. 3. Jeden z výtlačkov na obale podpíše v ľavom dolnom rohu predkladateľ, v pravom hornom rohu za bezchybnosť spracovateľ materiálu a pri vládnych návrhoch zákonov bezchybnosť v pravom hornom rohu osvedčí aj sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády SR.
Odbor vládnej agendy Úradu vlády Slovenskej republiky zabezpečí vyhotovenie a podpísanie sprievodného listu predsedu vlády predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, priloženie uznesenia vlády k sprievodnému listu a podpis predložených výtlačkov materiálu.
Doručenie sprievodného listu, uznesenia vlády, výtlačkov v počte určenom Národnou radou SR, z toho päť podpísaných a ak ide o návrh právneho predpisu aj s elektronickým textom materiálu, do podateľne Národnej rady SR zabezpečí predkladateľ.

Čl. 18

Člen vlády poverený uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky je splnomocnený v mene vlády vziať späť podľa osobitného predpisu^[7] vládny návrh zákona v prípadoch, keď je odôvodnený predpoklad, že dôjde v ňom k zásadnej neakceptovateľnej vecnej zmene v dôsledku vznesených pozmeňovacích návrhov.

Čl. 19 - Legislatívne návrhy

Táto smernica platí aj pre prípravu a predkladanie legislatívnych návrhov, ak legislatívne pravidlá vlády neustanovujú inak.

Čl. 20 - Splnomocňovacie ustanovenie

Podrobnosti potrebné na vykonanie tejto smernice ustanoví vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky metodickým pokynom.

Čl. 21 - Prechodné ustanovenia

Materiál predložený na rokovanie vlády pred účinnosťou tejto smernice sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

Čl. 22 - Záverečné ustanovenia

Zrušujú sa smernice pre prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky schválené unesením vlády č. 368 z 23. mája 1995.

Zmena Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 1061 z 10. novembra 2004, nadobudla účinnosť1. januára 2005.

Zmena Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 974 zo 7. decembra 2005, nadobudla účinnosť 1. januára 2006.

Zmena Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 161 z 28. februára 2007, nadobudla účinnosť 28. februára 2007.

Zmena a doplnenie Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 373 zo 4. júna 2008, nadobudla účinnosť 1. júla 2008.

Čl. 23

Táto smernica nadobúda účinnosť 1. novembra 2001.

Poznámky pod čiarou:

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. ^{^}
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite). ^{^}
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti. ^{a, b}
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). ^{^}
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).^{a, b, c}
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti. ^{a, b}
§ 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1966 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zmena a doplnenie Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 637 zo 17. septembra 2008 nadobudla účinnosť 1. októbra 2008 s výnimkou čl. 9 smernice, ktorý nadobúda účinnosť 1. júna 2009. Zmena Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 287 z 15. apríla 2009 nadobudla účinnosť 1. mája 2009. Zmena a doplnenie Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 318 z 12. mája 2010 nadobudla účinnosť 1. júna 2010. ^{^}

Komentáre

Pridať komentár

Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…

Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).

Prihlásenie

Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…