Prvolezci to majú ťažké, občas aj vlastnou vinou NEPREČÍTANÉ 

Prvolezci to majú ťažké, občas aj vlastnou vinou

Ak sa stanete prvým štátnym tajomníkom pre šport a následne aj prvým šéfom Fondu na podporu športu, len málokto si vie predstaviť, čo a kto všetko na vás čaká. A rozbehnutie dvoch úradov patrí k tým menším prekážkam, lebo na peniaze od oboch postov čakajú všetci – šéfom SOŠV počnúc a malou TJ na východnom Slovensku končiac.

---

Prvolezci to majú vždy ťažké. Prvolezci to však majú aj uľahčené. Zdanlivo sa tieto výroky vylučujú, ak však pripustíme, že minca má dve strany, že život nie je čierno-biely, že veci a javy majú svoje za aj proti, že napríklad pohľad Nórov a Britov na Amundsenovo dobytie južného pólu sa zásadne odlišujú, že Churchill síce vzdoroval Hitlerovi ako jeden z prvých, ale mal aj mizerné pasáže v CV, môžeme prvolezcom priznať mnohé, dokonca aj diametrálne odlišné hodnotenie a mať pochopenie aj pre ich prípadné slabosti a zlyhania pri prvovýstupoch...

Ako prvolezec idete tam a tadiaľ, kde ešte nikto nebol a kadiaľ ešte nikto neliezol – môžete pritom robiť aj chyby a ak uspejete, je vám viac-menej odpustené, lebo ste niekde boli prvý – a to sa počíta. Problém môže síce nastať neskôr, ak tie chyby nepomenujete presne alebo ich zatajujete – alebo ak boli naozaj zbytočné, aj keď ste boli niekde prvý. Krivá brázda sa môže prihodiť, blbé je, ak o nej hovoríte ako o rovnej, alebo ak ste nereflektovali, že oriete na šikmom svahu.

Dvakrát prvý

Ak ste prvolezcom napríklad v takej pozícii, ako je (prvý) štátny tajomník pre šport či (prvý) predseda správnej rady Fondu na podporu športu, môžete sa nazdávať, že vašou prvoradou úlohou je pracovať pre šport v režime 24/7 – a patrí k tomu nevšímať si politické pozadie športu, ktoré, hoci sa to na prvý pohľad možno nezdá, často nebýva iba pozadím, ale pri rozhodnutiach o športových otázkach zvykne neraz aj dominovať. Ak ste sa však ocitli na poste štátneho tajomníka pre šport a či predsedu správnej rady Fondu na podporu športu a rozhodli ste sa (radšej?) ignorovať politiku, ktorá je s týmito aj odbornými postami úplne logicky spojená, inak ako chyba sa to pomenovať nedá. Ľahko sa vám potom môže stať, že nevedome či podvedome, ale možno aj úplne submisívne a iniciatívne preberáte post nosiča vody a vykonávate aj politické pokyny, hoci navonok vaše rozhodnutia vyzerajú ako motivované športovými záujmami.

Priznajme, že náš prvolezec v oboch funkciách to skutočne nemal ľahké, a nielen preto, že v športovom živote nemal pred sebou príklady, ako sa obe funkcie majú vykonávať. Navyše v športe sa stále točia nemalé peniaze a záujem o ich prideľovanie nie je vždy transparentný, dokonca niekedy nie je ani v súlade so zákonom. A tak tlak na človeka, ktorý do tohto rozdeľovania financií má čo povedať, jednoducho je enormný – najmä ak neriešite či neplánujete riešiť tento proces rozdeľovania napríklad tak ako pri príspevkoch uznaným športom - že na viac detí ide viac peňazí, a že za medaily na MS sa dáva viac ako za vypadnutie v kvalifikácii. V takejto situácii jasných pravidiel máte totiž na svojej strane nevyvrátiteľné argumenty, ktoré musí pochopiť aj bossov posol či sám boss – ako chcete vyvrátiť argument, že odmeny sa dávajú za medaily, nie za spodné priečky v kategórii C?

Pod dohľadom šéfov SNS a SOŠV

Náš prvolezec dostal obe funkcie akoby mimochodom, bez vecnej diskusie. Obsadenie prvej na základe politickej nominácie mu logicky prihralo aj druhú – čo sa stalo v nešťastnej politickej konštelácii, ktorú navyše na konci jej funkčného obdobia postihla aj svetová pandémia, na ktorú nebol naozaj nikto pripravený – prečo by teda mal byť na nové úlohy pripravený nominant Slovenského olympijského a športového výboru, navyše so straníckou podporou SNS? Ak totiž za vašou nomináciou sú ľudia ako predseda SNS či prezident Slovenského olympijského a športového výboru, musíte byť nesmierne odolnou osobnosťou, aby ste odolali ich tlakom a predstavám – a len málokto si vie predstaviť, až kam siaha predĺžená ruka šéfa olympijského výboru a v akom rozpore s princípmi olympizmu táto ruka funguje.

V takejto pionierskej pozícii je na jednej strane celkom logické, že od vás insitní pozorovatelia delenia financií očakávajú veľa – napríklad nastavenie pravidiel a kritérií, a rozlišovanie, čo je rozumné, čo nutné, čo účelové a čo je už za hranou. Ak ste autonómnou osobnosťou s jasným videním problematiky a nie iba predĺženou rukou iných záujmov, môžete sa rozhodnúť, že budete tieto pravidlá nastavovať a trvať na ich dodržiavaní. Ak ste však takouto osobnosťou, alebo sa ňou rozhodnete stať, lebo občas s funkciami rastú aj ich nositelia (Michal Kováč napríklad), musíte počítať s obrovskými tlakmi inštitúcií a subjektov a bossov, ktorým vyhovuje čokoľvek okrem jasných a transparentných pravidiel. Ak ste však iba či najmä emisárom záujmov silných mužov v pozadí, tak sa vám podarí síce tento tlak znížiť, ale váš autonómny priestor sa radikálne zužuje a stávate sa už viac-menej len nosičom vody či podávačom nábojov, aby som ostal v disciplíne.

Šéfom Fondu sa nedarí

Snaha pomôcť športu sa cení, je možno aj vysvetlením motivácie nášho úspešného olympionika a prvolezca v oboch postoch, ale nie ospravedlnením jeho zlyhaní, keď mlčal alebo robil štafáž rozhodnutiam silných mužov, ktoré boli na hrane so zákonom alebo aj za ňou - či už išlo o novelu zákona o športe, predkladanú dvojičkou poslancov SNS, kde až korona ukázala, aké krátkozraké bolo preferovanie statusu SZČO pred statusom zamestnancov; či pri pokuse prifariť 70 miliónov pre SOŠV v rozpore s viacerými zákonmi, na čo muselo poukázať ministerstvo financií a generálna prokuratúra pri pripomienkovom konaní, takže táto suma, pôvodne plánovaná na voľnú distribúciu podľa záujmov šéfa SOŠV, bola nakoniec posunutá novovzniknutému Fondu na podporu športu; a mlčanie v čase, keď sa objavovali texty Ladislava Križana a Zuzany Zajíčkovej, odhaľujúce dôvodné pochybnosti o dodržaní zákonov pri rozhodnutí Petra Plavčana o navýšení desiatok miliónov eur na výstavbu Národného futbalového štadióna, vyvolali nad výkonom funkcie štátneho tajomníka pre šport veľké otázniky.

 

Z postu štátneho tajomníka pre šport ho odvolali volebné výsledky, z postu šéfa Fondu na podporu športu odišiel sám – priznajme, že podobne ako iní nominanti vlády či ministerstva tak nemusel urobiť, rozhodol sa však inak. Jeho ústretové gesto vytvorilo priestor na to, aby Fond pod novým vedením mohol ponúknuť zmysluplnejší a transparentnejší projekt, než aký predpokladali tvorcovia zákona o Fonde. Projekt nového predsedu správnej rady Fondu sa však nestihol ani len ohriať v mediálnej reflexii a podstúpiť kritickú analýzu, či je skutočne presvedčivým riešením financovania športovej infraštruktúry v koronovej a nastupujúcej postkoronovej dobe – lebo nového šéfa Fondu už niet.

Zdá sa, že pochybné záujmy mužov v pozadí športu pretrvávajú a naďalej určujú pravidlá, kde sa transparentnosti naďalej nedarí.

Róbert Kotian