Prieťahy pri vyšetrovaní NEPREČÍTANÉ 

Prieťahy pri vyšetrovaní

Orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor) sú povinné konať tak, aby neporušili právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Aj napriek tomu sa stretávame s prípadmi, keď v dôsledku nečinnosti alebo nesprávnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní dochádza k neprimeranej dĺžke vyšetrovania trestnej činnosti.

Judikatúra Ústavného súdu zbytočné prieťahy v trestnom konaní posudzuje podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom prihliada na zložitosť veci, správanie obvineného a (ne)činnosť orgánu konajúceho vo veci. Osobitná rýchlosť sa musí zabezpečiť u osôb stíhaných vo väzbe a mladistvých.

Podľa môjho názoru zbytočné prieťahy v predsúdnom konaní spôsobuje najmä vysoká zaťaženosť policajtov a rozpracovanosť vecí, nedostatok potrebných skúseností s novými formami kriminality, nedodržiavanie lehôt na skončenie vyšetrovania (skráteného vyšetrovania), nerešpektovanie záväzných pokynov prokurátorov policajtmi, nedôsledný dozor prokurátorov nad vyšetrovaním, podstatné chyby v procesnom postupe a pod. Najčastejšími príčinami zbytočných prieťahov sú procesné pochybenia spojené s formálnou či nedostatočnou kontrolou riadiaceho aparátu orgánov činných v trestnom konaní pri plynulosti trestného konania.

Obmedzeniu prieťahov pri vyšetrovaní trestnej činnosti, ktoré odborná aj laická verejnosť oprávnene už dlhší čas kritizuje, sa venuje pozornosť zodpovedných subjektov, ale doterajšie aktivity nezaznamenávajú výraznejší obrat k lepšiemu.

Napriek tomu, že nie je možné odstrániť absolútne prieťahy v trestnom konaní, pri ich eliminácii vidím tieto riešenia. V aplikačnej rovine kladiem dôraz na častejšie využívanie niektorých trestnoprocesných inštitútov.

V prípadoch zanedbateľných deliktov sú rezervy pri využívaní tzv. zjednodušeného skráteného vyšetrovania (§ 204 Trestného poriadku), ktoré umožňuje ukončenie trestného stíhania obvineného v prípravnom konaní v lehote 48 hodín a jeho odovzdanie spolu s obžalobou súdu. Skúsenosti z využívania tohto inštitútu v podmienkach Okresnej prokuratúry Bratislava II a Bratislava V nasvedčujú tomu, že predstavuje významný prostriedok na riešenie problémov tzv. pouličnej kriminality. Napriek postupnému zvyšovaniu využívania tohto inštitútu v poslednom čase nemožno s tým vysloviť spokojnosť.

Rezervy možno konštatovať aj v prípade tzv. odklonov (podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier a dohodovacie konanie), ktoré umožňujú vyriešiť veci mimo formalizovaného hlavného pojednávania. Súčasné výsledky v tejto oblasti, keď sa približne štvrtina trestných vecí v prípravnom konaní končí odklonmi, nemožno považovať za dostatočné. Moje skúsenosti nasvedčujú, že tam, kde sa odklony využívajú (obvody krajských prokuratúr Žilina, Trenčín a Trnava), lepšie sa zabezpečuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Využívanie odklonov prispieva aj k tomu, že prokurátori strávia kratší čas na hlavných pojednávaniach a môžu sa viac sústrediť na výkon dozoru v predsúdnom konaní.

V personálnej rovine treba odformalizovať súčinnostné vzťahy medzi políciou a prokuratúrou a zabezpečiť precíznejšiu riadiacu a kontrolnú činnosť vedúcich pracovníkov.

V rámci plynulosti konania nemožno obísť ani problém tzv. brzdiacich praktík obvineného, ktorý možno riešiť za účasti Slovenskej advokátskej komory.

Súčasťou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je právna istota a v širšom kontexte právny štát. Zásada spravodlivého procesu vyžaduje okrem iného, aby sa každému dostalo právnej ochrany zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Túto zásadu treba vykladať nielen v prospech obvineného, ale aj v prospech legitímneho záujmu štátu a poškodených.