Pamätáte si na 11. september 2001?
Slovami Prezidenta G.W. Busha, pred 15. rokmi "náš spôsob života, samotná naša sloboda bola terčom útokov v sérii zámerných a smrteľných teroristických činov. Obete boli v lietadlách alebo vo svojich kanceláriách: sekretárky, podnikatelia, vojenskí a federálni pracovníci, mamičky a oteckovia, priatelia a susedia. Tisíce životov bolo náhle ukončených odpornými, opovrhnutiahodnými činmi teroru. Obrazy lietadiel lietajúcich do budov, požiare, obrovské - obrovské rútiace sa konštrukcie nás naplnili pochybnosťami, desivým smútkom a pokojným, nepoddajným hnevom. Tieto akty masového vraždenia boli zamýšľané s cieľom vystrašiť náš svet do chaosu a ústupu."
Už je to 15 rokov od série udalostí, keď al-Qaeda prostredníctvom 19 sfanatizovaných moslimov, ktorého gro tvorili moslimskí študenti študujúci v Nemecku, uniesli v Spojených štátoch štyri lietadlá, z ktorých dve narazili do Svetového obchodného centra v New York City, NY, jedno narazilo do budovy sídla Ministerstva obrany USA v Arlingtone, VA (v blízkosti Washington D.C.) a jedno lietadlo, ktoré malo naraziť do Bieleho domu, vďaka až epochálnemu hrdinstvu pasažierov a posádky lietadla, cieľ nezasiahlo a zrútilo sa v blízkosti Shanksville, PN.
Ale 11. september nebol iba udalosťou, ktorá ukázala to najhoršie z ľudstva, ale predovšetkým udalosťou, ktorá ukázala aj to najlepšie z ľudstva. Hasiči, policajti, bežní ľudia, ktorí vynaložili nadľudské sily aby zachránili ostatných, posádka a cestujúci letu United 93, ktorí sa na na palube lietadla vzbúrila proti únoscom - teroristom, premohli ich a obetovali svoje životy za záchranu ďalších.
Počas 15 rokov sa spoločnosť postupne atavizovala na úroveň podobnú študentom z Berkeley a zabudla, že teroristi, ktorí sa týchto aktov dopustili neboli profesionálni teroristi zo samotných cvičných táborov Al-Káidy, ale boli to aj obyčajní študenti študujúci vysokú školu v Nemecku. Zabudli, že ľudia skákajúci z budov Svetového obchodného centra nepadali do peria ako Perinbaba, ale boli to ľudia, ktorí napriek bežnému inštinktu prežitia a sebazáchovy, ktorými disponuje skoro každá ľudská bytosť, boli kvôli ohňu spalujúcemu ich mäso a dymu pohlcujúceho pľúca nútení rozhodnúť sa ukončiť svoj život skokom z hlavytočiacej sa výšky. Zabudli, že unesené lietadla nezmizli vo vzduchu, ale plné ľudí boli úmyselne nasmerované do budov plných ďalších ľudí. Zabudli, že tieto útoky neboli útokom iba na Spojené štáty, ale boli útokmi na Svet, na ľudstvo, slobodu a princípy, na ktorých spoločnosť existuje a vyvíja sa.
A preto treba tieto skutočnosti resuscitovať, nikdy nezabudnúť a uvedomiť si, že táto hrozba stále trvá a je nevyhnutné proti nej bojovať.
102 Minutes That Changed America